Medziročný rast cien v Česku bol v auguste 17,5 percenta
12. 9. 2022
Medziročná inflácia v Českej republike bola v auguste 17,5 percenta. Vyplýva to z odhadov analytikov. Podľa ekonómov zdraželi najmä potraviny a energie, oproti júlu naopak zlacneli palivá. Český štatistický úrad zverejní údaje o inflácii za august v pondelok 12. septembra.
"Augustovú infláciu bude ovplyvňovať niekoľko protichodných efektov. Na ďalší rast inflácie bude pôsobiť pokračujúci rast cien energií pre domácnosti a zrejme aj ďalší rast cien potravín. V opačnom smere potom pôjde o pomerne silný desaťpercentný medzimesačný pokles cien pohonných hmôt," povedal analytik Českej bankovej asociácie Jakub Seidler.
Očakáva medziročnú infláciu 17,6 percenta, vplyv podľa neho bude mať tiež vyššia porovnávacia základňa z minulého roka, keď ceny začali už zrýchľovať.
Analytici Raiffeisenbank pri spotrebiteľských cenách očakávajú za august mierne zvýšenie medziročného tempa na 17,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní malo však zdražovanie ubrať na razancii z 1,3 na 0,8 percenta, myslí si. Dôvodom relatívne mierneho pohybu inflácie smerom nahor je zlacnenie pohonných hmôt, uviedli. So znižujúcou sa kúpnou silou domácností navyše podľa analytikov banky ubúda priestor na navyšovanie cien.
Naopak, analytik UniCredit Bank Jiří Pour očakáva, že medziročná inflácia sa v auguste spomalila na 17,2 percenta a medzimesačne spotrebiteľské ceny pridali 0,4 percenta. Medzimesačný rast brzdil predovšetkým dvojciferný pokles cien pohonných hmôt v súvislosti so zlacnením ropy, uviedol.
"Hlavným ťahúňom spotrebiteľských cien zostávajú náklady na bývanie, najmä ceny energií. Rast cien potravín zrejme medzimesačne citeľne spomalil, ale medziročne ďalej zrýchlil. Vo zvyšku roka by sa mala medziročná inflácia udržať okolo 17 až 18 percent a počas budúceho roka postupne brzdiť k šiestim až siedmim percentám," odhadol Pour.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nový zákon o platobných službách začne platiť od decembra
23. 10. 2009
Od decembra začnú vo finančných službách platiť novinky. Výpis z účtu bude zadarmo a väčšia bude aj ochrana klienta pri vykradnutí účtu.
Okrem toho sa v celej Európskej únii zjednotia bankové postupy, čo bude pre spotrebiteľov výhodou. Podľa slov zástupcu Slovenskej bankovej asociácie budú mať rovnaký systém klienti pri zakladaní účtu v Rakúsku a rovnaký aj Rakúšania u nás.
Jednoduchú povinnosť – dať klientovi výpis z účtu zadarmo – banky môžu splniť tak, že zašlú klientovi výpis elektronicky, čo už banky dnes bežne bezplatne robia. V prípade balíkov služieb by sa klient mal dočkať zlacnenia od konca decembra. Banky by sa nemali vyhovárať ani na náklady na poštovné. Platiteľ by za papierový výpis odoslaný poštou nemal platiť poštovné.
Od decembra by sa malo upraviť aj reklamačné konanie. Ak zlodej spotrebiteľovi vykradne účet, teda pôjde o takzvanú neautorizovanú platbu, klient bude znášať škodu len do výšky sto eur. Zvyšok mu nahradí banka. To však bude platiť len v prípade, že klient banku nepodviedol alebo nebol hrubo nedbanlivý. Za hrubú nedbanlivosť sa bude považovať napríklad prezradenie PIN kódu či poskytnutie platobnej karty inej osobe. Dôkazné bremeno je na banke.
Peniaze na financovanie D1
21. 10. 2009
Vláda na dnešnom zasadnutí súhlasila s použitím takmer 11,565 milióna € na dofinancovanie výstavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce.
Prostriedky rozpočtového roka 2008, ktoré boli určené na spolufinancovanie uvedeného projektu v rámci Kohézneho fondu budú použité z výdavkov minuloročného štátneho rozpočtu. Na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho kabinet súhlasil aj s presmerovaním 15,933 mil. € na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Tieto zdroje rezortu dopravy pôvodne mali byť pôvodne použité na financovanie druhej etapy stavby prvého úseku D1 Sverepec - Vrtižer, na čo Európska komisia schválila potrebné prostriedky vo februári tohto roku.
Na projekt D1 Mengusovce - Jánovce v tomto roku boli presunuté zostatkové prostriedky z rokov 2007 a 2008 vo výške 94,942 mil. €, z toho na Kohézny fond pripadalo 70,257 mil. €, na spolufinancovanie 16,926 mil. € a na Európsku investičnú banku 7,759 mil. €. V polovici mája tohto roku dosahoval rozpočet projektu 66,525 mil. €, pričom na dofinancovanie projektu do výšky rozhodnutia komisie bolo potrebných 22,046 mil. € a voľný zostatok rozpočtu tvoril 44,479 mil. €.
Ministerstvo dopravy v predloženom návrhu uviedlo, že k vytvoreniu rozpočtovej rezervy v sume 44,479 mil. € došlo v dôsledku zhodnocovania slovenskej meny pred vstupom SR do Európskej menovej únie, ako aj rozpočtovej alokácie v roku 2005 na nerealizovaný projekt.
Slovákom pribudnú dve nové banky
13. 10. 2009
Na slovenskom finančnom trhu opäť vzrastie konkurencia a tým možno aj šanca, že bankové služby zlacnejú. Chystajú sa k nám dve nové banky. Nie však hneď, najskôr budú musieť získať na trhu nejaký vplyv.
O náš bankový trh sa zaujíma viacero finančných domov. Na Slovensku je v súčasnosti celkom 25 bánk alebo ich zahraničných pobočiek.
V uplynulých mesiacoch prijala Národná banka Slovenska notifikácie o zriadení pobočky úverovej inštitúcie na území Slovenska od českého a belgického dohliadacieho orgánu. Centrálna banka sa do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia pripraví na dohľad nad novými subjektami a oznámi im podmienky, za ktorých budú môcť u nás fungovať. Okrem iného bude od nich chcieť aj životopisy vedúcich zamestnancov pobočky, obchodný plán či údaje o systéme poistenia vkladov. Národná centrálna banka zatiaľ nezverejnila, o ktoré banky ide.
Americká ekonomika je po recesii, no nie po problémoch
13. 10. 2009
Podľa analytikov sa najhoršia recesia americkej ekonomiky od čias veľkej hospodárskej krízy už skončila, no nízke výdavky domácností oslabené neschopnosťou pracovného trhu vytvoriť nové pracovné miesta budú oživovanie ekonomiky spomaľovať.
Z najnovšieho prieskumu americkej Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku, ktorá oslovila vo svojej štúdii 44 analytikov, vyplýva, že až 80 % z respondentov verí, že po štyroch kvartáloch oslabovania je ekonomika opäť vo fáze rastu. Očakávajú však, že zotavovanie ekonomiky bude miernejšie, než bývalo zvyčajné po prudkých poklesoch.
Súčasný prepad americkej ekonomiky, ktorý začal v decembri 2007 je od začiatku tridsiatych rokov minulého storočia najdlhší. Pod vznik poslednej krízy sa podpísal kolaps realitného trhu, po ktorom nasledovala svetová hypotekárna kríza. Podľa odhadov asociácie by americká ekonomika mala poklesnúť v tomto roku o 2,5 %, zatiaľ čo na budúci rok by už mala vzrásť o 2,6 %. Očakávané zotavenie hospodárstva by mali podporiť najmä podniky obnovou svojich zásob, ktoré predtým v dôsledku oslabeného dopytu prudko znižovali.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že miera nezamestnanosti v krajine dosiahne v prvom kvartáli 2010 úroveň 10 %, koncom nasledujúceho roka by však mala poklesnúť na 9,5 %. Nezamestnanosť v septembri v USA vyskočila na 26-ročné maximum na úrovni 9,8 %.
Napriek známkam oživenia na finančných trhoch väčšina oslovených analytikov očakáva, že navrátenie do normálneho stavu ešte určitý čas potrvá. Len 29 % z respodentov verí, že k tomu dôjde už v druhej polovici súčasného roka. Prieskum Národnej asociácie pre podnikanie a ekonomiku poukázal, že americký dolár by mal oslabovať až do roku 2010, no obchodný deficit najväčšej svetovej ekonomiky by to znížiť nemalo, pretože pri opätovnom hospodárskom oživení vzrastie aj dopyt po importoch.