Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov po novom
26. 9. 2018
Cieľom zmeny právnej úpravy je predovšetkým zjednodušenie a sprehľadnenie právnej úpravy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj odstránenie niektorých výkladových problémov súvisiacich so správou bytového domu obomi zákonnými formami - správca a spoločenstvo vlastníkov.
Po novom ide teda o spresnenie výkladu v praxi najčastejšie aplikovateľných ustanovení zákona.
Súčasné znenie dotknutých ustanovení zákona je do veľkej miery nesystematické a neprehľadné, čo v praxi so sebou prináša dlhodobo mnohé výkladové nejasnosti a praktické komplikácie, ktoré sťažujú alebo bránia riadnemu fungovaniu správy domu. Nová právna úprava prináša predovšetkým jednoznačnejšiu, systematickejšiu a prehľadnejšiu úpravu prijímania rozhodnutí vlastníkmi. Okrem toho právna úprava zároveň spresňuje viacero súčasných zákonných ustanovení a zavádza mechanizmy, ktoré by mali prispieť k zvýšenej informovanosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov o veciach týkajúcich sa správy domu. Zároveň prináša účinnejšie mechanizmy na zvýšenie kontroly orgánov spoločenstva alebo správcu domov, pričom zavádza aj niektoré nové práva a povinnosti týchto subjektov.
Zeleniny je málo. Treba sa pripraviť na zdražovanie
25. 9. 2018
Konzervy, zaváraniny, kečupy a ďalšie výrobky s obsahom zeleniny podľa všetkého zdražejú. Suché a horúce počasie, ktoré tento rok potrápilo poľnohospodárov, však nie je jediným faktorom, ktorý na to bude mať vplyv. „Pri súčasných cenách nebude možné vyrábať rovnako kvalitné produkty ako v minulosti,“ potvrdzuje Peter Rišňovský z konzervárne A+Z Rišňovský, Halász, ktorá je z piatich členov konzervárenského zväzu najväčším spracovateľov zeleniny na Slovensku.
Česká spoločnosť Hamé pred pár dňami avizovala, že pravdepodobne bude musieť čoskoro zdvihnúť ceny pri časti svojich výrobkov. Hamé má nielen v Česku, ale rovnako i na Slovensku vedúcu pozíciu na trhu paštét, kečupov, konzervovanej zeleniny, džemov či detských výživ. Práve preto hrozí, že čoskoro aj Slováci na pultoch nájdu drahšie produkty, ktoré mnohí konzumujú denne. „Hamé kvôli suchu a nedostatku surovín vyrobilo asi o desatinu menej nakladanej zeleniny než vlani,“ informuje hovorca spoločnosti Petr Kopáček.
Ľudia z biznisu budú diskutovať na CFO Fórum Slovensko
24. 9. 2018
Najvýznamnejšie podujatie pre finančných riaditeľov: Výmena skúseností a to najlepšie z praxe na Slovensku Česku. Možnosť stretnúť významných ľudí slovenského biznisu či získať nový pohľad na riešenie finančných záležitostí. Aj to sľubuje tohtoročné CFO Fórum Slovensko, ktoré sa bude konať 19. -20. septembra v hoteli DoubleTree by Hilton v Bratislave.
Na dvojdňovej konferencii sa stretne približne 250 hostí z prostredia finančného sektora a na účastníkov čakajú panelové diskusie, prezentácie, úspešné príbehy či networking. Medzinárodnú konferenciu organizuje už niekoľko rokov spoločnosť EBCG (European Business Conferences Group) a pravidelne na nej vystupujú významní ľudia. Septembrovú konferenciu pripravovalo EBCG 12 mesiacov a svoju účasť prisľúbil napríklad hlavný ekonóm ministerstva financií Biswajit Banerjee, bývalý podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš či držiteľ titulu CFO roka Juraj Bayer zo ZSE. „Pán Banerjee bol v minulosti členom výboru pre menovú politiku Európskej centrálnej banky, hlavným ekonómom slovinskej centrálnej banky a 26 rokov pôsobil v Medzinárodnom menovom fonde, takže jeho účasť nás mimoriadne teší, “ povedal konateľ EBCG Roman Slovinec a dodal, že na konferenciu lákajú aj mnohé iné významné mená. Rečniť budú finanční riaditelia spoločností ako napríklad c2i, OSRAM, IKEA, Red Bull, Novartis, TESCO CE, Siemens, Heineken, O2 a mnohí ďalší. „Podnetné prezentácie a panelové diskusie umožňujú účastníkom rozšíriť svoje znalosti v oblastiach finančného managementu a inšpirovať ďalší rozvoj finančných oddelení,” hovorí o konferencii Juraj Strieženec, CFO, Kiwi.com. Súčasťou hlavného programu je aj niekoľko workshopov. Dôležitou súčasťou je aj networking, počas ktorého budete mať príležitosť na diskusie s rečníkmi či inými zaujímavými hosťami, s ktorými si budete môcť vymeniť nápady, opýtať sa na názor či dokonca dohodnúť spoluprácu.
Projekt za miliardy nám prinesie lacnejší plyn
21. 9. 2018
Slovenská spoločnosť Eustream má za sebou úspešný týždeň. Po tom, ako v utorok začali výstavbu potrubia, ktoré nás napojí na plynárenskú sieť Poľska smerom k Baltiku, včera slávnostne predstavili detaily ohľadne dlhoočakávaného projektu Eastring. Projekt, ktorý prepravnou kapacitou štyri- až osemkrát prevýši ročnú spotrebu celého Slovenska, bude stáť 2,6 miliardy eur a do prvej fázy prevádzky by mal byť uvedený v roku 2025.
Projekt prepojí plynovodným potrubím Slovensko s Maďarskom, Rumunskom a Bulharskom. To by malo zvýšiť energetickú bezpečnosť celého regiónu. „Slovensko je významný tranzitný bod, ktorého napojenie na ďalší zdroj plynu posilní nezávislosť od jediného plynovodu, ktorý ide cez problematické územia,“ vysvetlil Andrej Lednár, konateľ spoločnosti Prvá energetická. Okrem ruského plynu totiž vďaka Eastringu získame prístup k zdrojom primárne z Balkánu a Turecka, neskôr pripadá do úvahy aj napojenie na sever cez LNG terminály v Poľsku, Baltik a plánovaný zdroj z Nórska. „Naším aktuálnym cieľom je dosiahnuť to, aby každý členský štát Európskej únie mal minimálne tri rôzne zdroje plynu,“ priblížil Šefčovič. Detaily novej štúdie predstavili iba včera. Z troch výsledných alternatív má odporúčaná trasa začiatok vo Veľkých Zlievciach na Slovensku a končí na vonkajšej bulharsko-tureckej hranici Únie.