Minimálny vymeriavací základ zamestnanca
13. 3. 2023
Na rozdiel do ostatných skupín platiteľov poistného (osoby samostatne zárobkovo činné a dobrovoľne nezamestnané osoby) neexistuje u zamestnanca žiaden minimálny vymeriavací základ.
Zamestnancovi postačuje akýkoľvek čiastkový úväzok na to, aby uhrádzal poistné na verejné zdravotné poistenie zo sumy reálne vyplatenej z tohto úväzku. Kvôli tomuto nedostatku dochádzalo k špekulatívnym uzatváraniam pracovných pomerov, tieto osoby platili mesačne poistné na úrovni niekoľko eur a mali zabezpečené verejné zdravotné poistenie. Ak by nemali žiaden úväzok a boli by dobrovoľne nezamestnaní, vznikla by im povinnosť platiť poistné na úrovni minimálnej výšky odvodu, čo bola pre rok 2022 suma 79,31 eur.
Preto bol zavedený minimálny vymeriavací základ zamestnanca na rok, a to vo výške 12-násobku životného minima pre jednu plnoletú osobu. Ak zamestnanec nebol zamestnancom celé rozhodujúce obdobie, minimálny vymeriavací základ sa bude pomerne krátiť. Minimálny vymeriavací základ sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je zároveň poistencom štátu (napr. poberateľ dôchodku).
Ak príjem zamestnanca nedosiahne úroveň minimálneho vymeriavacieho základu, zamestnanec bude musieť odviesť poistné na verejné zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné sa nemení. Zostala zachovaná aj odvodová odpočítateľná položka.
K
Rast slovenskej ekonomiky pribrzďuje
3. 12. 2021
Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku vykázala v porovnaní s predchádzajúcimi troma mesiacom rast o 0,4 percenta, v medziročnom porovnaní sa potom hrubý domáci produkt zvýšil o 1,3 percenta.
Informoval o tom slovenský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil svoj novembrový odhad o spomalení tempa rastu hospodárstva. V druhom štvrťroku ekonomika vzrástla medziročne o 9,6 percenta. Výkon ekonomiky Slovenska takmer dosiahol úroveň pred vypuknutím koronavírovej krízy. Za tretím štvrťrokom 2019 teraz HDP zaostáva o 0,7 percenta.
K spomaleniu tempa medziročného rastu hospodárstva teraz prispel najmä pokles zahraničného dopytu. Ekonomiku naopak podporil najmä domáci dopyt a z neho potom hlavne vyššia spotreba domácností.
Za prvé tri štvrťroky roku slovenské hospodárstvo vzrástlo medziročne o 3,6 percenta, v rovnakom období minulý rok kvôli negatívnym dopadom pandémie ekonomika o 5,3 percenta klesla.
Analytici slovenského ministerstva financií už po skoršom zverejnení odhadu o vývoji ekonomiky v treťom štvrťroku uviedli, že za celý tento rok HDP nedosiahne plánovaný rast 3,7 percenta.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
1. 12. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
29. 11. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Ceny emisných povoleniek v EÚ dosiahli nový rekord
26. 11. 2021
Cena emisných kvót v Európskej únii sa dnes vyšplhala na nové maximum nad 75 eur za tonu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Systém obchodovania s emisnými kvótami bol v EÚ zavedený v roku 2005 a rast ich ceny z posledných mesiacov je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu energií.
Cena kvót v EÚ dnes podľa Reuters vystúpila až na 75,04 eura za tonu. Nadviazala tak na stredajší rast, za ktorým stálo vyhlásenie novej nemeckej vládnej koalície, že nedopustí pokles ceny kvót v Nemecku pod 60 eur za tonu.
Dopyt po emisných povolenkách teraz podporujú aj vyššie ceny plynu, kvôli ktorým je pre elektrárenské spoločnosti ekonomickejšie využívať uhlie.
Produkcia elektriny z uhlia vytvára dvojnásobné množstvo emisií oxidu uhličitého ako produkcia z plynu, takže vyžaduje viac emisných kvót, píše Reuters.
V