Letná sezóna a pocovidové obdobie prinášajú zisky
13. 6. 2022
Priemerná nominálna mesačná mzda v apríli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich sledovaných činnostiach.
Najvýraznejšie sa zvýšili mzdy v ubytovaní (o 29,7 percenta na 908 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 13,1 percenta na 630 eur). Informoval o tom Štatistický úrad.
Dvojciferný rast miezd bol zaznamenaný aj v stavebníctve (o 11,9 percenta na 896 eur), predaji a oprave motorových vozidiel (o 11,6 percenta na 1 229 eur) a v maloobchode (o 11,3 percenta na 944 eur).
Najnižší rast miezd bol v odvetví, v ktorom sú dlhodobo najvyššie zárobky v krajine, v informačných a komunikačných činnostiach (o štyri percenta na 2 276 eur). V priemysle, kde je zamestnaných najviac ľudí, mzdy oproti aprílu 2021 vzrástli o sedem percent.
Po zohľadnení vysokého rastu spotrebiteľských cien (inflácie) sa reálne mzdy zvýšili len v troch z 10 sledovaných odvetví, najviac v ubytovaní, a to až o 16 percent.
Uvedený rast je reakciou na pokračujúci rozbeh po takmer úplnom pandemickom zastavení služieb, a tiež skutočnosti, že dlhodobo v tomto sektore ekonomiky sú zárobky zo všetkých odvetví najnižšie.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Dôchodkový vek sa zastropuje na 64 rokov. Ekonómovia to nevidia ružovo
1. 4. 2019
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropuje na 64 rokov. Ženy majú ísť do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa. Parlament schválil vo štvrtok 91 hlasmi návrh ústavného zákona z dielne koaličného Smeru-SD.
Ústavný zákon má nadobudnúť účinnosť od 1. júla tohto roka. Za prijatie hlasovali všetci poslanci Smeru-SD, SNS, celý klub ĽSNS, traja poslanci Mosta-Híd, a to Elemér Jakab, Peter Vörös, Ladislav Balódi, hnutie Sme rodina a päť nezaradených poslancov Alena Bašistová, Peter Marček, Juraj Kolesár, Martina Šimkovičová a Rastislav Holúbek. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, názory neboli jednotné ani v koalícii. Do Ústavy SR sa dostane formulácia, že "vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov". Ženy však budú môcť ísť do dôchodku skôr, a to za výchovu dieťaťa. Tento návrh predložila v pléne parlamentu poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD). Ženám, ktoré vychovali jedno dieťa, bude znížený vek odchodu do dôchodku o šesť mesiacov. Matky, ktoré vychovali dve deti, budú odchádzať do dôchodku o jeden rok skôr a ženy s troma a viac deťmi by mali byť zvýhodnené o rok a pol. „Týmto sa vyjadruje ústavná podpora plnohodnotnej výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja,“ uvádza sa v schválenom pozmeňujúcom návrhu. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa, aby boli splnené podmienky pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon o sociálnom poistení. Okrem zastropovania veku odchodu do dôchodku bude Ústavou SR garantované aj ustanovenie o minimálnej mzde. "Každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda," definuje návrh s tým, že podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ustanoví tiež zákon. Ústavne tiež budú zakotvené základné piliere dôchodkového zabezpečenia. "Primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia. Štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok," uvádza sa v schválenom návrhu ústavného zákona. Ekonónovia už dlhšiu dobu upozorňovali, že takéto radikálne opatrenie v penziách bude mať veľmi negatívne dopady. Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dôchodkový strop 64 rokov spôsobí pokles novopriznaných penzií v roku 2066 až o 9,6 percenta. Okrem iného by sa malo aj zhoršiť verejné hospodárenie. Dlh Slovenska by sa mohol v priebehu 50 rokov vyšplhať až na takmer 132 percent hrubého domáceho produktu. To by znamenalo pri súčasnej výške HDP, že namiesto 8100 eur, ktoré dlhuje cez záväzky vlády každý vrátane batoliat a dôchodcov, by bol dlh v prepočte na hlavu okolo 20-tisíc eur.
Zdravotníctvu chýbajú peniaze
28. 3. 2019
Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) verí, že Ministerstvo financií (MF) SR nenechá slovenské nemocnice padnúť. Oba rezorty aktuálne rokujú o potrebe dofinancovania slovenského zdravotníctva. Šéfka rezortu zdravotníctva to potvrdila pre TASR.
"Avizovala som, že rokujeme s ministerstvom financií v oblasti dofinancovania zdravotníctva. Rozpočet na rok 2019 nepočítal s rekreačnými poukazmi, na ktoré zamestnanci v našich zdravotníckych zariadeniach majú nárok. Sú im poskytnuté, avšak musíme dofinancovať náš rezort," uviedla. Podľa Kalavskej poukazy veľkým problémom nie sú. Rekreačné poukazy, na ktoré má veľká časť zdravotníckych pracovníkov nárok od januára, v súčasnosti nemocnica vyplatí podľa ministerky na vrub iných výdavkov. Oba rezorty o presnej sume ešte diskutujú. Na chýbajúce peniaze upozornila aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS). "Výsledkom všetkých predchádzajúcich rokovaní ANS so zdravotnými poisťovňami o zohľadnení finančných požiadaviek na pokrytie zákonných nárokov na rok 2019 pre nemocnice združené v ANS je, že napriek skutočnosti, že máme rôzne typy ponúk, ako vykryť sociálny balíček a rekreačné poukazy, ostáva nedoriešený spoločný menovateľ, a to je potreba dofinancovania rezortu," informoval o tom riaditeľ Kancelárie ANS Miroslav Valaštík.
Pripravované zmeny v stavebnom zákone
27. 3. 2019
Cieľom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, je zabezpečiť, aby stavby slúžiace na plnenie úloh troch najvyšších ústavných činiteľov Slovenskej republiky boli považované za stavby pre bezpečnosť štátu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v objektoch slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky je nevyhnutné dodržiavať prísne režimové opatrenia, je dôvodné, aby aj pri konaniach podľa stavebného zákona boli v súvislosti s týmito stavbami dodržiavané osobitné opatrenia.
S prihliadnutím na to, že ústredným orgánom štátnej správy pre ochranu ústavného zriadenia ako aj bezpečnosti osôb a majetku je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, zahrnutím stavieb slúžiacich na plnenie úloh prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo predsedu vlády Slovenskej republiky pod pojem „stavby pre bezpečnosť štátu“ sa docieli, aby pôsobnosť stavebného úradu pre tieto stavby vykonávalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Výdavky Slovenska na sociálnu ochranu nedosahujú priemer Európskej únie
25. 3. 2019
Výdavky na sociálnu ochranu na Slovensku v roku 2017 boli na úrovni 14,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čiže nedosahovali priemer eurozóny, ktorý predstavoval 19,8 percenta HDP, ani priemer celej Európskej únie, a to 18,8 percenta HDP. V rámci susedných krajín výrazne viac ako Slovensko na sociálnu ochranu vynakladá Rakúsko (20,5 percenta HDP v roku 2017), ale pred nami je aj Poľsko (16,4 percenta).
Maďarsko na sociálnu ochranu v roku 2017 dalo 14 percent HDP a Česká republika 12 percent. Vyplýva to z údajov štatistického úradu EÚ Eurostatu. Na sociálnu ochranu starých ľudí Slovensko v roku 2017 podľa údajov Eurostatu vynaložilo 7,8 percenta HDP, čo bolo tiež menej ako v Rakúsku (12,5 percenta), ale aj v porovnaní s Poľskom (deväť percent). Výdavky Česka v tejto oblasti boli vo výške 7,3 percenta HDP a v Maďarsku na úrovni sedem percent. Na zdravotníctvo na Slovensku smerovalo 7,1 percenta HDP, pričom v Rakúsku to bolo 8,2 percenta a v Českej republike 7,5 percenta. Za nami zaostali Maďari (4,8 percenta) a Poliaci (4,7 percenta). Slovensko však zo svojho HDP v porovnaní so susedmi najviac dáva na sociálnu ochranu chorých a hendikepovaných, v roku 2017 to bolo 2,9 percenta. Za nami boli Maďari (2,6 percenta), Poliaci (2,4 percenta), Česi (2,1 percenta) a Rakúšania (1,8 percenta). Slovenské výdavky na vzdelávanie v porovnaní so susedným členmi Európskej únie boli v roku 2017 v pomere k hrubému domácemu produktu najnižšie, a to na úrovni 3,8 percenta. Najviac zo susedov do vzdelávania investovali Maďari (5,1 percenta), nasledovali Poliaci (4,9 percenta), Rakúšania (4,8 percenta) a Česi (4,6 percenta).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)