Najväčšie zdražovanie v rámci eurozóny je momentálne na Slovensku
11. 7. 2023
Paradoxne, za súčasnou najvyššou infláciou je aj pomoc štátu v prípade drahých energií.
Slovensku pripadlo v najnovšom hodnotení vývoja spotrebiteľských cien nelichotivé posledné miesto v rámci eurozóny. Spomedzi krajín platiacich eurom tak u nás zažívame najväčšie zdražovanie.
Miera inflácie (HICP) na Slovensku dosiahla podľa Eurostatu v júni 11,3 percenta, pričom priemer za eurozónu predstavoval 5,5 percenta. Predbehli sme dokonca aj Estónsko, ktoré ešte donedávna malo infláciu nad úrovňou 20 percent.
Aktuality.sk analyzovali tento stav s odborníkmi. Prečo momentálne máme na Slovensku najvyšší rast cien spomedzi krajín eurozóny?...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Stabilita bánk môže byť narušená
13. 3. 2013
Konkurencia medzi bankami sa môže do budúcnosti oslabiť, čo by sa negatívne dotklo ľudí.
Slovensko roky nemalo problémy so svojím finančným sektorom pre silnú reguláciu, vysoké úroky z pôžičiek či drahé poplatky za bankové služby. Podľa NBS sa však situácia môže zmeniť po transformácií slovenských bánk na pobočky zahraničných bánk.
Banky potom nemusia tvoriť dostatok kapitálu. Prípadný odlev peňazí v čase krízy by mohol podľa NBS obmedziť dostupnosť úverov, čím by sa zhoršilo konkurenčné prostredie a úvery by zdraželi. NBS varuje, že takáto situácia by znížila záujem o kúpu slovenských dlhopisov.
Nezamestnanosť v SR sa vyvíja horšie ako priemer OECD
13. 3. 2013
Priemerná miera nezamestnanosti v členských krajinách Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj v januári mierne vzrástla na 8,1 % z decembrových 8 %.
Nezamestnanosť v eurozóne dosiahla nové rekordné maximum, keď vzrástla o 0,1 percentuálneho bodu na 11,9 %. Na Slovensku sa nezamestnanosť zvýšila na 14,9 % z januárových 14,7 %.
Celkovo bolo v krajinách OECD v januári bez práce 48,8 mil. ľudí, čo bolo o 0,5 mil. viac ako v decembri 2012 a o 14 mil. viac ako v júli 2008.
Vláda plánuje z eurofondov odkupovať podiely vo firmách
13. 3. 2013
Vláda plánuje z eurofondov na roky 2014 až 2020 vyčleniť päť percent, teda 810 miliónov eur na podporné programy.
Chce ich použiť na revolvingové programy, teda na krátkodobé úverovanie. Z nich by sa mohol posilniť Štátny fond rozvoja bývania, od ktorého si môžu mestá a obce požičiavať za nízky úrok úvery na výstavbu sociálnych bytov či modernizáciu bytoviek.
Štát ráta aj so vznikom slovenského fondu na podporu rastu, ktorý by mal lákať zahraničných investorov. Peniaze z fondu by sa mohli použiť aj na nákup podielov vo firmách, ktoré by boli pre štát atraktívne.
Vláda chce posilniť aj postavenie Štátnej pokladnice, ktorá by mala konkurovať bankám. VÚC, samosprávy a štátne podniky by tak mohli presunuť účty z bánk do pokladnice.
Byty sú za 10 rokov najdostupnejšie
12. 3. 2013
Kto má prácu a zvažuje na úver kúpiť byt, má na to momentálne najlepšie podmienky za posledných desať rokov.
Podľa bánk bude dostupnosť bývania rásť aj v najbližších mesiacoch, lebo finančné domy sa pripravujú na jarné akcie, spojené so znižovaním úrokov pri hypotékach a úveroch na bývanie.
Pri hypotéke vo výške 50-tisíc eur s ročným úrokom 3,3 percenta klient po dvadsiatich rokoch finančnému domu vráti 68,6 tisíca eur. Ak by rovnaký úver bol úročený štyrmi percentami za rok, tak klient finančnému domu vráti približne 73,2 tisíca eur. Na vyššom úroku teda stratí 4,6 tisíca eur.
Najnižšie akcie bánk momentálne ponúkajú úvery na bývanie s ročným úrokom 3,3 percenta.