Nové zníženie úrokov na hypotéky
14. 11. 2024
Trend so zlacňovaním hypoték pokračuje. Prima banka znížila fixácie hypotéky na bývanie pod štyri percentá. Prima banku pristúpila k zmenám od 5. novembra. Novinka sa týka troj- a štvorročnej fixácie.
Zmeny úrokov Prima banky od 5. 11. 2024:
• Fix 3 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 4 úrok 3,80 %, predtým 4,00 %,
• Fix 5 úrok 4,00 %, predtým 4,00 %.
„Tlak na ostatné banky sa bude vďaka konkurenčnému boju bánk postupne zrejme zvyšovať, z čoho budú ťažiť aktuálny, ale aj budúci dlžníci. Ak totiž niekomu končia podmienky na úvere, budú sa mu lacnejšie vyjednávať podmienky v bankách a to aj bez pomoci štátu, ktorý sa pravdepodobne zbytočne pomáhal s pomocou, čím pomohol iba niektorým dlžníkom,“ uviedol Matej Dobiš z Finančného kompasu, ktorý o úpravách v Prima banke ako prvý informoval.
„Ďalším stimulom pre vyššie objemy čerpaných úverov je zvýšenie DPH, na ktoré reaguje čoraz viac ľudí, ktorí kúpu nehnuteľnosti odkladali na obdobie, keď úrokové sadzby poklesnú. Na katastroch, či v bankách je v týchto dňoch zvýšený záujem, vďaka motivácii ušetriť na kúpe nehnuteľnosti. Z tejto situácie opäť ťažia najmä obchodníci a realitné kancelárie, ktoré predávajú nehnuteľnosti v stále nadhodnotených sumách,“ uzavrel Dobiš.
Od hypotekárneho zlomu, ktorý nastal začiatkom roka 2022, prešli viac ako dva roky, kým úrokové sadzby opäť začali klesať. V lete niekoľko bánk spustilo proces znižovania úrokov a pokračoval aj v októbri. V súčasnosti viaceré banky prelomili psychologickú hranicu štyroch percent, vrátane významných hráčov ako UniCredit Bank, ČSOB a Tatra banka.
Očakáva sa, že znižovanie úrokových sadzieb bude pokračovať aj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Podľa odhadov by totiž Európska centrálna banka (ECB) mohla na ďalšom zasadnutí znížiť základnú úrokovú sadzbu, pričom agentúra Bloomberg predpokladá, že by sa mohlo jednať až o pol percentuálneho bodu.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Koniec fixácií začínajúcich 3-kou. Najväčšia slovenská banka zvýšila úroky pri hypotékach
3. 3. 2023
Najväčšia slovenská banka mení od 1. marca 2023 výšku úrokových sadzieb úverov na bývanie pri všetkých fixáciách. Zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých úverov zostávajú, ako si ich klienti zafixovali.
Fixácie začínajúce číslicou 3 tu už od stredy neplatia. Doterajšia jednoročná fixácia sa zvýšila z 3,69 % na 4,19 %. V prípade troch rokov sa sadzba mení z 3,79 tiež na 4,19 %.
S fixáciou nad 4 % už treba počítať aj pri piatich rokoch. Banka ju z 3,89 % zdvihla na 4,29 %.
Vyššie úroky nastavila sporiteľňa aj pri 10-ročnom a 15-ročnom zafixovaní hypotekárneho úveru.
Pri 10-ročnom splácaní úveru stanovila úrok na 4,49 % (predtým 4.29 %). V prípade najvyššej 15-ročnej fixácie banka zvýšila sadzbu o dve desatiny na 4,89 %.
B
Slovensko prekvapivo zastavilo dotácie na zelené energie. No drahá podpora plynu pokračuje
2. 3. 2023
Keď sa v Európe pozeráme na štatistiky využívania obnoviteľných zdrojov a závislosti od ruského plynu, tak Slovensku patria dve nelichotivé pozície. Len 17,4 percenta elektriny sa u nás vyrába pomocou zelených zariadení, pričom priemer v Únii je vyše 21 percent. Naopak, pri závislosti od ruského plynu sme donedávna patrili medzi premiantov. V súčasnej energetickej kríze nás to dobehlo. Aby vláda zaistila ľuďom teplo a svetlo za primerané ceny, dotuje tento rok energie pre domácnosti v prepočte na výkon ekonomiky najviac v Únii. Pomoc zo štátnej kasy má dosiahnuť až okolo 2,5 miliardy eur.
Zmierniť dosahy chcel štát ešte minulý rok tým, že opätovne spustil schému Zelená domácnostiam. Maximálna dotácia na tepelné čerpadlo bola 3 400 eur, na kotly na biomasu 1 500 eur, fotovoltika bola taktiež podporená sumou 1 500 eur a záujemca o dotáciu na slnečné kolektory mal nárok na 1 750 eur...
B
Kompenzácie vysokých cien energií
2. 3. 2023
Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v utorok otvorilo dve výzvy na kompenzácie vysokých cien energií. Prvá je pre všetky hospodárske jednotky s vlastným identifikačným číslom organizácie a zmluvou s dodávateľom, druhá je určená pre vybrané subjekty verejnej správy. Na tlačovej konferencii o tom informoval dočasne poverený minister hospodárstva Karel Hirman. V rámci týchto výziev preplatí MH 80 % nákladov na elektrinu prekračujúcich 199 eur za megawatthodinu (MWh) a 99 eur za MWh plynu.
Prvá výzva je pokračovaním kompenzácií pre firmy, kultúrne inštitúcie, športoviská alebo subjekty spadajúce pod samosprávy či cirkev z decembra minulého roka. MH vtedy preplácalo zvýšené náklady na energie za mesiace augusta a september. Aktuálna výzva zatiaľ platí na prvý štvrťrok a žiadosti je možné podávať do konca júna. O jej ďalšom predĺžení rezort rozhodne podľa vývoja cien energií na trhu. Maximálna suma na kompenzáciu je do výšky 200.000 eur za mesiac, to znamená, že za prvý štvrťrok môže jedna firma dostať až 600.000 eur.
Minister Hirman zdôraznil, že podanie žiadosti o kompenzácie sa oproti minulému roku zjednodušilo. "Napríklad zásadná zmena je v tom, že žiadateľ si už nemusí sám vyplňovať údaje o množstve spotrebovanej energie a cene, pretože tieto údaje si náš systém stiahne automaticky," povedal Hirman. Predíde sa tak niektorým chybám pri vypĺňaní žiadosti a zrýchli sa tak celý proces vybavovania. Od podania žiadosti po odoslaní financií by podľa ministra nemal uplynúť viac ako týždeň...
B
Štát dokáže na dotáciách efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur
2. 3. 2023
Z takmer 1,5 miliardy eur, ktoré dá štát ročne na dotácie, by sa dalo efektívnejšie využiť minimálne 370 miliónov eur. Vyplýva to z odporúčaní revízie výdavkov, ktorú vypracovali analytické jednotky rezortu financií – Útvar hodnoty za peniaze ÚHP a Inštitút finančnej politiky (IFP). V stredu o nej informovalo Ministerstvo financií MF SR.
Dokument hodnotí dotácie vo výške 1,46 miliardy eur ročne. Táto suma predstavuje 1,5 percenta hrubého domáceho produktu HDP a 3,5 percenta verejných výdavkov Slovenska. Dotácie sa poskytujú vo forme verejných výdavkov (876 miliónov eur), daňových úľav (471 miliónov eur) alebo znížených poplatkov (116 miliónov eur).
Podľa rezortu financií ide o prvý prehľad všetkých dotácií poskytovaných štátom. "Snažili sme sa identifikovať, ktoré dotačné schémy nefungujú najlepšie a mali by sa zrušiť. Tiež sme sformulovali opatrenia pre ostatné schémy, ktoré sú opodstatnené, ale potrebujú vylepšenie," vysvetlil riaditeľ ÚHP Martin Haluš.
V existujúcej podobe tak revízia navrhuje ponechať schémy v hodnote 630 miliónov eur. Programy za 291 miliónov eur odporúča zrušiť a vyplácanie ďalších 80 miliónov eur navrhuje pozastaviť, kým sa nepreukáže ich opodstatnenosť, alebo kým sa nezmenia podmienky vyplácania. Ostatné schémy je potrebné upraviť a zvýšiť ich efektívnosť.
B