Inflácia ovplyvnila aj dovolenkové plány Slovákov, každý tretí nepôjde
27. 6. 2023
Väčšina dovolenkujúcich sa plánuje dostať s nákladmi na letnú dovolenku pod 1200 eur. Najväčšia skupina, takmer štvrtina respondentov, sa chce zmestiť do rozpočtu od 401 do 800 eur. Letnú dovolenku si tento rok neužije vyše 30 percent Slovákov, ďalší sa ešte rozhodujú. Je za tým aj zdražovanie a vysoká inflácia. Na druhej strane, 44 percent ľudí sa v lete určite chystá dovolenkovať. Štvrtina Slovákov chce ísť do zahraničia, najčastejšie na sedem až desať dní. V tuzemsku bude dovolenkovať asi 40 percent opýtaných a pobudnú tu o niečo kratšie, štyri až šesť dní.
Vyplýva to z aktuálneho prieskumu, ktorý na prelome mája a júna tohto roka realizovala agentúra STEM/MARK pre spoločnosť Home Credit. Tohtoročná situácia spojená s výrazným rastom cien vplýva aj na to, či vôbec, kam a za koľko sa Slováci počas leta vyberú na dovolenku. "Ako nám ukázal najnovší prieskum, aktuálny rast cien je pre 4 z 10 Slovákov dôvodom necestovať tento rok na dovolenku do zahraničia. Ďalších 15 percent sa vyjadrilo, že pôjdu na kratšiu dobu, 14 percent si zabezpečí vlastné stravovanie a deväť percent pre zdražovanie nepôjde na dovolenku vôbec. Je tu však aj 22 percent takých, pre ktorých súčasná situácia spojená s vyššími cenami nemá na ich dovolenkové plány žiadny vplyv," priblížil analytik trhu Home Credit Jaroslav Ondrušek.
"V porovnaní nákladov na tohtoročnú a vlaňajšiu dovolenku najviac, 44 percent opýtaných hovorí, že tie ich budú približne na rovnakej úrovni. Trochu vyššie očakáva 25 percent a výrazne vyššie 16 percent respondentov. Naopak, menej peňazí plánuje minúť 15 percent ľudí," dodal Ondrušek.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Žatva by mala začať na prelome júna a júla
26. 6. 2023
Chladný máj a dostatok zrážok dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha. Poľnohospodári ukončili jarné práce na poliach. Zároveň čakajú, kým dozrie obilie, aby mohla naplno odštartovať žatva. Tento rok by sa mohla začať na prelome júna a júla v závislosti od nadmorskej výšky jednotlivých poľnohospodárskych oblastí. Uviedla to Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Žatva bude v tomto roku oproti vlaňajšku podľa nej posunutá o asi jeden týždeň v závislosti od regiónov a doterajšieho vývoja počasia. V niektorých južne položených okresoch už poľnohospodári začali zatiaľ len na skúšku obilie kosiť - okresy Michalovce, Komárno, Nitra. Tradične ako prvé budú zbierať ozimné jačmene.
"Stav obilnín a repky pred začiatkom žatvy hodnotíme ako uspokojivý a pozitívne hodnotíme fakt, že sa zatiaľ neopakuje minuloročné extrémne sucho. Podľa informácií SHMÚ je väčšina územia krajiny bez rizika sucha, prípadne sa sucho len začína. Na výsledok žatvy však bude mať vplyv nielen kvalita a množstvo zrna, ale aj cena pri jeho predaji," uviedol podpredseda SPPK Miroslav Štefček.
Chladný máj a dostatok zrážok podľa hovorkyne SPPK dáva predpoklad dobrej úrody. Väčšina územia Slovenska je navyše bez rizika sucha.
Kým na juhozápade Slovenska podľa nej už vyorávajú zemiaky z novej úrody, v Kežmarku a Poprade vzhľadom na nadmorskú výšku ešte len začiatkom júna ukončili sadenie zemiakov. Poľnohospodári priebežne kosia krmoviny, táto tzv. zelená žatva sa v júni vykonávala aj na Liptove, v Bardejove či Svidníku. Pokiaľ prší, poľnohospodári krmoviny nemôžu zbierať, čo komplikuje a spomaľuje ich zber.
Poznamenala, že SPPK v rámci monitoringu jarných prác každý týždeň zisťovala, aký je vývoj poľnohospodárskych plodín. Zo zozbieraných informácií vyplýva, že viaceré regióny si priebeh počasia na jar pochvaľujú - napríklad v oblasti Bratislavy, Trnavy, Galanty, Senice, Trenčína a aj na východe Slovenska v Košiciach, Michalovciach alebo Trebišove. Oproti minulému roku bolo totiž chladno a daždivo, v niektorých oblastiach sa jarné práce pre rozmočený terén načas zastavili.
S
Za ktoré potraviny si v lete najviac priplatíme?
26. 6. 2023
Tohtoročné leto bude pre ľudí na Slovensku drahšie ako vlani. Tankovanie na čerpačkách však bude lacnejšie ako pred rokom. Aktuality.sk o tom informovala analytička Wood & Company Eva Sadovská. V máji 2023 ceny tovarov a služieb medziročne vzrástli o 11,9 %. Oproti predchádzajúcim mesiacom tak ide o evidentné spomalenie, keďže inflácia bola naposledy pod úrovňou 12 % v apríli 2022. Podľa analytičky sme si oproti vlaňajšiemu roku podľa Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) priplácali najmä za potraviny a nealkoholické nápoje (21,7 %), hoci aj v ich prípade oproti predchádzajúcim mesiacom prišlo k spomaleniu cenového rastu. Naopak, ceny pohonných látok boli medziročne nižšie o – 15,3 %. „Tempo zdražovania v krajine by malo spomaľovať aj počas nasledujúcich letných mesiacov a nie je vylúčené, že počas prázdnin by sme sa mohli priblížiť ešte viac k úrovni 10 %,“ doplnila Sadovská.
Spomedzi potravín si priplácame v obchodoch najmä za sladké potraviny (28,2 %) a za mlieko, syry a vajcia (27,3 %). Zelenina je drahšia ako pred rokom o 23,4 %, chlieb a obilniny o 21,4 %, mäso o 20,2 % a ryby a morské plody o 19,4 %. Za ovocie platíme viac ako vlani o 13,3 % a za oleje a tuky o 10,7 %.
Nealkoholické nápoje nás vyjdú drahšie ako pred rokom o 19,3 %. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR za máj 2023.
Zo zeleniny platíme viac za:
• papriku o 12,5 %
• kapustu o 12,1 %
• uhorky o 4,9 %
• paradajky 1,8 %
Spomedzi ovocia nás vyjdú drahšie ako vlani:
• melóny o 47,3 %
• jablká o 7,3 %
• hrozno o 1,0 %
Zmrzlina a nápoje
Cenovky sa prepisujú smerom nahor aj v prípade zmrzliny, ktorá zdražela až o 34,2 %.
Viac ako pred rokom zaplatíme ale aj za nápoje. Minerálka je podľa najaktuálnejších údajov medziročne drahšia o 8,3 %, ovocná šťava o 19,1 %. „Malinovka (na colovom základe) išla s cenou nahor o 30,7 %. V prípade nealkoholického piva bolo aktuálne zaznamenané zvýšenie ceny o 10,8 %. Spomedzi pochutín sa ceny zvýšili najmä v prípade zemiakových lupienkov a to o 38,7 %. Slané tyčinky sú drahšie o 21,2 % a arašidové oriešky o 10,4 %,“ uviedla Sadovská.
Odvolávala sa na najnovšie údaje (prehľad cien potravín za máj 2023) ŠÚ SR.
S
nNa ekonomika by sa mala definitívne vymaniť z pandémie a vojny
24. 6. 2023
Pandémia, ako aj vojna na Ukrajine dali našej ekonomike zabrať. Z týchto negatívnych udalostí by sa malo naše hospodárstvo konečne dostať a začať výraznejšie rásť.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Slovenská ekonomika by mala v budúcom roku konečne zažiť výraznejší rast: Hospodárstvo Slovenska by sa v roku 2024 malo konečne vrátiť na rastovú koľaj. Dobré výsledky ekonomiky by sa mali prejaviť aj na rodinných rozpočtoch. Vyplýva to z najnovšej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS).
B
Nenaleťte na „greenwashing“ firiem. Chcú od vás len vymámiť viac peňazí
22. 6. 2023
Čoraz viac firiem sa začína orientovať na ekologické produkty. Často je to len manipulatívny marketing, ako umelo zvýšiť ceny.
Viacerých Slovákov v priebehu posledného roka oslovil ich dodávateľ energií s tým, či by si nechceli priplatiť za plyn alebo elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Za príplatok zopár eur k ich mesačnej faktúre by tak mohli získať energiu, ktorá by mala byť oveľa zelenšia, čím by pozitívne prispeli k ochrane životného prostredia.
Realita je však celkom iná a rozhodne za niekoľko eur navyše nebudete spotrebovávať oveľa ekologickejšiu elektrinu či plyn. V skutočnosti ide len o marketingový trik, ktorým sa dodávatelia snažia získať dodatočné tržby za doplnkové služby. Takýmto praktikám, keď spoločnosti uvádzajú nepravdivé či tendenčné informácie o svojich výrobkoch alebo službách, aby vyzerali ekologicky, sa hovorí greenwashing. A tento manipulatívny marketingový prístup si osvojujú firmy čoraz častejšie.
Na postup energetických dodávateľov pred časom upozornil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Regulátor vystríhal spotrebiteľov, aby si poriadne rozmysleli, či uzatvoria dodatky k svojim štandardným zmluvám o dodávkach elektriny či plynu, pretože sa často zaviažu k vyšším platbám na dlhšie obdobie.
Greenwashing na vzostupe. Nielen energetické firmy zneužívajú naivitu a slabú informovanosť spotrebiteľov. Greenwashing je v poslednej dobe na vzostupe.
Firmy vždy nasledujú trendy a aktuálne je trend ‚byť zelený‘. Značky tak siahajú po týchto motívoch a posolstvách. Cieľom je vytvoriť v mysliach zákazníkov asociáciu, že značka XY je uvedomelá, a preto ju v procese rozhodovania uprednostním pred tou ‚nezelenou‘. Alebo môžeme spomenúť aj skratkové asociácie priamo v mieste predaja, keď napríklad značka šampónov na vlasy použije zelenú farbu na obale, čo evokuje eko/bio,“ hovorí marketingová konzultantka Veronika Szabóová z Katedry masmediálnej komunikácie a reklamy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Najčastejšie sa môžeme stretnúť s greenwashingom pri produktoch bežnej dennej spotreby. Tie nie sú finančne až také náročné a zákazníci ich často nakupujú impulzívne alebo bez zohľadnenia racionálnych apelov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)