Informačný systém územného plánovania a výstavby
14. 4. 2025
Tento systém, ktorý ustanovil Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Umožňuje používateľovi, ktorým je vlastník stavby, stavebník alebo projektant, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, uloženie, editáciu, autorizáciu a prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému dotknutému orgánu alebo dotknutej právnickej osobe, evidenciu získaných záväzných vyjadrení, záväzných stanovísk a doložiek súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému stavebnému úradu, overenie stavu podania.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je stavbyvedúci, stavebný dozor, zhotoviteľ stavby, geodet a stavebný inšpektor, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení, uloženie elektronickej dokumentácie alebo zaznamenanie údajov v úložisku dokumentácie v rozsahu jeho oprávnení a v rozsahu podľa Stavebného zákona, vytvorenie a odoslanie podania príslušnému stavebnému úradu, overenie stavu podania.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je dotknutý orgán alebo dotknutá právnická osoba, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie, prístup ku všetkým záväzným vyjadreniam, záväzným stanoviskám alebo doložkám súladu k predmetnému konaniu, vytvorenie a odoslanie záväzného vyjadrenia, záväzného stanoviska alebo doložky súladu, evidenciu a prístup ku všetkým ním vytvoreným záväzným vyjadreniam a iným vyjadreniam, záväzným stanoviskám a doložkám súladu.
Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je stavebný úrad alebo jeho nadriadený orgán, vytvorenie prístupov pre ním poverených používateľov, ich evidenciu a definovanie ich používateľských práv, prístup k elektronickej dokumentácii v úložisku dokumentácie, uloženie elektronickej dokumentácie získanej konverziou podľa § 63 ods. 3 Stavebného zákona, prístup ku všetkým záväzným vyjadreniam, záväzným stanoviskám alebo doložkám súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb k predmetnému konaniu, evidenciu konania, sprístupnenie elektronickej dokumentácie v úložisku dokumentácie, záväzných vyjadrení, záväzných stanovísk, doložiek súladu dotknutých orgánov a dotknutých právnických osôb k predmetnému konaniu pre účastníka konania, sprístupnenie vyjadrenia, oznámenia, rozhodnutia, overovacej doložky alebo kolaudačného osvedčenia k predmetnému podaniu pre oprávnených používateľov a ich evidenciu, prístup, zápis a vedenie evidencie v registri stavieb. Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je úrad, evidenciu, vytváranie, ukladanie a prístupy, prístup, zápis a vedenie evidencie vo vymedzených zoznamoch. Informačný systém umožňuje používateľovi, ktorým je reprezentatívne združenie vlastníkov informačných zariadení, vytvorenie a odoslanie žiadosti o zápis do informačného systému.
K
Priemyselná produkcia zostala vo februári na rovnakej úrovni ako minulý rok
11. 4. 2024
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení. Po prepočítaní dlhodobého časového radu údajov z dôvodu prechodu na nové bázické obdobie roka 2021 tak priemyselná produkcia po šiestich mesiacoch nepretržitého rastu medziročne stagnovala. Medzimesačne po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia zvýšila o 0,4 %. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Celkovo z 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení) zaznamenalo medziročne nižší výkon 10, medzi nimi viaceré ťažiskové odvetvia slovenského priemyslu. Napriek tomu sa výkon priemyslu udržal na porovnateľnej úrovni s vlaňajškom.
Výrazne k tomu dopomohol najmä 23,1-percentný rast v dodávke elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu a tiež takmer 19-percentné zvýšenie vo výrobe elektrických zariadení. V plusových číslach pokračovala druhý mesiac aj výroba potravín, vo februári stúpla medziročne o 7,2 %.
Spomedzi odvetví, ktoré spomaľovaním výkonu brzdili rast priemyslu, najvýznamnejší vplyv mal 9,2-percentný pokles vo výrobe strojov a zariadení a tiež viac ako 41-percentný prepad v ťažbe a dobývaní. Dvojciferné zníženie produkcie v medziročnom porovnaní pokračovalo druhý mesiac po sebe aj v ostatnej výrobe a inštalácií strojov (16,3 %) či výrobe počítačových výrobkov (17,6 %). Nižší výkon druhýkrát v tomto roku zaznamenala aj kľúčová výroba dopravných prostriedkov, aktuálny pokles predstavoval 2,2 %.
V súhrne za prvé dva mesiace roka 2024 vzrástla priemyselná produkcia medziročne o 1,7 %. Vyšší výkon ako v rovnakom období minulého roka malo šesť z celkovo 15 sledovaných odvetví (špeciálnych priemyselných zoskupení). Najvýznamnejšie výsledok ovplyvňoval takmer štvrtinový (24,1 %) rast v dodávke elektriny a plynu a približne 7-percentné navýšenie vo výrobe kovov. Priemysel brzdila najmä výroba dopravných prostriedkov, ktorá vykázala za prvé dva mesiace 2024 medziročný pokles o 4,1 %.
S
Aktívne saldo zahraničného obchodu dosiahlo vo februári takmer 650 miliárd eur
10. 4. 2024
Ide o lepší výsledok ako vlani. Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo vo februári 2024 aktívne v objeme 649,4 milióna eur, čo bol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka lepší výsledok o 424 miliónov eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v hodnote 1,2 miliardy eur. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR v predbežnej správe. Zo Slovenska sa podľa predbežných výsledkov vyviezol vo februári 2024 tovar v hodnote 8,8 miliardy eur pri medziročnom poklese o 3,4 percenta. Po mesiaci sa tak vývoz opäť vrátil do poklesu, ktorý bol zároveň najväčší za posledného 2,5 roka. Najvýznamnejšie sa na ňom podieľal export automobilov.
Hodnota dovozu sa znížila o 8,3 percenta na 8,1 miliardy eur. Výraznejší pokles tak pokračuje už štvrtý mesiac po sebe. Ovplyvnilo ho najmä zníženie hodnoty dovezených energetických komodít.
Najviac obchodovaná trieda v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 61,3 % na celkovom vývoze a 48,4 percenta na celkovom dovoze.
Do členských štátov EÚ smerovalo 79,2 percenta vývozu SR a dovoz z nich tvoril 66,5 percenta. Vývoz do členských štátov EÚ vo februári medziročne klesol o 1,3 percenta. Dovoz z členských štátov EÚ sa znížil o 5,7 percenta. Vývoz do nečlenských krajín EÚ medziročne klesol o 10,7 percenta a dovoz z týchto krajín bol nižší o 13 percenta.
Za prvé dva mesiace tohto roka sa vývoz medziročne znížil o 1,6 percenta na 17,3 miliardy eur a dovoz sa znížil o 8,7 percenta na 16,1 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu za január a február 2024 bolo aktívne v objeme 1,2 miliardy eur. Za rovnaké obdobie minulého roka pritom bolo pasívne v objeme 59,7 milióna eur.
Za január 2024 sa podľa spresnených údajov zvýšil medziročne vývoz o 0,5 percenta na 8,5 miliardy eur a dovoz sa znížil o deväť percent na 8 miliárd eur. Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v hodnote 544,6 milióna eur. V rovnakom období minulého roka sa skončila bilancia zahraničného obchodu s deficitom vo výške 285,1 milióna eur.
S
Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
Štát by mal samosprávam vyplatiť ešte v prvom polroku 220 miliónov eur
9. 4. 2024
Novela zákona o rozpočtových pravidlách, by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Štát by mal slovenským samosprávam vyplatiť jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva financií (MF) SR. „Ministerstvo financií SR si uvedomuje zložitú situáciu najmä v menších obciach a aj z tohto dôvodu navrhne jednorazové vyplatenie podielu z dane z príjmu právnických osôb na rok 2024, podobne ako tomu bolo v roku 2023. Ministerstvo tak očakáva, že samosprávam štát vyplatí jednorazovo ešte v prvej polovici roka 2024 sumu približne 220 miliónov eur. Rezort financií SR vychádza samosprávam v ústrety aj v prípade takzvaných rezervných fondov a navrhuje zmenu zákona, ktorý umožní obciam použiť tieto zdroje aj na bežné výdavky,“ spresnil tlačový odbor MF SR.
Preklenúť kritické obdobie súvisiace s nedostatkom financií samospráv by mohla pomôcť novela zákona o rozpočtových pravidlách, ktorá by povolila použiť rezervný fond nielen na kapitálové, ale aj bežné výdavky miest a obcí. Po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) to načrtol predseda združenia Jozef Božik. Ďalšou možnosťou, o ktorej ZMOS rokuje s rezortom financií, je možnosť vyplatiť jednorazovo kompenzáciu za znížené príjmy samospráv v dôsledku prijatých legislatívnych opatrení, týka sa to alikvotnej čiastky výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, približne 236 miliónov eur. Predseda ZMOS-u pripomenul, že k podobnej dohode s vládou došlo aj v roku 2023.
S