Hranica na podlimitné zákazky verejného obstarávania má vzrásť na 50-tisíc eur
28. 3. 2024
Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa majú zjednotiť. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom týchto zmien je podľa predkladateľa, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) výrazná časová úspora a odbúranie administratívnej záťaže pre tento typ zákaziek.
"Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Vytvára sa nová štruktúra postupov s cieľom ich agregácie a zníženia ich počtu a zjednocuje sa spôsob ich realizácie tak, aby sa výrazne zefektívnila ich realizácia a kontrola v čo najkratšom čase," priblížil rezort. Navrhovaný limit je podľa MIRRI približne európsky priemer...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvorba a použitie rezervného fondu
7. 3. 2023
Povinnosť tvoriť rezervný fond majú kapitálové obchodné spoločnosti (akciová spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, komanditná spoločnosť).
Tvorbu rezervného fondu v akciovej spoločnosti upravuje Obchodný zákonník v § 67, § 161d a § 217. Spoločnosť vytvára rezervný fond pri svojom vzniku vo výške 10 %. Tento fond je akciová spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do výšky 20 % základného imania. Podľa § 161d, ak má spoločnosť v majetku vlastné akcie, o ktorých účtuje na strane aktív súvahy musí vytvoriť osobitný rezervný fond v rovnakej výške, ktorý môže znížiť alebo zrušiť len v prípade, ak časť vlastných akcií alebo všetky vlastné akcie prevedie na inú osobu, alebo ak zníži základné imanie, alebo ak zníži základné imanie vzatím časti vlastných akcií, alebo všetkých vlastných akcií z obehu.
V spoločnosti s r. o. upravuje tvorbu rezervného fondu Obchodný zákonník v § 67 a § 124. Spoločnosť môže vytvoriť rezervný fond pri svojom vzniku.
Tento fond je spoločnosť povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve, najmenej však do výšky 10 % základného imania.
Spoločnosť môže vytvárať rezervný fond aj nad rámec povinného prídelu zo zisku na základe stanov, prípadne na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, a to ďalším prídelom zo zisku alebo prevodom zo štatutárnych fondov prípadne z ostatných fondov.
O použití rezervného fondu rozhoduje predstavenstvo akciovej spoločnosti (v s.r.o. konateľ), ak nie je v stanovách alebo spoločenskej zmluve spoločnosti určené inak.
K
Nerozdelený zisk z minulých období
6. 3. 2023
Ak valné zhromaždenie rozhodne o nerozdelení zisku vykázaného v riadnej individuálnej účtovnej závierke z posledného účtovného obdobia, charakter tohto vykázaného zisku sa týmto rozhodnutím pretransformuje na tzv. nerozdelený zisk z minulých období, ktorý predstavuje iný vlastný zdroj spoločnosti.
Operácie súvisiace s rozdelením zisku alebo úhradou straty nepatria medzi uzávierkové operácie, ale medzi operácie nasledujúceho účtovného obdobia.
Predmetom rozdelenia je výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Z toho vyplýva, že predmetom rozdelenia je zisk účtovný a nie zisk daňový. Výsledok hospodárenia môže mať aj podobu straty. Rozdelenie zisku a vysporiadanie straty pripadá podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka do právomoci valného zhromaždenia. Návrh na rozdelenie predkladá podľa Obchodného zákonníka štatutárny orgán spoločnosti (v akciovej spoločnosti predstavenstvo, v s.r.o. konateľ). V prípade existencie dozornej rady táto predkladá akcionárom (spoločníkom) na valnom zhromaždení svoje stanovisko k rozdeleniu zisku. K prijatiu uznesenia o tomto bode valného zhromaždenia postačuje väčšina prítomných hlasov, ak nie je v stanovách uvedené inak.
K
Schválenie účtovnej závierky a vysporiadanie výsledku hospodárenia v a.s.
6. 3. 2023
Výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný výsledok hospodárenia, ktorým môže byť účtovný zisk, alebo účtovná strata – sa zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5. O jeho výške a štruktúre tvorby informuje výkaz ziskov a strát za účtovné obdobie. Hodnota výsledku hospodárenia zistená vo výkaze ziskov a strát musí byť premietnutá aj v súvahe v rámci vlastného imania.
Výsledok hospodárenia bežného obdobia sa k prvému dňu nasledujúceho obdobia pretransformuje na výsledok hospodárenia v schvaľovaní. Suma vedená na tomto účte je určená k rozdeleniu, v prípade straty k vysporiadaniu podľa pravidiel stanovených zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z.n.p., spoločenskou zmluvou, stanovami firmy, rozhodnutím valného zhromaždenia prípadne iným záväzným predpisom.
V akciovej spoločnosti a spoločnosti s.r.o. rozhoduje o schválení individuálnej účtovnej závierky spoločnosti a o rozdelení zisku vykázaného v individuálnej účtovnej závierke valné zhromaždenie.
Podľa súčasnej právnej úpravy v § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka platí, že akciová spoločnosť a spoločnosť s.r.o. je povinná predložiť účtovnú závierku na schválenie príslušnému orgánu tak, aby ju tento schválil do 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje.
Ak účtovná jednotka nemá schválenú účtovnú závierku do lehoty na uloženie účtovnej závierky do registra účtovných závierok (do 31. 3 kalendárneho roka po roku, za ktorý bola účtovná závierka zostavená), ukladá neschválenú účtovnú závierku a oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do registra dodatočne, najneskôr do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.
K
Energetická kríza predraží byty. Zmenu prinesú protikrízové superzelené riešenia
3. 3. 2023
Nový Istropolis v bratislavskom Novom Meste sľubuje viac ekológie. Plánuje využiť fotovoltické panely a zelenú strechu a počíta sa napríklad aj so záložnými batériami. Tieto štandardy okrem iného od developera vyžadovala mestská časť. Nie je to ojedinelý prípad. Zelené technológie sľubujú viaceré novostavby v hlavnom meste. Na prvý pohľad síce pre niekoho znejú futuristicky, no vzhľadom na dosahy energetickej krízy môžu byť v budúcnosti univerzálnou povinnosťou. Brusel sa v reakcii na vojnu na Ukrajine a krízu s energiami chystá sprísniť normy. A to vo vzťahu k novým aj existujúcim budovám.
Ešte v polovici februára prijal Európsky parlament nové opatrenia na zvýšenie miery renovácie s cieľom zníženia spotreby energie a emisií skleníkových plynov. Podľa nich by všetky stavby v Európe mali do roku 2033 na stupnici od A po F dosiahnuť minimálny stupeň energetickej účinnosti D. Do roku 2050 si parlament opatreniami sľubuje, že získa klimaticky neutrálnu Európu. Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky a krajiny Únie sa môžu samy rozhodnúť, či z hodnotenia vylúčia aj budov...
B