Inflácia v októbri vzrástla na 3,1 %, je to tretia najvyššia hodnota tohto roka
18. 11. 2024
Občania môžu nárast vnímať najmä pri cenách potravín a nápojov, negatívne však ovplyvňuje aj iné položky. Inflácia stúpla v októbri na 3,1 % zo septembrových 2,6 %. Nárast cien v medziročnom porovnaní tak dosiahol po januári a februári tretiu najvyššiu tohtoročnú hodnotu. Rast cien v porovnaní so septembrom dosiahol 0,7 %, čo bolo zhodne s januárom najvyššie medzimesačné tempo rastu v tomto roku. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. V októbri ceny vzrástli v 11 z 12 odborov v rozsahu od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 9,8 % v odbore vzdelávanie. Zlacnenie zaznamenal len odbor doprava.
Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie mali naďalej vyššie ceny v odbore potraviny s nealko nápojmi o 5 %. Priplatili sme si najmä za oleje a tuky o 30,5 %, čo predstavuje najvýraznejšie zvýšenie v tomto roku. Zdražela aj zelenina o 13,3 %, ovocie o 11,9 % a nealkoholické nápoje o 4,3 %. Poklesli iba ceny mäsa o 0,5 %.
Ceny pohonných látok boli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka medziročne ešte stále výrazne nižšie, a to o 9,5 %, a mali pozitívny vplyv na infláciu. Tento efekt však prekrylo zdražovanie iných položiek v odbore doprava najmä dopravných služieb o 16,5 %. Medziročne klesli ceny audiotechniky, zariadení na spracovanie informácií a domácich spotrebičov.
V porovnaní so septembrom vzrástli spotrebiteľské ceny medzimesačne v desiatich z 12 odborov. Zvýšili sa od 0,1 % do 2,1 %. Najvýraznejší nárast sa prejavil pri cenách potravín a nealkoholických nápojov, pričom dynamickejšie zvýšenia sa prejavili vo všetkých deviatich sledovaných potravinových položkách. Najviac zdraželi zelenina o 8,2 %, oleje a tuky o 6,4 %, ako aj ovocie o takmer 5 %. Ceny sa v medzimesačnom porovnaní zvýšili aj pri ostatných potravinových položkách, ako pri mlieku, syroch a vajciach či chlebe s obilninami, ale maximálne o 1,4 %.
Dosah na rast cien mali opäť aj vyššie ceny vodného, stočného, údržby a opráv obydlia v odbore bývanie a energie. V porovnaní so septembrom zdraželi aj odevy a obuv, pohonné hmoty, ako aj reštauračné a stravovacie služby. Zníženie zaznamenali štatistici v odbore alkoholické nápoje a tabak (najmä piva a vína) a sezónne zlacnenie sa prejavilo pri ubytovacích službách alebo organizovaných dovolenkových zájazdoch.
V súhrne za desať mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Hlad Slovákov po hypotékach neutícha
27. 8. 2021
Domácnosti na Slovensku sa naďalej viac zadlžujú v bankách, v čase nízkych úrokových sadzieb a rastúcich cien nehnuteľností dosiahli nové pôžičky na financovanie bývania tento rok na jar nové maximum. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska a bankovej asociácie. Centrálna banka v minulosti zaviedla regulačné opatrenia v záujme spomalenia tempa zadlžovania obyvateľov.
V prvom polroku zadlženosť slovenských domácností bankovými úvermi stúpla medziročne o 7,2 percenta. Objem poskytnutých pôžičiek spotrebiteľom tak rástol mierne rýchlejšie ako v rovnakom období vlaňajška. V druhom štvrťroku peňažné ústavy poskytli najviac nových úverov na bývanie za dobu, čo sa tieto dáta sledujú.
Nové pôžičky na bývanie sú na Slovensku úročené sadzbou len okolo jedného percenta ročne. K tomuto vývoju podľa analytikov prispela menová politika Európskej centrálnej banky aj konkurencia medzi bankami. Ponukové ceny nehnuteľností na bývanie u nás pritom stúpajú a v druhom štvrťroku podľa údajov NBS priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch vystúpila na rekordných 2 052 eur.
V
Hostí v našich hoteloch pribúda
25. 8. 2021
Hotelom a ďalším ubytovacím zariadením v júni proti máji aj proti vlaňajšku výraznejšie vzrástol počet hostí, naďalej však zaostáva za obdobím pred koronavírusovou krízou. Našim zariadeniam chýbajú najmä zahraniční turisti, oznámil dnes Štatistický úrad.
V júni sa v slovenských hoteloch, penziónoch a v iných podobných zariadeniach ubytovalo zhruba 287 500 ľudí. To je viac ako dvojnásobok oproti máju a o polovicu lepší výsledok ako vlani v júni, keď sa však situácia prudko zhoršila v súvislosti s opatreniami. Napríklad v júni 2019, teda pred vypuknutím epidémie choroby Covid-19, služieb ubytovacích zariadeniach využilo takmer 610-tisíc ľudí.
V
Čipová kríza tak skoro neskončí. NBS očakáva zlepšenie až o rok
25. 8. 2021
Globálny nedostatok mikročipov sa tento rok zrejme nepodarí vyriešiť, situácia by sa mohla vrátiť k normálu až v druhej polovici budúceho roka. V dnešnej analýze na to upozornili ekonómovia Národnej banky Slovenska. Výpadku v dodávkach polovodičových súčiastok čelia napríklad automobilky, vrátane závodu skupiny Stellantis a Volkswagenu, ale aj českej fabriky Škoda Auto.
"Po zlepšení situácie v dodávkach čipov by produkcia automobiliek, ako aj ďalších výrobných odvetví, mala podporiť ekonomickú výkonnosť eurozóny. Rast výroby nebude zameraný iba na uspokojenie oneskorených alebo nových objednávok, ale aj na obnovu skladových zásob," uviedli ekonómovia NBS.
Výroba vozidiel v eurozóne, sa v prvom polroku podľa analýzy znížila o viac ako 30 percent, pretože mnoho výrobcov muselo prerušiť produkciu. Výrobcovia čipov uprednostnili pri dodávkach polovodičov výrobcov elektroniky.
V
Zahraničný obchod Slovenska môže byť ohrozený
23. 8. 2021
Exportná výkonnosť Slovenska klesá a varovným signálom sa stáva aj komoditná a teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu. Ak nedôjde k zásadnej zmene, strednodobé aj dlhodobé vyhliadky pre Slovensko v zahraničnom obchode sú rizikové. Uviedol to Lukáš Parízek, predseda Rady slovenských exportérov.
"V ostatných piatich rokoch pred krízou vykazuje slovenský zahraničný obchod kontinuálny prepad a aktívna obchodná bilancia klesla až o 68,43 percenta. Výdavky na vedu a výskum nedosahujú dlhodobo ani 40 percent priemeru EÚ. Tieto dve skutočnosti majú priamy súvis a vysielajú varovný signál, ktorý zostáva nevypočutý," upozornil.
Parízek sa odvolal na Analýzu vývoja slovenského exportu s dôrazom na výsledky zahraničného obchodu SR v rokoch 2019 a 2020 vrátane návrhu opatrení a spolupráce relevantných subjektov, ktorá vznikla v spolupráci Rady slovenských exportérov a Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave.
V