Koniec rapídneho zdražovania potravín? Situácia s nákupmi sa začne meniť, hlásia odborníci
18. 5. 2023
Aprílová inflácia sa na Slovensku spomalila na 13,8 %. Pod úrovňou 14 % bola naposledy v júli 2022.
Slováci by mali naďalej rátať s tým, že aj v roku 2023 budeme svedkami pomerne vysokej úrovne inflácie. „Počas niekoľkých mesiacov bude inflácia dosahovať stále pomerne vysoké dvojciferné tempá rastu, postupne by sa mala ,prehupnúť' cez hranicu 10 % a následne dosahovať jednociferné úrovne. Priemernú hodnotu inflácie za celý rok 2023 odhadujeme momentálne mierne nad úrovňou 10 %,“ informovala Aktuality.sk analytička z Wood & Company. „Na nízke úrovne inflácie, napríklad okolo 2 %, teda okolo inflačného cieľa eurozóny, tak môžeme v tomto roku určite zabudnúť,“ doplnila.
Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci z rodinných rozpočtov míňajú najviac, pripomína.
„Potraviny ukrajujú z nákladov domácností približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o cca štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Aj preto sú spotrebitelia na ich vyššie ceny citlivejší,“ hovorí analytička.
Obe tieto oblasti sa významne podpisujú pod vývoj celkovej inflácie v krajine. Medziročné tempo zdražovania v apríli sa spomalilo v oblasti potravín a nealko nápojov a to na 25,4 %. V prípade bývania prišlo taktiež k spomaleniu cenového rastu a to na 12,3 %.
„Oproti aprílu 2022 zaznamenali výrazný nárast cien už spomínané potraviny a nealkoholické nápoje a to o 25,4 %. Zákazníci v obchodoch platili aj naďalej viac ako pred rokom v podstate za všetky kategórie potravín,“ potvrdila odborníčka.
Pri porovnaní spred roka si najviac priplácame za mlieko, syry a vajcia (32,9 %) a za sladké potraviny (31,2 %). Chlieb a obilniny nás vyšli drahšie o 25,9 %. Výnimkou nie je ani mäso, medziročne zdraželo o 24,7 % a za zelenina o 24,1 %, ilustrovala analytička.
Dôvody zdražovania už nikoho neprekvapia. Ide o vyššie ceny energií a vlani sme boli svedkami vysokej ceny ropy na svetových trhoch a následne rekordných cien pohonných látok.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový podporný fond pre podniky zamerané na výskum a technológie
29. 10. 2009
Menšie podniky, ktoré sú zamerané na výskum a technológie, sa ľahšie dostanú k peniazom. Vďaka novému podpornému fondu Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a Európskemu investičnému fondu, budú mať lepšie šance získať úver či nájsť si investičného partnera.
Pôjde o čiastku 100 miliónov €, z ktorých 99 % zaplatí štát s využitím eurofondov a zvyšok investičný fond, ktorý bude peniaze rozdeľovať.
Spoločný fond začne fungovať v druhom štvrťroku 2010. Firmy nebude financovať priamo, ale prostredníctvom partnerov z bankového a finančného sektora. Pri pôžičkách to budú komerčné banky a Slovenská záručná a rozvojová banka. Z podporného fondu by žiadatelia mali získavať garancie, vďaka ktorým sa rozšíria ich úverové možnosti. Vďaka poskytnutej záruke bude v prípade záručných schém možné úvermi podporiť oveľa väčší počet podnikateľov, ako v súčasnosti.
Vďaka podpornému fondu firmy môžu do svojho biznisu získať aj investorov, ktorí by firme poskytli zdroje, za ktoré by si ako protihodnotu vypýtali napríklad akciový podiel.
Európsky investičný fond očakáva, že sa peniaze vložené do firiem vrátia. Podľa neho kontrakty s bankami a investičnými fondmi, ktoré projekt podporia, budú uzatvárať v nasledujúcich mesiacoch.
Kríza podnietila aj špekulatívne bankroty
23. 10. 2009
Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka globálna finančná kríza podnietila aj špekulatívne bankroty a likvidáciu výrob v existujúcich závodoch.
Ministerstvo zaznamenalo aj fenomény zneužívania krízy na špekulatívne bankroty. K masívnemu a radikálnemu prepúšťaniu však zatiaľ nedošlo. Údaje o počtoch ohrozených pracovných miest z januára tohto roka sa však ukázali ako nadsadené.
Slovenská vláda sa podľa ministra do boja proti kríze zapojila zásadným spôsobom. Kríza však ukázala aj to, že výrobu v jednej krajine a problémy s odbytom v druhom štáte nie je možné riešiť na úrovni národných vlád. Je nevyhnutná kombinovaná podpora a pomoc na úrovni celej EÚ.
Krízové obdobie Slovensko podľa ministra zvláda aj vďaka dobrému stavu finančného sektora. Obozretné poskytovanie pôžičiek a úverov bankovým sektorom na Slovensku viedol k tomu, že podiel problémových úverov sa pohybuje na úrovni štyroch maximálne piatich percent.
Globalizácia bude so všetkými pozitívami aj negatívami bude však pôsobiť aj na slovenské subjekty. Dnes už nemožno tvrdiť, že svet a veľká ekonomika sa nás netýkajú, prípadne očakávať, že sa schováme za štít veľkých transnacionálnych korporácií. V súvislosti s nástupom informačnej spoločnosti môžu byť zásadné systémové poznatky o následkoch a príčinách krízy rozhodujúcim faktorom a východiskom pre zvolenie podnikovej stratégie aj slovenských subjektov.
Nový zákon o platobných službách začne platiť od decembra
23. 10. 2009
Od decembra začnú vo finančných službách platiť novinky. Výpis z účtu bude zadarmo a väčšia bude aj ochrana klienta pri vykradnutí účtu.
Okrem toho sa v celej Európskej únii zjednotia bankové postupy, čo bude pre spotrebiteľov výhodou. Podľa slov zástupcu Slovenskej bankovej asociácie budú mať rovnaký systém klienti pri zakladaní účtu v Rakúsku a rovnaký aj Rakúšania u nás.
Jednoduchú povinnosť – dať klientovi výpis z účtu zadarmo – banky môžu splniť tak, že zašlú klientovi výpis elektronicky, čo už banky dnes bežne bezplatne robia. V prípade balíkov služieb by sa klient mal dočkať zlacnenia od konca decembra. Banky by sa nemali vyhovárať ani na náklady na poštovné. Platiteľ by za papierový výpis odoslaný poštou nemal platiť poštovné.
Od decembra by sa malo upraviť aj reklamačné konanie. Ak zlodej spotrebiteľovi vykradne účet, teda pôjde o takzvanú neautorizovanú platbu, klient bude znášať škodu len do výšky sto eur. Zvyšok mu nahradí banka. To však bude platiť len v prípade, že klient banku nepodviedol alebo nebol hrubo nedbanlivý. Za hrubú nedbanlivosť sa bude považovať napríklad prezradenie PIN kódu či poskytnutie platobnej karty inej osobe. Dôkazné bremeno je na banke.
Peniaze na financovanie D1
21. 10. 2009
Vláda na dnešnom zasadnutí súhlasila s použitím takmer 11,565 milióna € na dofinancovanie výstavby diaľnice D1 Mengusovce - Jánovce.
Prostriedky rozpočtového roka 2008, ktoré boli určené na spolufinancovanie uvedeného projektu v rámci Kohézneho fondu budú použité z výdavkov minuloročného štátneho rozpočtu. Na návrh ministra dopravy Ľubomíra Vážneho kabinet súhlasil aj s presmerovaním 15,933 mil. € na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.
Tieto zdroje rezortu dopravy pôvodne mali byť pôvodne použité na financovanie druhej etapy stavby prvého úseku D1 Sverepec - Vrtižer, na čo Európska komisia schválila potrebné prostriedky vo februári tohto roku.
Na projekt D1 Mengusovce - Jánovce v tomto roku boli presunuté zostatkové prostriedky z rokov 2007 a 2008 vo výške 94,942 mil. €, z toho na Kohézny fond pripadalo 70,257 mil. €, na spolufinancovanie 16,926 mil. € a na Európsku investičnú banku 7,759 mil. €. V polovici mája tohto roku dosahoval rozpočet projektu 66,525 mil. €, pričom na dofinancovanie projektu do výšky rozhodnutia komisie bolo potrebných 22,046 mil. € a voľný zostatok rozpočtu tvoril 44,479 mil. €.
Ministerstvo dopravy v predloženom návrhu uviedlo, že k vytvoreniu rozpočtovej rezervy v sume 44,479 mil. € došlo v dôsledku zhodnocovania slovenskej meny pred vstupom SR do Európskej menovej únie, ako aj rozpočtovej alokácie v roku 2005 na nerealizovaný projekt.