Nenaleťte na „greenwashing“ firiem. Chcú od vás len vymámiť viac peňazí
22. 6. 2023
Čoraz viac firiem sa začína orientovať na ekologické produkty. Často je to len manipulatívny marketing, ako umelo zvýšiť ceny.
Viacerých Slovákov v priebehu posledného roka oslovil ich dodávateľ energií s tým, či by si nechceli priplatiť za plyn alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Za príplatok zopár eur k ich mesačnej faktúre by tak mohli získať energiu, ktorá by mala byť oveľa zelenšia, čím by pozitívne prispeli k ochrane životného prostredia.
Realita je však celkom iná a rozhodne za niekoľko eur navyše nebudete spotrebovávať oveľa ekologickejšiu elektrinu či plyn. V skutočnosti ide len o marketingový trik, ktorým sa dodávatelia snažia získať dodatočné tržby za doplnkové služby. Takýmto praktikám, keď spoločnosti uvádzajú nepravdivé či tendenčné informácie o svojich výrobkoch alebo službách, aby vyzerali ekologicky, sa hovorí greenwashing. A tento manipulatívny marketingový prístup si osvojujú firmy čoraz častejšie.
Na postup energetických dodávateľov pred časom upozornil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulátor vystríhal spotrebiteľov, aby si poriadne rozmysleli, či uzatvoria dodatky k svojim štandardným zmluvám o dodávkach elektriny či plynu, pretože sa často zaviažu k vyšším platbám na dlhšie obdobie.
Greenwashing na vzostupe. Nielen energetické firmy zneužívajú naivitu a slabú informovanosť spotrebiteľov. Greenwashing je v poslednej dobe na vzostupe.
Firmy vždy nasledujú trendy a aktuálne je trend ‚byť zelený‘. Značky tak siahajú po týchto motívoch a posolstvách. Cieľom je vytvoriť v mysliach zákazníkov asociáciu, že značka XY je uvedomelá, a preto ju v procese rozhodovania uprednostním pred tou ‚nezelenou‘. Alebo môžeme spomenúť aj skratkové asociácie priamo v mieste predaja, keď napríklad značka šampónov na vlasy použije zelenú farbu na obale, čo evokuje eko/bio,“ hovorí marketingová konzultantka Veronika Szabóová z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s greenwashingom pri produktoch bežnej dennej spotreby. Tie nie sú finančne až také náročné a zákazníci ich často nakupujú impulzívne alebo bez zohľadnenia racionálnych apelov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Írsko tlmí obavy z úspor novým rozpočtom na rok 2011
22. 9. 2010
Írska vláda plánuje v rozpočte na budúci rok ušetriť menej ako 4 miliardy eur, pričom obavy trhov o stav írskych financií sa zmiernia až po tom ako vláda schváli tento rozpočet.
Írsko podobne ako ďalšie krajiny eurozóny bojuje s vysokým rozpočtovým deficitom, ktorý v roku 2009 dosiahol 14,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najviac v Európskej únii (EÚ). V rovnakom roku verejný dlh dosiahol 64 % HDP.
Šesť firiem prišlo o 1,2 mil. eur z ESF
21. 9. 2010
Sociálna implementačná agentúra odstúpila od zmluvy so 6 spoločnosťami, ktorým bola schválená finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu (ESF).
Spoločnostiam bolo priznaných spolu vyše 1,2 milióna eur. Podľa ministerstva práce však mali byť vylúčené z procesu posudzovania, keďže ich žiadosti neboli v súlade so Schémou štátnej pomoci na podporu vzdelávania a adaptability zamestnancov.
Od budúceho roka nebudú vklady chránené celé
21. 9. 2010
Od budúceho roka bude štát garantovať vklady maximálne do výšky 100 000 eur, takže krytie vkladov v bankách v plnej výške úplne zanikne.
Ministerstvo financií tento návrh predložilo vláde a čaká na zaradenie do programu rokovania.
Predchádzajúca vláda zaviedla od roku 2008 plné krytie vkladov, pričom štát ručí za všetky vklady bez obmedzenia v plnej výške.
V súčasnosti bola v EÚ stanovená minimálna úroveň krytia vo výške 50-tisíc eur. Od budúceho roka má byť limit 100-tisíc eur jednotný pre všetky štáty, takže niektoré štáty nebudú môcť ísť nad rámec tejto sumy. Predkladanou novelou sa má tiež skrátiť lehota na vyplácanie nedostupných vkladov, ktorá je v súčastnosti stanovená na 3 mesiace s možnosťou predĺžiť ju na 9 mesiacov.
Na výstavbu kanalizácií bude chýbať 1,28 miliardy eur
21. 9. 2010
V roku 1991 nadobudol účinnosť jeden z rozhodujúcich dokumentov pre nakladanie s odpadovými vodami v EÚ. Ide o smernicu, ktorá sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd.
Jej implementácia je však ekonomicky veľmi náročná. Ako sa uvádza v správe o vodnom hospodárstve Ministerstva pôdohospodárstva podľa odhadovaných nákladov na dosiahnutie súladu stavu s uvedenou smernicou bol v roku 2008 v SR deficit finančných prostriedkov vo výške 1,24 mld.eur. Pre rok 2010 sa deficit odhaduje na 1,28 mld.eur a v roku 2015 sa predpokladá vo výške 1,76 mld.eur.