Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Ministerstvo vnútra chystá ďalšie rušenie úradov
18. 2. 2013
Najväčšiu reformu štátnej správy čaká druhá etapa.
K 64 zaniknutým krajským úradom sa má pridať ďalších vyše 450 inštitúcií. Tento krok nie je možné urobiť bez zmien v kompetenciách samospráv.
Prvá časť reformy priniesla v januári zánik krajských úradov, v druhej etape má skončiť špecializovaná miestna štátna správa, tú tvoria napríklad úrady práce či regionálne úrady verejného zdravotníctva. Namiesto nich vzniknú integrované úrady s odbormi na úrovni okresov. Do konca roka by malo zo 613 zostať iba 79 úradov.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že v tomto roku ušetrí vďaka reforme 3,2 milióna eur. Do konca roku 2016 by to malo byť až 700 miliónov eur.
Ceny pohonných látok rastú, zdražovanie hrozí aj tento týždeň
18. 2. 2013
Na väčšine čerpacích staníc na Slovensku zdvihli ceny pohonných látok.
Benzíny zdražovali v priemere o 2 centy za liter, nafta o 1,5 centu za liter.
Zvyšovanie cien pohonných látok prichádza na Slovensko prvýkrát od septembra 2012. Priemerná cena najpredávanejšieho benzínu 95 Natural sa tak znovu dostala nad hranicu 1,5 eura za liter.
Na základe porovnania dlhodobého vývoja cien pohonných látok vo svete a na Slovensku očakávame, že ceny porastú aj tento týždeň. Benzíny majú priestor až 3 centy za liter, nafta približne 2 centy za liter.
Pred zdražovaním nás môže ochrániť len prudký pokles cien benzínov a nafty na burze v Rotterdame.
Pätina lekárov stíha prácu, pohotovosť, nadčasy a ďalšie zamestnanie
18. 2. 2013
Takmer pätina z celkového počtu 18 tisíc lekárov na Slovensku stíha popri pohotovostných službách a nadčasoch ešte aj prácu pre iných zamestnávateľov.
Viac ako jeden pracovno-právny vzťah malo v roku 2010 pritom 4 074 lekárov, čo predstavuje takmer 22 % z celkového počtu.
Ministerstvo zdravotníctva by malo zverejniť menný zoznam lekárov aj s ich úväzkami, tak ako to pred časom urobil rezort školstva v prípade vysokoškolských pedagógov.
Farmárom eurofondy pridali. Vidieku ubudnú ?
14. 2. 2013
Postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov sa v plánovacom období únie 2014 až 2020 zlepší.
Priame platby slovenských roľníkov by sa mali zvýšiť zo súčasných 210 eur na hektár až na 246 eur.
Zvýšenie priamych platieb sa dosiahlo zavedením väčšej flexibility pri využívaní peňazí určených na Spoločnú poľnohospodársku politiku. Doteraz bolo možné presúvať z programu rozvoja vidieka na priame platby len 15 percent sumy. V novom období sa hranica posúva až na 25 percent, čo môžu využiť krajiny s výrazne nižšími priamymi platbami, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Zmena prinesie slovenským farmárom prírastok plus 36 eur na výsledných 246 eur na hektár pôdy.