Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rekordným hypotekám môže čoskoro odzvoniť
1. 11. 2021
Hypotéky nikdy neboli také lacné. Aj septembrové údaje Národnej banky Slovenska potvrdili trend, ktorý sa u nás v posledných rokoch prejavil v dôsledku hypotekárnych vojen.
Čoraz nižšie úrokové sadzby umocnila menová politika Frankfurtu. Úroveň hlavných refinančných operácií Európska centrálna banka ponechala nezmenenú na úrovni rovnej nuly aj tento týždeň.
Z nízkych sadzieb počas pandemického roku ťažili naše finančné domy, dno prerážali najmä menšie inštitúcie. „Malé banky sú z hľadiska stanovenia úrokových sadzieb často vyzývateľmi,“ konštatovala analytička Finančného kompasu Iveta Hudáková. „Podliezajú svojimi ponukami ponuky tých najväčších a takto sa snažia zvýšiť trhový podiel a prebrať ich klientov,“ dodala.
V
Nárok na príplatky za vykonanú prácu
27. 10. 2021
V sobotu, v nedeľu, vo sviatok, či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, tzv. dohodári nárok na príplatky.
Inak ako u zamestnancov v pracovnom pomere je ustanovená u dohodárov len odmena za prácu vo sviatok, kedy dohodárovi patrí za každú hodinu práce vo sviatok dohodnutá odmena zvýšená najmenej o 3,58 € (do 31. 12. 2020 išlo o odmenu zvýšenú najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy ustanovenej Nariadením vlády SR).
Mzda za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3 Zákonníka práce) sa poskytuje zamestnancovi vo výške pomernej časti jeho základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálnej mzdy v eurách na hodinu, t. j. počnúc 1. 1. 2022 sa zvyšuje zo sumy 3,580 € na sumu 3,713 €. Pod pomernou časťou mzdy sa rozumie u mesačne odmeňovaného zamestnanca pomerná časť mesačnej mzdy, ktorá zodpovedá počtu hodín vykonanej neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku a u hodinovo odmeňovaného zamestnanca sadzba hodinovej tarifnej mzdy, ktorá je vynásobená počtom hodín neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K
Hotely v auguste zlomili rekord v počte domácich hostí
25. 10. 2021
Augustová návštevnosť hotelov a penziónov zlomila rekord počtu domácich hostí, bolo ich medziročne viac o 4,4 percenta a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 dokonca viac o vyše 15 percent. Informoval o tom v piatok Štatistický úrad. Slováci však prepad návštevnosti cudzincov nenahradili.
Štatistici spresnili, že z vyše 530-tisíc Slovákov takmer polovica strávila dovolenku v Žilinskom a Prešovskom kraji. "Ani tieto hodnoty však nenahradili stále výrazný prepad cudzincov. Celková návštevnosť zaostávala medziročne o 2,4 percenta a za rovnakým obdobím spred pandémie o 15,7 percenta," poznamenali štatistici.
V auguste tohto roka navštívilo ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku dokopy takmer 668-tisíc osôb. Bol to podľa úradu o niečo nižší počet ako pred rokom a stále výrazne menej ako pred dvomi rokmi, keď ubytovacie služby využilo 792-tisíc hostí.
V
Slovensko vlani hospodárilo oproti odhadom lepšie
20. 10. 2021
Slovensko vlani hospodárilo oproti skorším odhadom lepšie, napriek tomu ale deficit verejných financií proti obdobiu pred vypuknutím koronavírusovej krízy výrazne vzrástol.
Oznámil to dnes Štatistický úrad. K revízii údajov prispel hlavne lepší výber dane z príjmov firiem. Deficit verejných financií Slovenska vlani dosiahol v prepočte 5,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), ešte na jar krajina podľa predbežných údajov vykazovala vlaňajší schodok na úrovni 6,16 percenta výkonu ekonomiky.
Predvlani hospodárilo Slovensko s deficitom 1,33 percenta HDP. V súvislosti s pandémiou Slovensko vlani prvýkrát od roku 2009 zaznamenalo pokles ekonomiky a vyššie výdavky napríklad na kompenzácie negatívnych dopadov epidémie choroby covid-19.
Podiel verejného dlhu Slovenska na výkone ekonomiky vlani výrazne vzrástol, na rozdiel od predchádzajúcich údajov sa ale udržal pod hranicou 60 percent HDP, ako to vyžadujú pravidlá Únie, ktoré ale kvôli dopadom covidu-19 boli dočasne pozastavené.
V