Mestá a obce dlhujú štátu milióny
13. 4. 2023
Z čoho ich zaplatia, stále nevedia. Pôžičky, ktoré dostali samosprávy ešte počas pandémie, treba tento rok zaplatiť. Únia miest Slovenska hovorí, že diskusie sú stále otvorené a riešenie hľadajú.Ešte v marci mestá a obce rokovali s povereným premiérom Eduardom Hegerom o úsporných opatreniach v súvislosti s energetickou krízou, kde požadovali podporu zo strany štátu.
Diskutovali aj o splatení pandemických pôžičiek, ktoré sa vyšplhali na desiatky miliónov eur. Samosprávy ich majú zaplatiť štátu už tento rok, lenže financie na to nemajú. Práve na téme bezúročných pôžičiek sa rokovania zasekli. „Koncové stanovisko nám premiér nedal, aj keď to opakovane všetky tri organizácie (ÚMS, SK8 a ZMOS) žiadali,“ vysvetľuje pre Aktuality.sk Jozef Viskupič zo Združenia samosprávnych krajov SK8. Do októbra 2020 štát požičal mestám a obciam viac ako 72 miliónov eur. Financie dostali obce, mestá a župy, ktoré čelili výpadkom príjmov počas pandémie. Tie použili na dofinancovanie bežných výdavkov, ktoré mali a aj na prípadné plánované investície. Aj keď od marcového rokovania medzi povereným premiérom a samosprávami uplynuli týždne, splatenie pôžičiek zostáva otvorenou témou. Práve ich odpustenie by pre samosprávy znamenalo výraznú finančnú pomoc v čase pretrvávajúcej energetickej krízy.
„Rokovania so zástupcami štátu prebiehajú neustále, naposledy bolo spoločné stretnutie pred veľkonočnými sviatkami, a to v stredu 5. apríla. Postupne sa blížime k zhode aspoň na čiastočnom riešení dopadov krízy na samosprávy,“ hovorí Daniela Piršelová z Únie miest Slovenska pre Aktuality.sk. Minimálna pžiadavka samospráv je taká, aby prišlo k odkladu splatnosti na neskoršie obdobie. Rokovania označila Únia miest Slovenska za konštruktívne.
Združenie miest a obcí Slovenska zas hovorí, že požadovali plošnú finančnú pomoc, nielen pôžičky, ktoré musí zaplatiť každý, komu bola pôžička poskytnutá. „Sme jediná krajina naokolo, kde mestá a obce dostali iba pôžičky, a preto naďalej trváme na tom, aby pôžičky boli zmenené na nenávratné finančné dotácie a aby štát prispel aj ostatným miestnym samosprávam,“ uvádza vo svojom stanovisku ZMOS.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nižší záujem Slovákov o vnútroštátne lety
24. 8. 2010
Bratislavským letiskom prešlo za obdobie január a júl v tomto roku 923 333 cestujúcich, čo je medziročne menej o 5 %.
Nižší záujem cestujúcich je naďalej cítiť na vnútroštátnych linkách. Medzinárodná doprava mierne vzrástla. V roku 2009 letisko za prvých sedem mesiacov vybavilo 892 184 cestujúcich, kým v rovnakom období tohto roka ich bolo 895 680.
Ceny ropy klesli
19. 8. 2010
Ceny ropy opäť klesli a pohybujú sa nad hranicou 75 USD za barel.
Dôvodom je zvýšenie zásob tejto komodity v USA minulý týždeň, rovnako ako zásob benzínu a ďalších ropných destilátov. Barel (159 litrov) americkej ľahkej ropy WTI so septembrovým kontraktom sa dnes predával po 75,68 USD (58,85 eura).
Zvýšenie DPH v Rumunsku neuspelo
19. 8. 2010
Bukurešť -Júlové zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) v Rumunsku prinieslo menej peňazí do rozpočtu, ako vláda očakávala.
Na to, aby Rumunsko získalo ďalšie splátky z úveru v hodnote 20 miliárd eur od Medzinárodného menového fondu, muselo zvýšiť daň z pridanej hodnoty (DPH). Cieľom júlového zvýšenia DPH na 24 % bolo zredukovať rozpočtový deficit na 6,8 % hrubého domáceho produktu. To sa však nepodarilo, pretože keď ceny vzrástli, spotrebitelia ešte obmedzili svoje nákupy a príjmy z daní do rozpočtu klesli.
Zahraničný obchod SR vykázal v máji prebytok
12. 8. 2010
Saldo zahraničného obchodu Slovenska kleslo v máji 2010 medziročne o 25,3 milióna eur na 111,7 milióna eur.
Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Celkovo sa tak v máji oproti minulému roku zvýšil vývoz tovaru zo Slovenska o 32,1 % na 3,982 mld. eur, pričom celkový dovoz vzrástol o 34,5 % na 3,871 mld. eur. Sumárne saldo zahraničného obchodu za január až máj bolo aktívne v objeme 630,1 mil. eur.