Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Inflácia láme rekordy
2. 5. 2022
Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila a dostala sa na nový rekord. Index spotrebiteľských cien medziročne stúpol o 7,5 percenta po náraste o 7,4 percenta v marci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom rýchlom odhade. Motorom inflácie zostáva prudké zdražovanie energií, ktorých ceny v apríli vyskočili o 38 percent (v marci plus 44,4 percenta).
Ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 6,4 percenta (plus päť percent), priemyselných tovarov mimo energií o 3,8 percenta (plus 3,4 percenta) a služieb o 3,3 percenta (plus 2,7 %'percenta).
V medzimesačnom porovnaní sa spotrebiteľské ceny v eurozóne v apríli zvýšili o 0,6 percenta.
Stavbári krachujú, projekty opúšťajú aj za ceny pokút
29. 4. 2022
Už pandémia predražila stavebné materiály, teraz situáciu zhoršuje vojna na Ukrajine. Firmy to v niektorých prípadoch núti objednávky rušiť, v lepších zákazníkovi predostrú vyšší účet.
„Dom bol už rozostavaný, mal obvodové múry. Tesne pred kolaudáciou nám však developer oznámil, že zvyšuje cenu domu, napriek dohode, o 13 percent,“ hovorí o svojej skúsenosti účastníčka diskusného fóra Modrý koník.
Stavebné náklady v eurozóne tento mesiac narástli o 19 percent, posledný údaj zo Slovenska však prekročil 27 percent. Materiály podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavla Kováčika v niektorých prípadoch narástli až o 300 percent. To všetko viedlo k tomu, že nálada v tomto jedinom odvetví v apríli klesla už druhý mesiac za sebou. Ide o najhorší výsledok v tomto roku.
V
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov
25. 4. 2022
Po novele zákona o organizácii pracovného času v doprave nesmie byť priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
Do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť, čas prestávok v práci, doba odpočinku a čas pracovnej pohotovosti. Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Ide o čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce. V prípade, ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu. Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
Problematiku pracovného času podľa konkrétneho druhu dopravy upravuje zákon o pracovnom čase v doprave špeciálne. Podľa schválenej novely napríklad v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu bude môcť denný pracovný čas rušňovodiča dosahovať až maximum 15 hodín.
K
Zmeny v organizácii pracovného času v doprave
25. 4. 2022
Zákon o organizácii pracovného času v doprave vytvára zákonné vymedzenie minimálnych požiadaviek pre výkon jednotlivých druhov dopravy, ustanovuje minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave.
Zákon upravuje pravidlá týkajúce sa vykonávania cestných kontrol a kontrol dopravných podnikov ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy v uvedených oblastiach. Subsidiárne sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave vzťahuje Zákonník práce.
NR SR prijala 20. októbra 2021 zákon č. 407/2021 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave, ďalej zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Novela zákona nadobudla účinnosť dňa 2. februára 2022. Primárnym cieľom novely zákona je zjednotenie pravidiel vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie a transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (ďalej len „smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057”). Zároveň sa predmetným návrhom zabezpečí vykonanie Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1054 z 15. júla 2020, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 561/2006, pokiaľ ide o minimálne požiadavky na maximálne denné a týždenné časy jazdy, minimálne prestávky a doby denného a týždenného odpočinku, a nariadenie (EÚ) č. 165/2014, pokiaľ ide o určovanie polohy prostredníctvom tachografov.
Schválené znenie zákona s účinnosťou od 2. februára 2022 zjednotilo pravidlá vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy v rámci Európskej únie. Určuje, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vysielanie a zároveň určuje, ktoré dopravné činnosti majú výnimku z pravidiel týkajúcich sa vysielania, a to najmä v súvislosti s bilaterálnymi prepravami medzi členskými štátmi Európskej únie. Kabotážna preprava bude považovaná za vysielanie. Informácie a doklady k vysielaniu sa budú vymieňať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, ktorý je už v súčasnosti využívaný na spoluprácu medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou.
K