Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie
1. 4. 2022
Vzhľadom na opakované podnety podnikateľského prostredia sa rozširuje výnimka z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní aj na spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami, a na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.
Súčasne sa v záujme zefektívnenia a zjednotenia postupov pri výkone kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania ponechal výkon tejto kontroly vo výlučnej kompetencii inšpektorátov práce. Podľa aktuálnej právnej úpravy je kompetencia na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania daná Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a inšpektorátom práce. Kontrolné orgány však pri kontrole nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania postupujú podľa odlišných procesných postupov upravených v rozdielnych zákonoch, čo v praxi vyvoláva nejednotnosť. Z uvedeného dôvodu sa zruší kompetencia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na výkon kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Ďalším dôležitým aspektom je potreba vytvárania podmienok pre Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, umožňujúcich im sústredenie výkonu svojej činnosti na oblasť služieb zamestnanosti.
K
Zmeny Autorského zákona
5. 11. 2018
Novela Autorského zákona, ktorá bola schválená 16. 10. 2018, nadobudne účinnosť od 1. 1. 2019.
Novelou zákona sa má ťažiskovo riešiť problém, ktorý jasne zadefinoval informatívny materiál s názvom Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv, ktorý predložilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky so zameraním na podiel odmien vyplatených zahraničným nositeľom práv.
Novela zákona taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe týkajúcich sa vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívno-technicky spresňuje viaceré ustanovenia. Opäť sa ešte viac spružňuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu (v ťažiskových prípadoch na výške odmeny). Na jednej strane sa znižuje percento ukladaných prostriedkov počas trvania sporu zo 100 % na 50 % (počas sporu však používateľ môže používať predmety ochrany aj bez uzavretej licenčnej zmluvy), na druhej strane už tieto prostriedky nebudú počas sporu viazané a organizácia kolektívnej správy ich môže prerozdeliť nositeľom práv. Zvyšok dlžnej čiastky odmeny doplatí používateľ na základe právoplatného rozsudku. Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe (tzv. one-stop-shop) aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v jednotlivých prípadoch.
Rozpočet Bratislavy bude takmer pol miliardy eur
2. 11. 2018
Bratislava plánuje v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom vo výške 477,1 milióna eur. Ide o zvýšenie o 107 miliónov eur oproti roku 2018. Z toho však 75,6 milióna eur je príjmová operácia refinancovania úveru z dôvodu ukončenia zmluvy. Celkové výdavky rozpočtu 2019 sa očakávajú na úrovni 396,4 milióna eur. Ide o zvýšenie o 42 miliónov eur oproti tomuto roku. O budúcoročnom rozpočte rozhodne už nové zloženie mestského zastupiteľstva, ktoré vzíde z novembrových komunálnych volieb.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý chce svoj post obhájiť aj v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, hodnotí návrh rozpočtu na rok 2019 ako reálny a rozvojový. Mesto podľa neho vie, čo chce, a dokáže to aj zaplatiť. Počíta sa s rozbehnutými i novými projektmi. "Priority rozpočtu sú doprava, verejné priestranstvá, vzdelávanie, životné prostredie a bezpečnosť. Tieto priority rozpočtu sú odzrkadlené aj v prebiehajúcich i nových projektoch," povedal Nesrovnal. V návrhu rozpočtu sú zahrnuté financie napríklad na realizáciu projektov električkových radiál, budovanie záchytných parkovísk, rozšírenie Harmincovej, budovanie parkov a opravy ciest. V návrhu sú zároveň aj nové investičné projekty, ako napríklad rekonštrukcia fontány na Námestí slobody, komunálny podnik či rekonštrukcia kúpeľov Grössling. Oproti minulému roku sú bežné príjmy vyššie o 30 miliónov eur, a to najmä vďaka vyšším príjmom z dane z príjmov fyzických osôb.
Západ Slovensku ekonomicky utiekol
31. 10. 2018
Občania prvorepublikového Československa po jeho vzniku boli blízko životnej úrovne Rakúšanov či Nemcov. V súčasnosti však krajina za nimi výrazne stále zaostáva. Úroveň hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa klesla za storočie až o 50 %.
Dobrou správou však je, že Slovensko po roku 1989 rýchlo sťahuje ekonomický náskok Česka. Vyplýva to zo štúdie, ktorú pri príležitosti 100. výročia vzniku ČSR vypracovali spoločne Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) a spoločnosť TopForex. V roku 1920 dosahovalo ČSR v HDP na obyvateľa hodnoty 80 % Rakúska a 70 % Nemecka. V súčasnosti však pri rovnakom ukazovateli výkonnosť dosahuje v prípade Slovenska iba 40 % a v prípade Česka 46 % z výkonnosti Rakúska. V prípade Nemecka dosahuje Slovensko 43 % a Česko 48 %. „K bohatším susedom sme sa približovali medzi vojnami a potom opäť po roku 1989. Česko a Slovensko ale čakali po rozdelení odlišné cesty, a to ako pre rozdielnu vyspelosť a infraštruktúru, tak aj prijatím eura na Slovensku. Kým v roku 1993 malo Česko o 56 % vyššie HDP na obyvateľa ako Slovensko, v roku 2004 bol rozdiel 38 % a v roku 2017 už len 14 %,“ vyčíslil výkonný riaditeľ spoločnosti TopForex Ivor Lehoťan.
Záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie
29. 10. 2018
Obchodná výmena medzi Slovenskom a Čínou má dlhodobo stúpajúci trend s perspektívou rastu aj do budúcnosti. V uplynulom roku importovali z Číny na Slovensko tovar v celkovej hodnote 5,2 miliardy eur. Naopak, Slovensko exportovalo do Číny tovar v celkovej hodnote 1,2 miliardy eur. Pre TASR to uviedol hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano s tým, že záujem slovenských podnikateľov o Čínu prudko rastie.
Pre Slovensko je Čína jeden z najdôležitejších obchodných partnerov v Ázii. Hlavnými obchodovanými položkami v slovenskom vývoze podľa rezortu hospodárstva aj naďalej zostávajú automobily, strojárske produkty, automobilové diely, strojné zariadenia, elektronika a elektronické výrobky, ale aj výrobky textilného a obuvníckeho priemyslu najmä v oblasti dovozu. Ministerstvo poukazuje na prudký rast záujmu slovenských podnikateľov o Čínu. „Mnohé firmy majú s podnikaním v Číne pomerne bohaté skúsenosti, čo sa prejavuje postupným rastom nášho vývozu do tohto teritória,“ uviedol Stano.