Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Stavebné sporenie po novom
22. 8. 2018
Novela zákona o stavebnom sporení je opäť o krok bližšie k účinnosti, ktorá sa navrhuje od 1. 1. 2019. Poskytnutie štátnej podpory by malo byť vždy účelové. Nové zmluvy už preto nebudú obsahovať inštitút tzv. priateľských sporiteľov.
To znamená, že po novom sa bude poskytnutie štátnej prémie viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením použijú výlučne na stavebné účely.
Novela počíta aj so zvýšením adresnosti štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory. Plnoleté osoby, tak budú mať nárok na štátnu prémiu iba v prípade, ak ich priemerný mesačný zdaniteľný príjem je najviac 1,3 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Toto sa bude týkať všetkých plnoletých stavebných sporiteľov vrátane tých, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o stavebnom sporení. Neplnoletým osobám bude štátna prémia vyplácaná tak ako tomu bolo doposiaľ.
Opatrením, ktorým MF SR sleduje zvýšenie efektívnosti štátnej podpory stavebného sporenia, je vylúčenie nároku na štátnu prémiu počas čerpania a splácania medziúveru. Toto opatrenie bude zároveň viesť sporiteľov, ktorí si uzatvoria zmluvu o stavebnom sporení k zodpovednému zadlžovaniu sa, pretože budú viac motivovaní k dlhodobému sporeniu, ktoré je podporované štátnou prémiou. Po nasporení požadovanej sumy majú možnosť získať aj zvýhodnený stavebný úver. Zmena sa bude vzťahovať až na nové zmluvy o medziúvere uzatvorené od 1. januára 2019.
Snahou je urobiť z produktu, ktorý má takmer 20 rokov produkt, ktorý viac zodpovedá dnešnej dobe. Novela prinesie vyššiu adresnosť, efektívnosť a účelovosť a samozrejme aj vyššiu mieru zodpovednosti.
Finančný trh čakajú novinky
22. 8. 2018
Ministerstvo financií SR pripravilo novelu zákona o poisťovníctve. Cieľom novely je zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť nákladov pri distribúcii finančných produktov a regulácia odmien finančných sprostredkovateľov. Klienti bánk a poisťovní tak budú po novom podrobne informovaní o tom komu, koľko a za čo platia.
Novela zákona reaguje na chýbajúcu reguláciu vyplácania odmien za sprostredkovanie finančných produktov. Po novom budú mať klienti komerčných bánk a poisťovní k dispozícii informačné formuláre, ktoré im poskytnú v prehľadnej a zrozumiteľnej forme informáciu o hlavných položkách vstupujúcich do ceny finančných produktov. Zvýši sa tak transparentnosť a prehľadnosť nákladov, ktoré vznikajú pri distribúcii úverov a poistných produktov na finančnom trhu. Novela taktiež zavádza priamu reguláciu odmien finančných sprostredkovateľov v bankovom sektore. Ide o reguláciu odmeňovania, ale aj správania sa finančných sprostredkovateľov. Nepôjde iba o poistky, pôjde aj o sprostredkovanie úverov, či už spotrebných alebo hypoték. A treba si uvedomiť, že odmeny pre týchto sprostredkovateľov sú často veľkou záťažou pre klientov. V rámci novely zákona sa hovorí aj o regulácii výšky odkupnej hodnoty v životnom poistení. Malo by sa tak zabrániť tomu, aby klient znášal v prvých rokoch všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy.
Účty podnikateľov
20. 8. 2018
Inštitút finančnej politiky (IFP) v súlade s odporúčaniami OECD navrhol možnosť komplexného prístupu pre Ministerstvo financií SR (MF SR) a Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) k bankovým údajom podnikateľských účtov firiem a živnostníkov.
Podobne fungujúci systém toku údajov majú napríklad v Estónsku či vo Francúzsku. Zmeny sú súčasťou novely zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu. Zákon prechádza štandardným pripomienkovým konaním a MF SR o ňom bude ďalej rokovať so zamestnávateľskými a profesnými organizáciami.
Novela má potenciál zlepšiť daňovú spravodlivosť bezúhonných podnikateľov plniacich si svoje povinnosti voči štátu. Bežných občanov sa pripravované zmeny nedotknú.
Primárnym cieľom poskytnutia dát je zefektívnenie boja proti daňovým únikom. Napriek rastúcej úspešnosti výberu DPH existuje značný priestor na zlepšenie v tejto oblasti. Dosiahnutie úspešnosti výberu na úrovni priemernej krajiny EÚ by prinieslo do verejného rozpočtu takmer 1,5 miliardy eur, bez zvýšenia daňového bremena. Za tieto peniaze by bolo možné napríklad každoročne opraviť vyše 200 km ciest prvej triedy, jednu šestinu z počtu ciest v havarijnom stave. Za šesť rokov by mohli byť opravené všetky.
Práca s údajmi bude len v anonymizovanej forme a na vyžiadanie a v odôvodnených prípadoch. Novela rozširuje rozsah poskytovaných informácií už v súčasnosti. Režim práce s osobnými údajmi na MF SR bol konzultovaný aj s Úradom pre ochranu osobných údajov.
Samozrejmosťou je režimové pracovisko, kde práca s citlivými údajmi prebieha v anonymizovanej forme na výpočtovej technike v offline prostredí. Prístup k takýmto údajom je len v odôvodnených prípadoch a pre úzky okruh zamestnancov. K odkrytiu údajov za konkrétny subjekt by došlo výhradne v odôvodnených prípadoch a podozreniu z daňového úniku.
MF SR a FR SR nasledujú dlhodobé odporúčania OECD získať efektívnejší prístup k bankovým údajom. Údaje umožnia efektívnejšiu kontrolu skutočnej hospodárskej aktivity subjektov so situáciou vykázanou v podaných finančných výkazoch a daňových priznaniach.
Zatepľovanie verejných budov
20. 8. 2018
Zatepľovanie verejných budov, ako sú školy, budovy ministerstiev, škôlky, nemocnice, kultúrne domy, či internáty bude jednoduchšie, rýchlejšie a efektívnejšie
Na uvedené projekty bude možné využívať súkromné spoločnosti a súkromné prostriedky. Otvárajú sa tak nové investičné možnosti na renováciu a zhodnotenie verejných budov a výrazné zníženie ich nákladov na energie. V súčasnosti je na Slovensku viac ako 15 tisíc verejných budov, ktoré by mohli vhodnou rekonštrukciou znížiť náklady na energie.
Celý proces bude po novom oveľa jednoduchší. Tento mechanizmus umožňuje modernizáciu verejných budov bez potreby úvodného investičného výdavku z verejných zdrojov. Naopak, verejný subjekt vypíše napríklad na projekt zatepľovania verejné obstarávanie, do ktorého sa budú môcť prihlásiť súkromné spoločnosti s licenciou od rezortu hospodárstva. Víťaz súťaže uzatvorí s danou inštitúciou zmluvu v ktorej sa zaviaže, že po realizácii projektu dôjde k zníženiu nákladov na energie. Výdavky na energie sa tak po realizácii diela verejnému subjektu znížia. Tieto ušetrené peniaze sa použijú na platby spoločnosti, ktorá projekt realizovala. Investíciu tak bude verejný subjekt splácať postupne v podobe platieb za energetické služby z úspor na energiách. Súkromný investor bude počas celej doby trvania zmluvy garantovať funkčnosť opatrení, servis a aj úroveň úspor.
Nový postup je výsledkom dlhodobého úsilia iniciovaného aj Ministerstvom financií SR o to, aby bolo možné využívať súkromné spoločnosti a súkromné prostriedky na energetické zhodnocovanie verejných budov. Európska komisia v spolupráci s Európskou investičnou bankou preto aj na základe týchto diskusií zverejnili tzv. používateľskú príručku pre zmluvy o garantovaných energetických službách. Tá vysvetľuje podrobnosti vrátane zmluvných ustanovení a iných detailov, ktoré rozhodujú o tom, či je prevažná časť rizík spojených s takouto zmluvou na súkromnej spoločnosti a tým pádom nemá negatívny vplyv na verejné financie. Ministerstvo financií SR pripravuje legislatívne zmeny a usmernenia, ktoré umožnia tento nástroj široko využívať v podmienkach SR.