Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Núdzové zásoby ropy
5. 10. 2021
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ešte v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike.
Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou štátnych hmotných rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie.
Aplikačná prax ukázala v ojedinelých prípadoch potenciálne riziko nedostatočnej právnej úpravy pri vynucovaní zákonnej povinnosti vybraných podnikateľov zabezpečiť udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Doterajšia právna úprava umožňovala agentúre vypovedať zmluvu s tým vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy. Vybranému podnikateľovi, ktorý odmieta uzatvoriť zmluvu s agentúrou, je možné uložiť pokutu v prípade, ak napriek tomu pokračuje v predmetnej činnosti. Ak ani pokuta nepovedie k náprave, je takémuto podnikateľovi možné zrušiť živnostenské oprávnenie. Agentúra však zaznamenala prípad, kedy vypovedala zmluvu s vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy, aby mu tak zabránila vo vykonávaní predmetnej podnikateľskej činnosti. Uvedený vybraný podnikateľ však ďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a obratom agentúru požiadal o uzatvorenie novej zmluvy. Podľa doterajšej právnej úpravy agentúra nemohla odoprieť vybranému podnikateľovi uzatvorenie novej zmluvy, pokiaľ o to požiadal, aj keď bolo zjavné, že nebude plniť povinnosti ani podľa tejto novej zmluvy. Takémuto podnikateľovi nebolo možné uložiť pokutu podľa zákona č. 218/2013 Z. z., pretože formálne neodmietal uzatvorenie zmluvy. V záujme zabráneniu takýchto špekulácií návrh zákona upravuje príslušné ustanovenia, aby agentúra bola povinná uzatvoriť zmluvu iba s tým vybraným podnikateľom, ktorý voči nej nemá nesplatené pohľadávky.
Návrh zákona tiež obsahuje niektoré technické úpravy súvisiace najmä s nahlasovaním údajov o vybraných podnikateľoch agentúre zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, aktualizáciou čísel kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka vybraných ropných výrobkov v prípade ich zmeny v príslušnom európskom nariadení a zosúladením jedného termínu na každoročné predloženie evidencie o núdzových zásobách Európskej komisii v súlade s platným znením smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 265, 9.10.2009).
V
Vláda chce dostať ceny energií na úroveň roku 2020
4. 10. 2021
Rádovo je v koalícii dohoda zhruba na 400 miliónoch eurách, ktoré budú použité na sploštenie nárastu cien energií. Povedal to predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) v relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Výsledok vládnych snáh bude podľa jeho slov taký, že ceny energií sa len vrátia na úroveň 2020. Názory si v relácii Viskupič vymenil s bývalým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ktorý však ekonomickú situáciu vidí pesimistickejšie o to viac, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky. Tie by podľa neho tiež mali prispieť k ozdraveniu verejných financií.
V
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V
Energie majú prvú obeť. Končí u nás firma s 300-tisíc zákazníkmi,
1. 10. 2021
Bankrot medzi prvými začali vyhlasovať spoločnosti v Británii, potom v Nemecku, a dnes sa k nim pridáva aj Slovensko.
Podľa informácií regulačného úradu vo štvrtok požiadal dodávateľ Slovakia Energy o zrušenie povolenia na podnikanie v elektroenergetike a teplárenstve.
Pre svojich 307 770 zákazníkov tak nebude naďalej dodávať elektrinu ani plyn. Dôvodom je pravdepodobne dramatický vývoj cien energií na burzách v kombinácii s nesprávnymi obchodnými rozhodnutiami.
Slovakia Energy bol v minulom roku štvrtým najväčším dodávateľom na trhu s plynom, s trhovým podielom asi šesť percent. Najviac zákazníkov má SPP, vyše 60 percent, po ňom nasledujú innogy a ZSE Energia. Podnik je zároveň jeden najväčších alternatívnych dodávateľov elektriny.
V