Globálny automobilový priemysel oslabuje
26. 8. 2024
Poukazuje na to nová štúdia. Celkové tržby všetkých skupín vzrástli o 3,7%, ale prevádzkový zisk klesol o 7,8%. Výrobcovia v Nemecku zaznamenali v prvej polovici roka opäť pokles zisku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa odvolala na novú štúdiu audítorskej a poradenskej spoločnosti EY. Nemecké automobilové giganty Volkswagen, BMW a Mercedes-Benz od januára do júna 2024 spoločne dosiahli zisk pred úrokmi a zdanením (EBIT) vo výške 25,9 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o 18 %. Spoločnosť EY na účely analýzy vyhodnotila finančné údaje 16 najväčších výrobcov automobilov na svete. Hoci tržby všetkých skupín v prvom polroku celkovo vzrástli o 3,7 % na viac ako jeden bilión eur, prevádzkový zisk bol o 7,8 % nižší ako v predchádzajúcom roku a dosiahol 80,4 miliardy eur.
Na druhej strane sa darilo najmä automobilkám z Japonska, ktoré zaznamenali nárast zisku o 37,1 % pri 14,2-percentnom náraste tržieb. To podľa EY odráža najmä pokračujúce znehodnocovanie jenu, vďaka čomu sú japonské výrobky v zahraničí lacnejšie.
Rast japonských výrobcov v dôsledku menových vplyvov zakryl celkovo náročnejšiu situáciu v globálnom automobilovom priemysle, upozornil analytik Constantin Gall z EY. Výrobcovia budú čeliť rastúcemu tlaku na zisky v dôsledku vysokých investícií do elektromobility, problémov s dodávkami komponentov, zmien modelov a zľavových kampaní, čo povedie k rozsiahlym opatreniam v oblasti znižovania nákladov, priblížil Gall.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zmeny v dobrovoľníctve
7. 2. 2023
Dobrovoľníctvo ponúka možnosti participácie pre všetky skupiny obyvateľstva (z hľadiska pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia), významne prispieva k ekonomike našej krajiny, je dôležitým nositeľom sociálneho kapitálu, prispieva k sociálnej inklúzii a prináša inovatívne riešenia spoločenských problémov.
Dobrovoľníctvo má priamy vplyv na formovanie detí a mladých ľudí a ich hodnôt, na zvyšovanie ich záujmu o prostredie a spoločnosť, v ktorej žijú. Dobrovoľníctvo tiež podporuje aktívne občianstvo, je prostriedkom osobného rozvoja ľudí a ich sociálnej participácie. Poskytuje priestor na sebarealizáciu, je nástrojom na získavanie a rozvíjanie zručností, čím prispieva k zvyšovaniu zamestnateľnosti a k rozvíjaniu ich konkurencieschopnosti. Zároveň napĺňa aktuálne potreby spoločnosti a prináša prospech všetkým zapojeným stranám. Sociálny a ekonomický prínos dobrovoľníctva potvrdzujú parciálne výskumy, štúdie a prieskumy. Dobrovoľnícke aktivity sú preto vnímané ako želaná súčasť života jednotlivca a spoločnosti.
Na Slovensku existuje základná legislatívna úprava dobrovoľníctva prostredníctvom zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje základné pravidlá a vzťahy v tejto oblasti. Vymedzuje dobrovoľnícku činnosť, dobrovoľníka, povinnosti vysielajúcej organizácie a prijímateľa dobrovoľníckej činnosti a náležitosti zmluvy o dobrovoľníckej činnosti. Zákon bol prijatý pred 10 rokmi a vytvoril základný rámec pre úpravu vzťahov pri realizácii dobrovoľníckej činnosti. Aplikačná prax legislatívnej úpravy v tejto oblasti priniesla niekoľko problematických bodov.
V Akčnom pláne Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku na roky 2019 – 2020 boli stanovené dve úlohy B.9. a B.10., konkrétne analyzovať potrebu legislatívnych zmien zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ako aj návrhy súvisiacich právnych predpisov a pripraviť návrh mechanizmu priamej štátnej podpory dobrovoľníckych programov za účelom podpory dobrovoľníctva v rôznych oblastiach a predložiť ich na rokovanie vlády SR.
Zámerom právnych úprav je reagovať na problematické body aplikačnej praxe zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a ďalších právnych predpisov tak, aby bol umožnený rozvoj dobrovoľníctva v rôznych oblastiach spoločnosti. Zároveň nové právne úpravy vytvárajú rámec pre finančnú podporu dobrovoľníctva v budúcnosti zo strany štátu.
V
Úroky už rastú aj na vkladoch
6. 2. 2023
Treba už konečne nahlas povedať, že bohatnúť nie je hanba. Ide len o spôsob, akým môžeme bohatnúť, napísal pred viac ako desaťročím Milan Lasica*, síce pri inej príležitosti, ale platí to aj pri investovaní.
Ak totiž pravidelne investujete aj menšiu sumu, ktorá vám nemusí chýbať, úroky sa nabaľujú k už investovaným, ale aj zarobeným peniazom. Ak by ste to takto robili 15 rokov s 50 eurami mesačne, pri 5-percentom zhodnotení by ste mohli mať na účte približne 13 400 eur, pri 9-percentom zhodnotení by to bolo dokonca o vyše päťtisíc eur naviac. Záleží samozrejme na vývoji na trhoch. Ak by sa im darilo horšie, pri 2-percentom zhodnotení by ste mali po pätnástich rokoch 10,5-tisíca eur.**
Na výhody investovania postupne prichádzajú aj Slováci. Kým v roku 2018 investovala do fondov, cenných papierov či dlhopisov len pätina Slovákov, vlani to bola už takmer tretina. Rastie aj naša dôvera v zlato, vlani doň investovalo takmer 20 percent ľudí, necelá desatina dáva peniaze do kryptomien**. Samozrejme prím stále hrajú sporiace účty či životné poistenie.
V
Slovenský maloobchod rástol, tržby stúpli o viac ako štyri percentá
6. 2. 2023
Celoročné tržby maloobchodu na Slovensku za minulý rok aj po zohľadnení inflácie medziročne vzrástli o 4,3 percenta. Rast vykázalo šesť z deviatich jeho zložiek. Informoval o tom v pondelok Štatistický úrad.
"Utlmenie pandémie sa v maloobchode prejavilo návratom kupujúcich do špecializovaných predajní. Celoročný výsledok odvetvia potiahol mierny rast tržieb hyper- a supermarketov a dynamickejšie rasty v špecializovanom predaji potravín a tabaku, ako aj v drogériách, predajniach obuvi a textilu," priblížili štatistici.
Ubytovacie zariadenia tržby medziročne zdvojnásobili, ich nominálna hodnota však zostala pod úrovňou roka 2019. Reštaurácie a pohostinstvá napriek inflácii medziročne navýšili tržby o 18 percent.
Medziročný rast tržieb hyper- a supermarketov dosiahol vlani 3,6 percenta, zvýšenie tržieb špecializovaných predajní s ostatným tovarom, kam patria napríklad drogérie, predajne obuvi či textilu predstavovalo 13,7 percenta.
V
Bytovky v Bratislave dostali tvrdú ranu od vlády
3. 2. 2023
Vláda ohrozuje najväčšiu investíciu v hlavnom meste, upozorňovali ešte minulý týždeň HN. Riziko spočívalo vo vysokej dani, ku ktorej sa kabinet chystal. Tieto obavy sa napokon aj naplnili. Dôvodom sú prijaté cenové stropy pre výrobcov elektriny, na ktorých sa dohodla garnitúra na čele s premiérom Eduardom Hegerom v úvode týždňa.
Nová daň zoberie skoro každému výrobcovi elektriny časť zisku a presunie ju do štátnej kasy. Kým k niektorým zdrojom bol štát zhovievavý, ako napríklad pri jadre a podpore dostavby štvrtého bloku Mochoviec, tak iným zoberú podstatne viac. Týka sa to aj bratislavského podniku OLO, ktorý stojí pred hrozbou, že miliónovú investíciu nebudú môcť ďalej financovať.
Podnik to odôvodňuje cenovým stropom, ktorý im spôsobí výrazný škrt cez rozpočet. „Rozhodnutie vlády o cenovom strope na elektrickú energiu vyrobenú zhodnotením odpadu na úrovni 100 eur za megawatthodinu je pre OLO tvrdou a nečakanou ranou,“ hovorí pre HN Zuzana Balková, manažérka externej komunikácie. Elektrinu predanú nad danú sumu štát zdaní 90 percentami.
V