Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Firmy dostanú plošné zľavy na eketrinu
10. 8. 2020
Lacná pre domácnosti, drahá pre firmy. Taká je už takmer 15 rokov realita ceny elektriny na Slovensku. Dôvodom však nie je samotná komodita. Koncovú sumu na faktúrach nepríjemne nafukujú zdražujúce sa emisné povolenky, ale aj poplatky štátu, ktoré prevažne sociálnodemokratické vlády podnikom zvyšovali, a na druhej strane stláčali ceny pre ľudí.
Minister hospodárstva Richard Sulík však ešte v júli vyhlásil, že urobiť poriadok s cenami energií bude prioritou nového šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A nový šéf regulácie Andrej Juris tieto plány v rozhovore pre HN potvrdil.
Opatrenia za miliardy eur
5. 8. 2020
Minister financií Eduard Heger si v rozpočte ponechal štedrý manévrovací priestor, konštatujú ekonómovia v novej analýze Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá atypicky predpokladá, že minister minie menej, než si dal schváliť parlamentom. Na jeho rozhodnutí sú však aj tak opatrenia až do výšky miliardy eur.
Ako presne plánuje tieto peniaze minúť, však už neuvádza. „Ide o rezervu, ktorá je reakciou na veľmi turbulentný vývoj ekonomiky. Bude využitá na účel, ktorý vyplynie z konkrétnej situácie v ekonomike a spoločnosti,“ odkázal tlačový odbor rezortu financií. Mimo tejto sumy ide ešte záloha, ktorú má ministerstvo pripravenú na prípadnú druhú vlnu pandémie.
Na tú si odložili ďalších 150 miliónov. Rada okrem toho identifikovala aj výdavky vo výške 1,2 miliardy, ktoré Heger do nového rozpočtu nalial nad rámec pôvodného plánu a s koronavírusom vôbec nesúvisia. Týkajú sa najmä výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Profit bánk sa prepadol. Zaznamenali však rast objemu úverov
3. 8. 2020
Zisk bankového sektora na Slovensku v prvom polroku klesol takmer o 64 percent na 125 miliónov eur. Zníženia profitu sa dotklo všetkých štyroch najväčších finančných inštitúcií u nás, ktoré vydali svoje hospodárske výsledky koncom minulého týždňa.
Čistý zisk Slovenskej sporiteľne v prvých šiestich mesiacoch napríklad klesol medziročne o 69,3 percenta, VÚB banka zaznamenala zníženie o 58 percent, Tatra Banka o 29,7 percenta a ČSOB o 77,4 percenta.
Systém penzí se dostal do propadu
31. 7. 2020
Systém penzí v Česku se letos dostal po předchozích dvou letech znovu do propadu. Za první pololetí deficit dosáhl 13,85 miliardy korun. Před rokem byla penzijní soustava v přebytku 6,28 miliardy. Vyplývá to z údajů ministerstva financí o hospodaření systému důchodového pojištění.
Půlroční příjmy z pojistného kvůli koronavirové nákaze a krizi jsou proti loňsku zhruba o 1,5 miliardy korun nižší, výdaje se ale zvedly asi o 18,7 miliardy. Příjmy zahrnují povinné odvody i dobrovolné pojištění. Za první pololetí dosáhly 242,66 miliardy korun. Loni to bylo 244,14 miliardy. Výdaje na důchody se za letošních prvních šest měsíců dostaly na 253,31 miliardy a správa stála 3,2 miliardy, celkem tedy 256,51 miliardy. Loni za první pololetí vydaná suma činila 237,52 miliardy. V letošních prvních dvou měsících byly příjmy vyšší než loni, a to celkem o 5,6 miliardy. Ještě v březnu, kdy se česká ekonomika zastavila, to bylo meziročně o 0,6 miliardy víc. V dubnu ministerstvo proti loňsku zaznamenalo pokles o 1,6 miliardy, v květnu o tři miliardy a v červnu o 2,6 miliardy.