Na Slovensko doľahol inflačný šok. Náš ekonomický rast preto zaostal za inými krajinami
22. 8. 2023
Naša ekonomika sa v druhom štvrťroku 2023 mierne zrýchlila, vyššiemu výkonu však stále bránia následky vysokej inflácie.
Ekonomika Slovenska pokračovala v raste aj v druhom štvrťroku 2023, avšak opäť len miernym tempom. Nový rýchly odhad slovenského Štatistického úradu po očistení výsledkov o sezónne vplyvy hovorí o medziročnom raste HDP o 1,3 percenta a medzikvartálne o 0,4 percenta.
Oproti predchádzajúcemu polroku ide o mierne zrýchlenie, pričom medzištvrťročný rast dosiahol 0,3 percenta a medziročne sa zvýšil o jedno percento.
Rast slovenskej ekonomiky už nepodporovala spotreba, ale predovšetkým rast podnikových investícií v obstaraní stavieb a tiež výrazný prebytok v zahraničnom obchode, ku ktorému prispel vývoz automobilov...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Krajine reálne hrozí v januári rozpočtové provizórium
19. 12. 2022
Slovensko sa ocitlo pred ďalšou bezprecedentnou výzvou. Tesne pred vianočným obdobím a koncom roka poslanci zahlasovali za vyslovenie nedôvery vláde, ktorá bola následne odvolaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Vláda v demisii tak bude môcť fungovať len v obmedzenom režime a vo vzduchu stále visí otázka schválenia štátneho rozpočtu na budúci rok.
V prípade neprijatia nejakej formy štátneho rozpočtu bude od nového roka platiť provizórium, počas ktorého by mohol kabinet míňať len rovnaký objem prostriedkov ako v súčasnom roku. „Všetko teraz závisí od dosiahnutia konsenzu medzi lídrami parlamentných politických strán na predčasných parlamentných voľbách, ako aj podobe štátneho rozpočtu na budúci rok,“ povedal pre HN minister práce Milan Krajniak a podotkol, že od toho sa bude odvíjať aj riešenie pomoci s vysokými cenami energií v budúcom roku.
V
Hodinové náklady na prácu aj mzdy v eurozóne a EU vzrástli
19. 12. 2022
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta.
Hodinové náklady na prácu a tiež mzdy v eurozóne aj celej Európskej únii sa v 3. štvrťroku 2022 zvýšili. Informujeme o tom na základe údajov, ktoré v pondelok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.
Podľa štatistík sa hodinové mzdové náklady v eurozóne za tri mesiace do konca septembra 2022 zvýšili medziročne o 2,9 percenta a v celej Únií o 3,4 percenta.
Hlavnými zložkami nákladov práce sú mzdové a nemzdové náklady. V eurozóne hodinová mzda v 3. štvrťroku 2022 stúpla o 2,1 percenta a nemzdová zložka vzrástla o 5,3 percenta. V Európskej únií sa hodinová mzda zvýšila o 2,8 percenta a nemzdová zložka o 5,3 percenta.
Eurostat uviedol tiež, že spomedzi členských krajín Európskej únie v 3. štvrťroku 2022 stúpli najviac hodinové náklady na prácu v Maďarsku (16,6 percenta), Bulharsku (16,3 percenta), Litve (13,9 percenta), Poľsku (13,3 percenta), Grécku (11,6 percenta) a Rumunsku (10,9 percenta%).
V
Zahraničný obchod skončil s prebytkom takmer 200 miliónov eur
9. 12. 2022
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda – stroje a prepravné zariadenia.
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v októbri 2022 hodnotu 9,4 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,3 percenta. Ešte o niečo vyšším tempom sa zvýšil aj celkový dovoz tovaru, a to o 21,6 percenta na 9,2 miliardy eur. Bilancia zahraničného obchodu s tovarom skončila s prebytkom 199,5 milióna eur. V rovnakom období minulého roka bol o 177 miliónov eur vyšší. Informoval o tom Štatistický úrad.
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo medziročný nárast v októbri 2022 osem z nich. Najvýraznejší vplyv na rast celkového exportu mala opäť najobchodovanejšia trieda zahraničného obchodu – stroje a prepravné zariadenia, kam patrí aj vývoz automobilov.
Po sezónnom očistení údajov v októbri 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,7 miliardy eur, pri medziročnom raste o 18,6 percenta. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 21,6 percenta na 8,7 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 22,2 milióna eur, bolo o 182,4 milióna eur nižšie ako v októbri 2021.
Za prvých desať mesiacov tohto roka sa medziročne zvýšil celkový vývoz tovaru o 17,7 percenta na 85,1 miliardy eur a celkový dovoz o 24,7 percenta na 87,6 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 2,5 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo aktívne v objeme viac ako 2,1 miliardy eur.
V
Slovenský priemysel zaostáva. Produkcia oproti minulému roku kleskla
9. 12. 2022
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu a pary. Priemyselná produkcia v októbri 2022 medziročne klesla o 2,6 percenta, priemysel zvýšil svoje zaostávanie za výkonmi z minulého roka. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 1,3 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu (špeciálnych priemyselných zoskupení), bolo až osem v raste, napriek tomu odvetvie zostalo v poklese. Podielovo rozhodujúce odvetvia slovenského priemyslu vykazovali medziročne nižší výkon s výnimkou najvýznamnejšej výroby automobilov.
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia v štruktúre priemyslu v desiatom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu, pary o vyše 28 percent.
Druhý najzásadnejší vplyv mal však rast v ťažbe a dobývaní na takmer trojnásobok minuloročnej hodnoty, ktorý vylepšil októbrovú bilanciu spomaľujúceho slovenského priemyslu. Nasledoval vplyv poklesov vo výrobe z gumy a plastov o 10,6 percenta, ako aj vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o takmer desať percent.
Výroba dopravných prostriedkov, ktorá má dlhodobo najzásadnejšie vplyv na výsledok slovenského priemyslu, bola v miernom medziročnom raste o 1,7 percenta, čo však malo v hierarchii až v poradí siedmy vplyv na celkovú októbrovú bilanciu priemyslu.
V súhrne za prvých 10 mesiacov roka 2022 priemyselná produpercent, ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o takmer štyri percentá, či pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o 1,3 percenta. Súčasne najvýznamnejší pozitívny vplyv mal rast produkcie vo výrobe elektrických zariadení o 9,5 percenta.
V