Na budúci rok potrebuje Slovensko konsolidovať o 2 až 2,5 miliardy eur
16. 11. 2023
Bez prijatia opatrení by bol podľa ministra Kamenického deficit v budúcom roku „absolútne mimo kontroly" a dosiahol by vyše 9 miliárd eur. Nová vlády preberá verejné financie v katastrofálnom stave. Už tento rok je deficit najvyšší v EÚ a v tom budúcom by bol bez prijatia ozdravných opatrení ešte horší. Aj keď sa vláda v programovom vyhlásení zaväzuje k zníženiu schodku oproti tomuto roku o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP), na jeho dosiahnutie bude potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii, upozornil po pondelkovom rokovaní kabinetu minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Označil to za dedičstvo predchádzajúcich vlád. Nestačí preto prijať opatrenia v objeme 0,5 % HDP, čo by bolo približne 650 miliónov eur. "Ak sa chceme dostať na tú pol percentnú konsolidáciu, ktorú máme v programovom vyhlásení vlády, bavíme sa o 2 až 2,5 miliarde eur. Čiže to bude jedna z najväčších konsolidácii, aké sme tu mali," vyčíslil Kamenický.
Konkrétne parametre ozdravných opatrení zatiaľ komentovať nechcel, o konsolidačnom balíku musí ešte rokovať a dohodnúť sa na ňom koaličná rada. „Za mňa môžem povedať, že budem vyberať také opatrenia, ktoré budú mať najmenší dopad na tých sociálne slabých, na tých chudobnejších na Slovensku, aby sa to čo najmenej dotklo ich životov," zdôraznil minister financií.
Podľa vlastných slov nie je zástancom plošného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH). Ide o jedno z opatrení, ktoré navrhovala ešte vláda odborníkov pod vedením Ľudovíta Ódora.
Vláda v PVV avizuje aj zvýšenie zdanenia nehnuteľností. Minister detaily novej právnej úpravy zatiaľ nepriblížil, malo by sa to však podľa neho týkať predovšetkým bohatších ľudí, ktorí vlastnia viac nehnuteľností. Upozornil, že aj keď je potrebné prijímať opatrenia veľmi rýchlo, nie každé bude účinné hneď od začiatku budúceho roka.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Kolektívne investovanie
15. 6. 2022
V nadväznosti na novely zákona o riešení krízových situácii sa novelizuje aj zákon č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní, v rámci ktorého sa transponuje delegovaná smernica Komisie.
Hlavným cieľom je, aby sa pravidlá týkajúce sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť uplatňovali aj na obchodníkov s cennými papiermi a to z dôvodu, aby sa zabránilo nerovnakým podmienkam pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť, a aby sa zabránilo súvisiacej roztrieštenosti, nekonzistentnosti a nepredvídateľnosti vo fungovaní vnútorného trhu.
Do zákona o kolektívnom investovaní sa transponuje aj smernica (EÚ) 2021/2261 z 15. decembra 2021, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES, pokiaľ ide o používanie dokumentov s kľúčovými informáciami správcovskými spoločnosťami podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú.v. EÚ L 455, 20.12.2021), podľa ktorej sa dokument s kľúčovými informáciami vypracovaný podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014) bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009) a retailoví investori tak už nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu.
K
Investície do reálnej ekonomiky
15. 6. 2022
V nadväznosti na balík opatrení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zameraný na uľahčenie podnikateľskej činnosti, tzv. kilečko 2.0, sa uľahčuje zákonom o kolektívnom investovaní prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku kapitálu od kvalifikovaných investorov, čo bude mať pozitívny dopad na investície do reálnej ekonomiky.
Ustanovilo sa tiež spresnenie niektorých ustanovení zákona o kolektívnom investovaní v nadväznosti na žiadosť Európskej komisie dosiahnuť presnejšiu transpozíciu niektorých článkov smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1160 z 20. júna 2019, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES a smernica 2011/61/EÚ, pokiaľ ide o cezhraničnú distribúciu podnikov kolektívneho investovania (Ú. v. EÚ L 188, 12.7.2019) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú.v. EÚ L 174, 1.7.2011).
K
Letná sezóna a pocovidové obdobie prinášajú zisky
13. 6. 2022
Priemerná nominálna mesačná mzda v apríli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach.
Najvýraznejšie sa zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 percenta na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 percenta na 630 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 percenta na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 percenta na 1 229 eur) a v maloobchode (o 11,3 percenta na 944 eur).
Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v krajine, v informačných a komunikačných činnostiach (o štyri percenta na 2 276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o sedem percent.
Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v troch z 10 sledovaných odvetví, najviac v ubytovaní, a to až o 16 percent.
Uvedený rast je reakciou na pokračujúci rozbeh po takmer úplnom pandemickom zastavení služieb, a tiež skutočnosti, že dlhodobo v tomto sektore ekonomiky sú zárobky zo všetkých odvetví najnižšie.
V
Spomalenie v apríli stiahlo do mínusu už aj tržby celého priemyslu
13. 6. 2022
Spomalenie výkonov priemyslu sa v apríli 2022 už prejavilo aj v tržbách, ktoré medziročne poklesli o tri percentá. Medzimesačne sa tržby v priemysle znížili o 1,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
Najvýznamnejší vplyv na výsledok mal pokles tržieb vo výrobe dopravných prostriedkov o 14 percent, ďalej zníženie vo výrobe počítačov o 20,3 percenta a v energetike o 5,6 percenta. Pritom výroba elektriny a plynu v marci vykazovala takmer 40-percentný rast tržieb.
Výrazne sa pod záporný vývoj tržieb podpísalo zníženie aj v ťažbe a dobývaní o 33,1 percenta. Medziročný pokles tržieb v apríli 2022 zmiernil rast vo výrobe kovov o 7,3 percenta, výrobe potravín o 16,2 percenta, ako aj vo výrobe produktov z gumy a plastu o 7,4 percenta.
V medzimesačnom porovnaní po očistení od sezónnych vplyvov tržby stúpli len v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 1,2 percenta.
V