Koniec rapídneho zdražovania potravín? Situácia s nákupmi sa začne meniť, hlásia odborníci
18. 5. 2023
Aprílová inflácia sa na Slovensku spomalila na 13,8 %. Pod úrovňou 14 % bola naposledy v júli 2022.
Slováci by mali naďalej rátať s tým, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala ,prehupnúť' cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %,“ informovala Aktuality.sk analytička z Wood & Company. „Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ doplnila.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci z rodinných rozpočtov míňajú najviac, pripomína.
„Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ hovorí analytička.
Obe tieto oblasti sa významne podpisujú pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli sa spomalilo v oblasti potravín a nealko nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.
„Oproti aprílu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 25,4 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín,“ potvrdila odborníčka.
Pri porovnaní spred roka si najviac priplácame za mlieko, syry a vajcia (32,9 %) a za sladké potraviny (31,2 %). Chlieb a obilniny nás vyšli drahšie o 25,9 %. Výnimkou nie je ani mäso, medziročne zdraželo o 24,7 % a za zelenina o 24,1 %, ilustrovala analytička.
Dôvody zdražovania už nikoho neprekvapia. Ide o vyššie ceny energií a vlani sme boli svedkami vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Tankovanie na Slovensku v letných mesiacoch začína byť drahšie
15. 7. 2010
Priemerné ceny pohonných látok v 26.týždni v medzitýždennom porovnaní vzrástli.
Na rast cien pohonných látok v porovnaní s cenami predchádzajúceho týždňa vplýval nárast ceny 98-oktánového benzínu o 0,017 eura alebo 1,18 % na 1,452 eura, LPG o 0,002 eura alebo 0,41 % na 0,490 eura,motorovej nafty o 0,002 eura alebo 0,18 % na 1,136 eura a 95-oktánového benzínu o 0,002 eura alebo 0,16 % na 1,280 eura.
Príjmy štátneho rozpočtu nižšie ako plán
14. 7. 2010
K 30. júnu 2010 boli príjmy štátneho rozpočtu 3,81 mld. eur, teda 85,98 % plánu. Mali byť však o 621,71 milióna eur vyššie.
Z toho daňové príjmy boli 3,68 mld. eur (85,49 % plánu) a nedaňové príjmy boli 128,92 milióna eur (102,86 % plánu). DPH tak priniesla 2,1 mld. eur. Výber tejto dane teda dosiahol len 92,95 % plánu.
Asi 94,68-% plnenie plánu priniesli spotrebné dane, z výberu ktorých sa cez colné úrady dostalo do štátneho rozpočtu 943,93 milióna eur. Plnenie dane z príjmov fyzických osôb bolo ku koncu júna len 54,98 %. Táto daň priniesla 616,44 milióna eur. Daň z príjmov právnických osôb priniesla 524,01 milióna eur. V roku 2010 plánuje štátny rozpočet príjmy na úrovni 8,87 mld.eur.
Počet penzistov bude viac ako absolventov
14. 7. 2010
Prudký pokles pôrodnosti zrejme spôsobí, že už v roku 2013 počet ľudí smerujúcich do penzie bude prevyšovať množstvo nováčikov vstupujúcich na pracovný trh.
Podľa údajov Štatistického úradu by zvyčajný dôchodkový vek 62 rokov malo dosiahnuť takmer 76-tisíc ľudí, zatiaľ čo absolventov po ukončení strednej školy bude o 10-tisíc menej.
Starnutie podľa odborníkov je proces dlhodobý a najbližších rokoch je nezvratný. Do roku 2020 môže dosiahnuť celkový rozdiel medzi ľuďmi nastupujúcimi do penzie a absolventmi škôl úroveň asi 160-tisíc
Poľnohospodári prerobili minulý rok 103,5 milióna eur
12. 7. 2010
Poľnohospodárstvo v SR v roku 2009 vykázalo záporný výsledok hospodárenia vo výške 103,5 milióna eur.
V zelenej správe, ktorú spracovalo agromministerstvo sa konštatuje, že jeho úroveň medziročne klesla o158,2 milióna eur a tým sa odvetvie dostalo z predvlaňajšieho zisku do vlaňajšej straty.
Od vstupu Slovenska do EÚ bol rok 2009 prvým stratovým v poľnohospodárstve. K tomuto vývoju hlavne prispeli dôsledky svetovej finančnej a následne hospodárskej krízy.
Prudký pád cien komodít, ktoré sa cez trhové systémy premietli aj do slovenského poľnohospodárstva, spôsobil spomalenie finančných tokov.