Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Regulované ceny elektriny a plynu by mali od januára klesnúť
23. 6. 2020
Ceny na pražskej energetickej burze výrazne klesli pre koronakrízu či teplú zimu. Regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé podniky by v budúcom roku mohli klesnúť o približne päť percent. Podľa platného regulačného vzorca sa totiž cena elektriny ako komodity určuje podľa jej priemernej ceny na pražskej energetickej burze v prvých šiestich mesiacoch predchádzajúceho roka.
Táto cena oproti minulému roku výrazne klesla pre koronakrízu či teplú zimu, upozornil manažér alternatívneho dodávateľa energií Magna Energia Martin Semrič. Znížiť by sa mala od budúceho roka aj regulovaná cena plynu. "Východisková cena elektriny, ktorá vstupuje do regulačného vzorca, bola vlani 51,85 eur za megawatthodinu. Teraz sa pohybuje okolo 46 eur za MWh. Ak v závere júna nedôjde k dramatickým zmenám na burze a nebude sa meniť ani regulačný vzorec, regulovaná cena elektriny ako komodity by v budúcom roku mohla klesnúť o približne 11 percent. Po započítaní ostatných regulovaných poplatkov by to mohlo byť cca päť percent," odhadol Semrič. Hovorca Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Radoslav Igaz cenové odhady odmietol komentovať. Konania, ktoré určia ceny energií pre budúci rok, sa podľa neho začnú až o niekoľko mesiacov.
Štát spúšťa krízové šetrenieZlý stavebný zákon odháňa zahraničných developerov
19. 6. 2020
Prevažnú väčšinu výstavby majú u nás v rukách domáce firmy. „Zahraničný kapitál v developmente odišiel,“ zhodnotil situáciu v poslednom desaťročí výkonný riaditeľ Cresco Real Estate Ján Krnáč na HN konferencii o dianí na realitnom trhu. Ten prečistila najmä posledná hospodárska kríza.
„Zostali len tí, ktorí vedia, ako to robiť,“ uviedol riaditeľ sekcie územného plánovania mesta Bratislavy Marek Dinka. Zahraničných developerov sme na slovenské stavby však ani počas silných rokov prilákať nedokázali. Dôvodom sú aj zastarané a neflexibilné zákony a zdĺhavé povoľovacie procesy,
Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadáva
17. 6. 2020
Prepad Slovenska v rebríčkoch konkurencieschopnosti ekonomík pokračuje. Podľa najnovšieho vydania Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) v roku 2020, ktorú každoročne zverejňuje švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu, je Slovensko 57. najkonkurencieschopnejšou ekonomikou.
Ide historicky o najhorší výsledok, keď sa oproti roku 2019 postavenie Slovenska zhoršilo o štyri miesta. Z celkovo hodnotených 63 krajín sa tak za ním ocitlo z Európy už len Chorvátsko, keď nás tento rok predbehla aj Ukrajina, informovala v utorok nadácia F. A. Hayeka. V porovnaní krajín Vyšehradskej štvorky je najúspešnejšia Česká republika na 33. priečke, Poľsko skončilo na 39. mieste a Slovensko sa tento rok umiestnilo aj za Maďarskom, ktoré obsadilo v kvalite podnikateľského prostredia 47. priečku.
Aukcia štátneho dlhu
16. 6. 2020
Nové slovenské bondy nadchli investorov. Veľký záujem a atraktívne úročenie boli výsledkom aukcie štátneho dlhu. Takmer miliarda čerstvého dlhu pribudla dnes na konto Slovenska. Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity v pondelok ponúkala dlhopisy s dvoma novými splatnosťami: štyri a sedem rokov.
Kupcov zaujali najmä cenné papiere splatné v roku 2024, pre ktoré predložili ponuky v hodnote 1,69 miliardy eur. Išlo o najväčší záujem o individuálny dlhopis v akejkoľvek aukcii v tomto roku. Štát napokon akceptoval dopyt v objeme 667 miliónov eur pri priemernej sadzbe –0,2499 percenta. Z bondu splatnom v roku 2027 chceli díleri nakúpiť 621,2 milióna eur, prijatých ponúk bolo napokon za 292 miliónov eur pri priemernom úroku –0,0998 percenta. Pred dražbou avizoval ARDAL, že by chcel predať asi 400 miliónov z každej obligácie. Celkovo si Slovensko tento rok požičalo už viac ako 11,5 miliardy eur. Celkové záväzky štátu tak dosiahli 49,9 miliardy eur. Ako pripomína Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne, ARDAL je v dobrej pozícii, keďže „veľká časť tohtoročných finančných potrieb je už pokrytá“.