Štátna prémia na stavebné sporenie na rok 2023
12. 10. 2022
Bolo schválené Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 329/2022 Z. z. o výške štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov ustanovilo, že výška štátnej prémie na stavebné sporenie na rok 2023 je 2,5 % z ročného vkladu, najviac v sume 70 eur.
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2023.
K
Megabalík na energie
11. 10. 2022
„Rozpočet pomoci ľuďom“. Rozdelenie verejných financií na budúci rok dostalo premiérovo priamo v návrhu zo strany rezortu financií svoj vlastný názov. Ministerstvo to zdôvodňuje výškou naplánovaných transferov. Deficit sa má oproti tohtoročnému očakávaniu na úrovni necelých päť percent HDP zvýšiť na budúci rok na 6,4 percenta.
Vyskakuje v ňom najmä jedna položka. A to 3,5 miliardy eur, ktoré inštitúcia na čele s financmajstrom Igorom Matovičom vyčlenila na boj proti drahým energiám. Návrh stroho hovorí, že ide o „kompenzácie a eliminácie zásahu energetickej krízy pre domácnosti, firemný sektor i verejnú správu“. Bližšie tieto opatrenia v rozhovore v HNtelevízii špecifikoval minister práce Milan Krajniak. Podľa neho štát pri cenách plynu, elektriny a tepla vyplatí dodávateľom rozdiel medzi zastropovanou cenou a ekonomicky oprávnenými nákladmi plus primeraným ziskom.
V
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo mierne aktívne
7. 10. 2022
Saldo zahraničného obchodu Slovenska bolo v júli 2022 mierne aktívne, na negatívnom sedemmesačnom výsledku sa to neprejavilo. Informoval o tom Štatistický úrad Slovenskej republiky v podrobnej správe.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za sedem mesiacov roka 2022 mala lovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a s Českom.
Na základe spresnených údajov v júli 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 17 percent na 7,88 miliardy eur. Celkový dovoz sa zároveň zvýšil o 16,7 percenta na 7,86 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu tak bolo v júli 2022 aktívne.
Napriek tomu, že v júli vývoz mierne prevýšil dovoz, výsledok kumulovaného salda zahraničného obchodu to výraznejšie neovplyvnilo, takže za január až júl roka 2022 bolo pasívne v objeme 1,76 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo mala Slovenská republika s Ruskou federáciou (4,64 miliardy eur), Kórejskou republikou (3,13 miliardy eur), Čínou (2,75 miliardy eur), Vietnamom (2,4 miliardy eur), Taiwanom (335,2 milióna eur), Malajziou (317,7 milióna eur) a Bangladéšom (241 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo bolo s Nemeckom (3,71 miliardy eur), Maďarskom (2,33 miliardy eur), Českom (1,89 miliardy eur), Francúzskom (1,77 miliardy eur), Rakúskom (1,69 miliardy eur), Poľskom (1,53 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,39 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (1,1 miliardy eur), Talianskom (1,02 miliardy eur), Rumunskom (542,2 milióna eur) a Španielskom (519,7 milióna eur).
V
Ďalší nárast inflácie na Slovensku hlási aj Eurostat
3. 10. 2022
Všeobecné zdražovanie v krajinách platiacich eurom sa zrýchľuje aj naďalej. Podľa piatkového odhadu Eurostatu by medziročná inflácia v eurozóne mala v septembri dosiahnuť úroveň 10 percent, pričom v auguste to bolo 9,1 percenta. Hlavnou zložkou zvyšovania cien stále ostávajú ceny energií, ktoré by mali oproti vlaňajšku dosiahnuť nárast o 40,8 percenta.
Rozdiel v tempe nárastu cien medzi jednotlivými krajinami však ostáva stále pomerne veľký, najmä keď porovnáme východné a južné štáty so západnými či severnými.
Analytik Tatra banky Boris Fojtík v tom vidí iný spôsob regulácie energií či inak nastavené podiely výdavkov pre domácnosti na jednotlivé kategórie spotreby, al...
V