Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
27. 1. 2023
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú inšpektoráty práce. Inšpektorát práce vykonáva kontrolu a je povinný spolupracovať a poskytovať potrebné informácie v rozsahu svojej pôsobnosti.
Novelou zákona č. 112/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinnou od 1. 1. 2023, sa po novom ustanovilo, aby kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávali inšpektoráty práce, ktoré budú jedinými kontrolnými orgánmi nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
V súčasnosti kontrolu vykonávajú aj Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto orgány už nebudú vykonávať kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Momentálne vznikajú problémy pri kontrole nelegálneho práce a nelegálneho zamestnávania rozdielnymi orgánmi kontroly najmä z dôvodu, že tieto orgány kontroly nepostupujú pri kontrole podľa rovnakého procesného predpisu. Zatiaľ čo inšpektoráty práce postupujú podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, ústredie a úrady postupujú podľa zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
Ustanovuje sa povinnosť právnickým osobám, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a fyzickým osobám, ktoré vykonávajú závislú prácu, poskytovať požadované informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly. Fyzickej osobe, ktorá vykonáva závislú prácu, sa tiež ukladá povinnosť inšpektorátu práce predložiť na požiadanie doklad (napr. preukaz totožnosti, pas, vodičský preukaz), ktorého obsahom bude identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, pod ktorým je zaevidovaná v Sociálnej poisťovni. Identifikačným číslom sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby je podľa § 235 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rodné číslo fyzickej osoby.
K
Kríza udrela silnejšie, ako sa čakalo
29. 4. 2020
Z bezprecedentného šoku sa slovenské hospodárstvo bude spamätávať ešte dlho. Prognózy analytikov v slovenských komerčných bankách sa tento mesiac zhoršili. Napriek tomu, že budúci rok príde odraz od dna, výkonnosť ekonomiky či situácia na trhu práce budú dlhodobo poznačené.
Podľa aprílovej prognózy bude medziročný prepad HDP v prvom štvrťroku 2,6 percenta a nie 1,9 percenta, ako odhadovali v marci. Zhoršil sa aj výhľad pre celý aktuálny rok. Ekonomika sa zmenší o 7,7 percenta. Budúcoročné oživenie zväčší HDP o zhruba 6,7 percenta, čo je o dva percentuálne body viac ako ukazoval marcový prieskum.
Preprava tovaru do zahranicia klesla o polovicu
27. 4. 2020
V marci sa to len začalo. Uzatvorenie ekonomík pre dopravcov znamenalo, že im výrazne klesli zákazky. Dnes sa cestní dopravcovia sťažujú, že v apríli budú mať ešte väčšie škrty.
„Problém je, že popadali ceny, lebo dopyt je nízky a ponuka vysoká. Jazdíme veľmi často za symbolické ceny, aby auto nestálo,“ povedal šéf firmy Hochel Martin Hochel.
Ďalšia pomoc podnikateľom
22. 4. 2020
Ministerstvo financií spúšťa ďalšiu pomoc pre podnikateľov, ktorí boli negatívne ovplyvnení opatreniami súvisiacimi so šírením koronavírusu. Slovenská zaručná a rozvojová banka (SZRB) a Eximbanka (EXIM) plánujú malým a stredným podnikateľom a samostatne zárobkovo činný osobám poskytnúť úvery v celkovej hodnote približne 50 miliónov eur.
Na získanie úveru musia podnikatelia splniť niekoľko podmienok. "Minimálne jeden rok udržať svoju podnikateľskú činnosť, udržať zamestnanosť a na konci obdobia nesmú mať dlhy na sociálnych a zdravotných odvodoch," uviedlo ministerstvo financií. „Som rád, že sme spolu s bankami nastavili podmienky tak, aby to bola pre podnikateľov reálna pomoc. Hovoríme totiž o bezúročných úveroch, ktoré im dokážu zastabilizovať ťažkú situáciu,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Marcel Klimek.
Príspevok na stravu zvyšuje byrokraciu
22. 4. 2020
Programové vyhlásenie vlády (PVV) prináša rozsiahle riešenia v oblasti znižovania byrokracie, niektoré opatrenia ju však môžu, naopak, zvýšiť. Približne milión zamestnancov by mohlo mať právo požiadať o príspevok na stravu v hotovosti. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR upozorňuje, že podnikatelia by museli v rámci účtovných softvérov a evidencie investovať do umožnenia existencie paralelného systému k dnešným stravným lístkom.
Riešením byrokratickej záťaže súvisiacej so stravným môže byť podľa AZZZ SR elektronizácia príspevku na stravovanie po vzore Belgicka. Podľa PVV by zamestnávatelia, ktorí prispievajú zamestnancom až 55 percent z príspevku na stravu, stratili možnosť rozhodnúť sa pre formu vyplácania príspevku. Vo firme by tak podľa AZZZ SR mohli vzniknúť až tri rôzne formy poskytovania benefitu, a to papierová, elektronická a hotovostná. Toto je podľa zamestnávateľov to najhoršie riešenie. Namiesto zjednodušenia by sa podľa nich pridala ďalšia možnosť, ktorá si vyžiada kapacity mzdových účtovníkov, úpravu softvérov, evidenciu preferencií každého zamestnanca vo firme.