Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zastúpenie žien v biznise rastie
17. 6. 2019
Zastúpenie žien v biznise vo svete rastie. Až 87 percent firiem má vo svojom senior manažmente aspoň jednu ženu, čo v porovnaní s rokom 2012 predstavuje nárast o 21 percent. Slovensko je súčasťou tohto pozitívneho trendu a predbehlo okolité štáty okrem Rakúska. Vyplýva to zo štúdie poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
Počas posledných piatich rokov sa zvýšil počet spoločností, ktoré majú v senior manažmente aspoň jednu ženu o 20. Tempo sa zrýchlilo najmä v poslednom roku, keď počet týchto firiem narástol o 12 percentuálnych bodov. O niečo menej optimizmu ukazuje pomer žien a mužov v seniorských pozíciách, v ktorých majú ženy celosvetovo iba 29 percent zastúpenie. Najnovšie dáta štatistického úradu EÚ (Eurostat) o zastúpení žien v biznise potvrdzujú dobrú pozíciu Slovenska. V rámci Európy patrí Slovensko medzi krajiny s vyšším podielom žien v seniorských pozíciách (24,1 percenta).
Elektrina pre domácnosti by mala významne zdražieť
14. 6. 2019
Cena jednej megawatthodiny by mohla stúpnuť o približne desať eur. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mali významne zdražieť. Cena jednej megawatthodiny (MWh) by mohla stúpnuť o približne desať eur.
O pätinu drahšia elektrina."V porovnaní s dneškom by tak elektrina medziročne zdražela o asi 20 %," povedal Martin Semrič, portfólio manažér spoločnosti Magna Energia. Dôvodom je aktuálne platný regulačný vzorec, ktorý počíta s cenami elektriny obchodovanej na komoditnej burze v Prahe. Pre výpočet regulovaných cien je rozhodujúci vývoj za prvých šesť mesiacov predchádzajúceho roka. Cena elektriny pre domácnosti v roku 2020 preto bude vychádzať z obdobia medzi 1. januárom až 30. júnom 2019. "Priemer cien, ktoré vstupujú do výpočtu, je v období do 31. mája 2019 na úrovni 51,84 eur/MWh. Regulované ceny pre rok 2018 vychádzali z hodnoty 40,49 eur/MWh. Aj keby burza v priebehu júna klesla o 5 až 6 eur za MWh, stále bude priemerná cena pre ďalší rok asi o 10 eur za MWh vyššia," upozornil Semrič.
Elektrina na burzách rastie. Domácnosti by sa preto mali pripraviť na to, že elektrina ako komodita výrazne zdražie. Celkový nárast však bude ovplyvnený aj vývojom ostatných položiek, ktoré vstupujú do koncovej ceny pre odberateľa. Silová elektrina sa totiž na Slovensku na koncovej cene podieľa iba približne tretinou. Ostatok tvoria distribučné poplatky či tarifa za prevádzku systému (TPS), v ktorej sú zahrnuté aj dotácie hnedouhoľných daní či obnoviteľných zdrojov energie."Ak regulačný úrad dokáže tieto položky skresať, môže byť zdraženie miernejšie. Ak sa mu to nepodarí, domácnosti by mali počítať s tým, že elektrina ich bude po započítaní všetkých poplatkov stáť o približne 7 % viac než v tomto roku," dodal Semrič. "Pravda je, že cena silovej elektriny na burzách dlhodobo rastie, čo môže mať vplyv na koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti. Úrad však nikdy vopred nekomentuje výsledok cenových konaní, a to ani v hypotetickej rovine. Isté je, že úrad v maximálnej miere využije všetky svoje regulačné nástroje, aby ochránil záujmy zraniteľných odberateľov, samozrejme, s ohľadom na oprávnené požiadavky všetkých účastníkov trhu v zmysle zákona," uviedol pre TASR v reakcii na Magna Energia hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Radoslav Igaz.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
NBS reaguje na rast úverov, banky budú musieť držať viac kapitálu
14. 6. 2019
Finančné domy na Slovensku budú musieť držať viac kapitálu. Národná banka Slovenska (NBS) sa totiž rozhodla zvýšiť tzv. proticyklický kapitálový vankúš od augusta budúceho roka na 2 percentá.Ten je v súčasnosti na úrovni 1,25 percenta a od augusta tohto roka sa zvýši na 1,5 percenta.„ Hlavný zámer tohto rozhodnutia je posilniť odolnosť našich bánk a ich schopnosť zvládať krízové situácie a turbulencie, ktoré môžu nastať,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér NBS Peter Kažimír.
Úvery domácností rastú. Centrálna banka týmto opatrením reaguje predovšetkým na stále silný rast úverov, keď predovšetkým úvery domácnostiam medziročne stúpli o takmer desatinu. Hoci celkový rast úverov podľa člena bankovej rady NBS Vladimíra Dvořáčka o niečo spomalil, stále je nadmerný. Ako dodal, rozhodnutie bankovej rady o zvýšení kapitálového vankúša ešte prehodnotí Európska centrálna banka, ktorá však v konečnom dôsledku môže požadovať iba ešte jeho prísnejšie nastavenie. V konečnom dôsledku tak banky na Slovensku budú musieť povinne držať viac kapitálu, ako to je v súčasnosti. Keďže ide o vlastné zdroje bánk, menej budú môcť napríklad poslať svojim akcionárom na dividendách. Banky dostanú čas. Dvořáček však zároveň dodáva, že finančné domy na Slovensku sú už v súčasnosti kapitálovo solídne vybavené a ani zvýšenie kapitálového vankúša na 2 percentá by pre nich nemal byť žiaden problém. Navyše budú mať na prípravu dostatok času. Účinnosť tohto opatrenia bude až od 1. 8. 2020. Znamená to, že banky budú mať dostatočný čas na to, aby sa prispôsobili tejto novej úrovni požadovaného kapitálu. Dnes väčšina bánk už tento kapitál drží,“ uviedol v utorok Dvořáček.
Proticyklický kapitálový vankúš je prudenciálnym nástrojom, ktorý sa zaviedol v dohode Bazilej III na odvrátenie účinkov hospodárskeho cyklu na úverovú činnosť bánk. V čase prosperity, keď dochádza k vysokému úverovému rastu, sa na jeho základe od bánk vyžaduje, aby mali dodatočný kapitál.V prípade, že sa hospodársky cyklus otočí a hospodárska činnosť spomalí alebo dokonca zaznamená pokles, sa tento vankúš môže uvoľniť, čím sa banke umožní naďalej úverovať reálnu ekonomiku.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Podiel slovenských výrobkov v obchodoch rastie
13. 6. 2019
Už druhý rok po sebe mierne rastie podiel slovenských výrobkov v predajniach. V súčasnosti tak nájdete v obchodoch 38,6 % domácich produktov. V porovnaní s rokom 2018 ide o nárast o 0,9 percentuálneho bodu.
Slovensko sa tým vrátilo na úroveň roku 2016. Najviac slovenských výrobkov ponúkajú reťazce Coop Jednota a CBA. Podiel slovenských výrobkov v obchodoch priebežne klesal od roku 2011 z hodnoty 50 % na najnižšiu úroveň 37,2 % v roku 2017. Najvyššie zastúpenie lokálnych produktov malo mlieko so 70 %, voda a minerálne vody s 58 % a pivo s vínom po 51 %.