Novela zákona o cenných papieroch
15. 5. 2024
Cieľom zmien v zákone o cenných papieroch a investičných službách sa rozšíruje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere vzťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Zákonom sa rieši zánik záložného práva v oblasti práva výkupu za účelom väčšej právnej istoty. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou. Ministerstvu financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
K
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri vrátila k rastu
16. 1. 2023
Priemyselná výroba v Európskej únii sa v novembri medzimesačne zvýšila o 0,9 percenta po októbrovom poklese o 1,9 percenta. Vo svojej dnešnej správe to oznámil európsky štatistický úrad Eurostat. V Česku zaznamenala výroba nárast o tri percentá, v krajinách platiacich eurom predstavoval medzimesačný rast jedno percento.
V medziročnom porovnaní priemyselná výroba v Európskej únii aj v eurozóne vzrástla zhodne o dve percentá.
Z členských krajín, za ktoré už sú novembrové údaje k dispozícii, sa výroba medzimesačne najviac zvýšila v Írsku (plus 6,4 percenta), Luxembursku (plus päť percent) a na Malte (plus 4,6 percenta). Naopak, najväčší pokles výroby zaznamenalo Estónsko (mínus 3,7 percenta), Švédsko (mínus 3,3 percenta) a Chorvátsko (mínus 1,9 percenta).
Produkcia kapitálového tovaru sa v Európskej únii zvýšila o 0,9 percenta, medziproduktov o 0,7 a energie o 0,1 percenta. Výroba tovarov dlhodobej spotreby klesla o 0,2 percenta.
V
Inflácia bude aj tento rok vysoká, ale pravdepodobne nižšia ako vlani
16. 1. 2023
Zrýchľovanie inflácie na Slovensku sa v decembri minulého roka zastavilo, keď druhý mesiac zostala na úrovni 15,4 percenta. Aj v tomto roku bude rast cien vysoký, ale pravdepodobne nižší ako vlani a očakáva sa jeho postupné spomaľovanie na jednociferné hodnoty. V reakcii na aktuálne údaje o inflácii zverejnené Štatistickým úradom to predpokladajú ekonomickí analytici.
"Inflácia v závere roka príjemne prekvapila. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa podľa Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku zvýšili "len" o 0,2 percenta a zaznamenali tak najpomalšiu dynamiku medzimesačného rastu v minulom roku," zdôraznil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Pod koncoročný vývoj sa podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej podpísal hlavne boj medzi obchodníkmi o zákazníkov v predvianočnom období, kedy vrcholí nákupná sezóna. "K zmierneniu medzimesačnej inflácie prispel aj pokles cien benzínu v porovnaní s novembrom, ale taktiež aj zlacnenie ovocia, zeleniny, olejov a tukov a alkoholických nápojov," doplnila.
Hlavným faktorom ovplyvňujúcim infláciu v tomto roku budú podľa nej aj naďalej ceny energií na svetových trhoch a vývoj cien agrokomodít a potravín. Rizikovým faktorom je vývoj vojny na Ukrajine, ktorá obmedzuje medzinárodný obchod.
V
Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Rozpočtové pravidlá VS
9. 1. 2023
Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorého cieľom bolo upraviť postup pri uplatňovaní limitu verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka podľa európskych predpisov.
Po novom sa upravilo, aby vláda nebola povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka, ako aj možnosť prekročiť limit verejných výdavkov, ak k aktivácii všeobecnej únikovej doložky dôjde po schválení limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy a po schválení zákona o štátnom rozpočte.
K