Medzinárodný menový fond zlepšil odhad rastu globálnej ekonomiky, inflácia ale bude klesať pomalšie
26. 7. 2023
Trojpercentný rast menový fond označuje za slabý, keď sa vezme do úvahy dlhodobý priemer. Výraznejšiemu zlepšeniu stojí v ceste pretrvávajúca inflácia a vysoké úrokové sadzby.
Medzinárodný menový fond zlepšil odhad rastu globálnej ekonomiky na tento rok a teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt sa zvýši o tri percentá. Uviedol to dnes v aktualizácii svojho jarného výhľadu, v ktorom v apríli počítal s rastom o 2,8 percenta. Výhľad na budúci rok fond ponechal bez zmien a naďalej počíta s trojpercentným rastom.
Trojpercentný rast menový fond označuje za slabý, keď sa vezme do úvahy dlhodobý priemer. Výraznejšiemu zlepšeniu stojí v ceste pretrvávajúca inflácia a vysoké úrokové sadzby v mnohých krajinách sveta.
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
1. 12. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Dôvera v ekonomiku mierne stúpla
29. 11. 2021
Dôvera v slovenskú ekonomiku v novembri 2021 mierne stúpla, naďalej sa nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru. Informoval o tom Štatistický úrad. Napriek výraznému zhoršeniu epidemiologickej situácie slovenskí podnikatelia v priemysle, v službách a aj v obchode nestratili optimizmus. V stavebníctve ostala dôvera na rovnakej úrovni ako minulý mesiac, u spotrebiteľov klesla. Najväčšie obavy prejavili spotrebitelia z vývoja nezamestnanosti.
Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) vzrástol o 2,8 bodu na hodnotu 99,8 a pohybuje sa približne na úrovni obdobia pred začiatkom pandémie koronavírusu. Aktuálna hodnota je zároveň výrazne optimistickejšia ako v rovnakom období minulého roka, naďalej sa však nachádza pod úrovňou dlhodobého priemeru (o 2,7 bodu).
Po výraznom októbrovom znížení optimizmu podnikateľov v priemysle sa ich dôvera napriek pokračujúcim problémom v dodávateľskom reťazci, ktoré brzdia výrobu, mierne zvýšila. Indikátor dôvery v priemysle po sezónnej úprave v novembri vzrástol o 4,7 percentuálneho bodu na hodnotu 0.
Vývoj priaznivo ovplyvnilo najmä očakávané zvýšenie produkcie v nasledujúcich troch mesiacoch a rast objednávok.
V
Ceny emisných povoleniek v EÚ dosiahli nový rekord
26. 11. 2021
Cena emisných kvót v Európskej únii sa dnes vyšplhala na nové maximum nad 75 eur za tonu. Informovala o tom agentúra Reuters.
Systém obchodovania s emisnými kvótami bol v EÚ zavedený v roku 2005 a rast ich ceny z posledných mesiacov je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zdražovaniu energií.
Cena kvót v EÚ dnes podľa Reuters vystúpila až na 75,04 eura za tonu. Nadviazala tak na stredajší rast, za ktorým stálo vyhlásenie novej nemeckej vládnej koalície, že nedopustí pokles ceny kvót v Nemecku pod 60 eur za tonu.
Dopyt po emisných povolenkách teraz podporujú aj vyššie ceny plynu, kvôli ktorým je pre elektrárenské spoločnosti ekonomickejšie využívať uhlie.
Produkcia elektriny z uhlia vytvára dvojnásobné množstvo emisií oxidu uhličitého ako produkcia z plynu, takže vyžaduje viac emisných kvót, píše Reuters.
V
Novela zákona o bankách
24. 11. 2021
Platná právna úprava krytých dlhopisov je obsiahnutá v dvanástej časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá prešla komplexnou reformou v roku 2017 a je účinná od 1. januára 2018.
Ide o národnú úpravu, ktorá je v mnohých prvkoch už v súčasnosti v súlade so smernicou CBD, vzhľadom na to, že Ministerstvo financií SR pri príprave tejto spomínanej legislatívnej úpravy vychádzalo takisto ako Európska komisia z odporúčaní Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA). Avšak zostávajú určité ustanovenia smernice CBD, ktoré bolo potrebné dôsledne transponovať. Ide najmä o
• rozšírenie okruhu aktív, ktoré je možné zahrnúť do krycieho súboru a ktoré musia byť vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru,
• ustanovenia týkajúce sa spoločného financovania a možnosti nákupu aktív alebo prevodu aktív prostredníctvom dohody o finančných zárukách od iných bánk alebo prípadne od iných spoločností, ktoré nie sú bankami, avšak za dodržania dôsledného posúdenia úverovej bonity dlžníka,
• zosúladenie informácií, ktoré má banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré si Národná banka Slovenska môže v určitých situáciách vyžiadať,
• úpravy ohľadne ukazovateľa krytia v závislosti od zloženia krycieho súboru, resp. programu krytých dlhopisov,
• úpravy súvisiace s predchádzajúcim súhlasom na vykonávanie činností s programom krytých dlhopisov a úpravy sankcií a
• jednotné označovanie krytých dlhopisov v celej Európskej únii.
Uvedené zmeny majú za cieľ zlepšiť existujúcu úpravu a napomôcť stabilite financovania bánk, prispieť k rozvoju slovenského kapitálového trhu a posilniť ochranu a právnu istotu investorov.
Zmeny majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli:
• finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu,
• kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu,
• zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia,
• s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu,
• vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.
K