Úloha politických strán od januára 2019
3. 12. 2018
Politické strany v demokratickom právnom štáte napĺňajú významnú úlohu sprostredkovateľa medzi štátom a obyvateľmi (občanmi) štátu.
Prostredníctvom súťaže politických síl štát získava demokratickú legitimitu, z kandidátov nominovaných politickými stranami sa obsadzujú verejné funkcie a pod. Členstvo v politickej strane nie je aktom verejnej moci, ale slobodného rozhodnutia jednotlivcov, nemajú verejnoprávny štatút a požívajú preto ochranu, ktorá vyplýva zo základných práv a slobôd, v rozsahu, ktorý sa vzťahuje aj na právnické osoby. Ústavno-právny princíp slobody politickej strany nie je ale možné považovať za neobmedzený a neobmedziteľný. Ústavnoprávnu požiadavku oddelenosti politických strán od štátu je potrebné vnímať aj z opačného hľadiska, keď táto požiadavka slúži na obranu štátu pred svojvôľou politických strán (napr. pred prílišným a nežiaducim prepojením politickej strany a štátu (štátostrana), antisystémovou stranou, snahou o uzurpáciou moci nedemokratickou cestou a pod.). Politické strany tak majú byť konštituované na základe a v rámci demokratického právneho štátu, ktorého princípy a pravidlá zaväzujú nie len štát, ale aj samotné politické strany, a to tak v rámci vonkajšieho politického boja ako aj v rámci svojej vnútornej činnosti. Napriek tej skutočnosti, že Ústava SR neobsahuje požiadavku rešpektovania demokracie v rámci vnútrostraníckej činnosti politickej strany (na rozdiel napr. od ústavy Portugalska, základného zákona Nemeckej spolkovej republiky, ústavy Španielska, kde sú zakotvené povinnosti pre politické strany, aby sa pri svojom vnútornom usporiadaní a pri svojej činnosti riadili demokratickými princípmi), je možné bez akejkoľvek pochybnosti požadovať, aby vnútorné procesy v politickej strane rešpektovali pravidlá a princípy demokratického právneho štátu, vzťahujúce sa k verejnoprávnej korporácii. Z uvedeného dôvodu má mať Ministerstvo vnútra SR možnosť, pred rozhodnutím o registrácii, povolení činnosti politickej strany, oboznámiť sa s vnútornými pravidlami, ktoré nesmú ohrozovať princípy a pravidlá demokratického právneho štátu.
Elektronické trhovisko
30. 11. 2018
V rámci koncepčných zmien novela zákona o verejnom obstarávaní upravuje podmienky používania elektronického trhoviska, a síce vypúšťa z elektronického trhoviska stavebné práce, resp. znemožňuje zadávať zákazky na uskutočnenie stavebných prác prostredníctvom elektronického trhoviska.
Právna úprava si v neposlednom rade kladie za cieľ zefektívniť a zjednodušiť revízne postupy. Za týmto účelom došlo k zredukovaniu obsahových náležitosti žiadosti o nápravu, ako aj k úprave lehoty na podanie žiadosti o nápravu. Ďalej dochádza k úprave výšky a výpočtu kaucie a zavedenie koncentračnej zásady v konaní o námietkach.
Banky zvyšujú poplatky
29. 11. 2018
Slovenská sporiteľňa, Tatra banka a ČSOB menia svoje cenníky ku 1. januáru. Banky podľa odborníka dlhodobo zvyšujú poplatky za služby, ktoré vyžadujú človeka, poštu alebo hotovosť. „Je to dlhodobý trend. Banky investujú do elektronizácie služieb. Snažia sa manuálne operácie minimalizovať a práve na toto slúžia zmenené poplatky, myslí si analytik z Finančného kompasu Maroš Ovčarik. Poštová banka a VÚB zvyšovali poplatky už v októbri, pravdepodobne nevyužijú možnosť zmeny v januári.
Podľa Ovčarika, ak klienti nechcú banke zaplatiť viac ako doteraz, mali by si dať pozor na niektoré operácie. Pomôcť môže kontrola výšky mesačného poplatku za balík služieb k bežnému účtu a taktiež aj zloženie balíka. Podľa odborníka, ak banka zvýšila cenu balíka, klient by si mal skontrolovať, či nezaradila niektorú službu, ktorú doteraz využíval, k spoplatneným úkonom. Napríklad vklad hotovosti na pobočke na účet, alebo výber z cudzieho bankomatu. A hlavne by sa mali vyhýbať službám v kamenných prevádzkach.