Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovenská ekonomika spomalí, očakáva OECD
22. 11. 2019
OECD predpokladá mierne oživenie až v roku 2021.Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa tento aj nasledujúci rok spomalí a až v roku 2021 mierne ožije. Dôvodom je slabší externý dopyt, ktorý má negatívny vplyv na vývoz. Uviedla to vo svojej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži. Tempo rastu sa spomalí. Podľa OECD sa výkon slovenskej ekonomiky v tomto roku zvýši len o 2,5 % po náraste o 4 % v roku 2018.
V nasledujúcom roku 2020 tempo jej rastu ešte klesne na 2,2 a až v roku 2016 znova ožije a dosiahne 2,6 %. Domáci dopyt bude naďalej pomerne silný, najmä v dôsledku súkromnej spotreby, ktorú bude udržiavať odolný trh práce s nízkou nezamestnanosťou. Fiškálna pozícia bude v rokoch 2020-21 neutrálna. Ale vzhľadom na absenciu nadbytočných kapacít a strednodobé výzvy, ktoré so sebou prináša starnutie obyvateľstva, bude dôležité obmedziť tlak na verejné výdavky. Dôkladná reforma verejného sektora by mohla zvýšiť efektívnosť a financovať reformy podporujúce začlenenie v oblasti integrácie a vzdelávania Rómov. Zahraničný dopyt klesol. Slovenská ekonomika sa výrazne spomalila v dôsledku oslabenia vývozu. Pokles zahraničného dopytu sa totiž týka aj tovarov, na ktoré sa Slovenská republika špecializuje. A zároveň pretrvávajúca neistota brzdí investície. Trh práce je však naďalej silný a miera nezamestnanosti je na historickom minime. Mzdy rastú, ale ich vplyv na spotrebu domácností sa zmiernil pre výraznejšie zvýšenie úspor. Miera inflácie tento rok stúpne na 2,8 % z vlaňajších 2,5 % najmä v dôsledku vyšších cien potravín a v roku 2020 klesne na 2,6 %. OECD predpokladá, že rozpočtový deficit zostane v nasledujúcich dvoch rokoch zhruba konštantný. Zníženie tlaku na verejné výdavky bude však dôležité vzhľadom na absenciu voľných kapacít a výzvy ako je starnutie obyvateľstva a s tým spojený rast výdavkov. Slovenská republika patrí medzi krajiny OECD, kde počet obyvateľov v dôchodkovom veku stúpa najstrmšie a nový ústavný zákon zaviedol strop pre odchod do dôchodku vo veku 64 rokov. Ak sa "zhmotnia" riziká a rast ekonomiky sa výraznejšie spomalí, fiškálna politika SR by mala byť pripravená zmierniť to. Revízia výdavkov. Realizácia odporúčanej rozsiahlej revízie výdavkov by pomohla dosiahnuť efektívnosť rozpočtu a financovať veľmi potrebné štrukturálne reformy. Účinné verejné investície, najmä do vzdelávania, odbornej prípravy a inovácií, by mali podporiť produktivitu a inkluzívnejší rast. Slovensko potrebuje zvrátiť pokles úrovne vzdelávania a urobiť viac, aby sa zlepšili šance detí z chudobnejšieho prostredia, najmä Rómov. Intenzívnejšie úsilie o rozvoj ďalších kvalitných zariadení starostlivosti o deti a predškolských zariadení by tiež pomohlo zvýšiť účasť žien s malými deťmi na trhu práce. Súkromná spotreba bude naďalej robustne rásť v dôsledku napätého trhu práce. Slabý zahraničný dopyt a globálna neistota však budú brzdiť vývoz a investície. Predpokladá sa, že inflácia zostane v nasledujúcich dvoch rokoch nad hranicou 2 %. Politická neistota v oblasti obchodu a ďalšie spomalenie na vývozných trhoch, najmä v Nemecku, zostávajú hlavnými negatívnymi rizikami pre výhľad slovenskej ekonomiky. Aj rýchlejší rast súkromnej spotreby predstavuje riziko, pretože mzdy by stúpnuť viac, ako sa plánovalo, a vysoká miera úspor by sa mohla znížiť.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Štátne lesy začínajú s predajom kalamitného dreva občanom
22. 11. 2019
Obec drevo objedná a vyberie domácnosti, ktoré si ho kúpia za zvýhodnených podmienok. Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky začína s predajom ihličnatého kalamitného dreva. Ide o pilotný projekt. Predaj bude realizovaný prostredníctvom obcí a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Na stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Slavošovciach v okrese Rožňava o tom informovala vládu a novinárov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS).
"Projekt pomôže obyvateľom, ktorí sú v núdzi a v ťažkej situácii," povedala ministerka. Cez aukcie sa predal iba zlomok. Obhospodarovatelia lesa v Slovenskej republike i v okolitých krajinách už niekoľko rokov bojujú s následkami kalamít spôsobených suchom, vetrom a premnoženým podkôrnym hmyzom. Z tohto dôvodu je trh v stredoeurópskom priestore presýtený surovým ihličnatým drevom. Je obrovský rozdiel medzi ponukou a spracovateľskými kapacitami hlavne menej hodnotných sortimentov. "Lesy Slovenskej republiky evidujú veľmi nízky záujem o kúpu ihličnatého dreva. Prostredníctvom elektronických aukcií sa podarilo v tomto roku predať iba šesť percent z ponúkaného množstva ihličnatého dreva (vláknina). O viac ako sto percent vzrástli zásoby tohto dreva na skladoch," uviedol v správe pre médiá generálny riaditeľ štátneho podniku Marian Staník. Drevo predajú občanom. Lesy Slovenskej republiky sa preto rozhodli pre predaj tohto kalamitného ihličnatého dreva občanom. Obce na základe záujmu občanov objednajú drevnú hmotu na miestnom príslušnom odštepnom závode. Výber domácností, ktoré si budú môcť nakúpiť drevo za zvýhodnených podmienok, určí obec. Tá zabezpečí aj dovoz dreva. Občania si tak budú môcť drevo zakúpiť iba za priame výrobné náklady štátneho podniku vo výške 18,24 eura za kubický meter (m3), pričom ide o konečnú cenu vrátane dane z pridanej hodnoty. Na odvozných miestach je v prvej fáze k dispozícii 35-tisíc m3 dreva a na jednu domácnosť bude možné zakúpiť päť m3 dreva. "Predajom dreva iba za výrobné náklady chceme pomôcť obyvateľom Slovenska," dodal Staník. ZMOS podľa jeho predsedu Branislava Trégera tento projekt víta. "Je to iniciatíva obojstranne výhodná, pre konečného odberateľa aj pre štátny podnik. Samozrejme, my budeme v prvom rade hovoriť o tom, ako sa obce zainteresujú pri odbere tohto dreva z odberných miest, respektíve skladov, a podľa jednotlivých kritérií budú štatutári distribuovať to drevo ďalej. Cieľovou skupinou sú obyvatelia tých obcí a miest, kde nie je plynofikácia. Ide najmä o skupinu starších alebo osamelo žijúcich ľudí," povedal.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Rezort dopravy presunie vyše 40 miliónov na výstavbu diaľnic
22. 11. 2019
Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018. Kapitálové výdavky v rámci kapitoly ministerstva dopravy z rokov 2017 a 2018 v celkovej výške 43,53 milióna eur by sa mali presunúť na financovanie projektov výstavby diaľnic a rýchlostných ciest realizovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS).
Navrhuje to Ministerstvo dopravy a výstavby SR v materiáli, ktorý v stredu na výjazdovom rokovaní v Slavošovciach odsúhlasila vláda. Zmeniť sa má účel použitia kapitálových výdavkov z rokov 2017 a 2018, ktoré boli pôvodne rozpočtované v programoch Podpora rozvoja bývania, Cestná infraštruktúra, Železničná doprava, Tvorba a implementácia politík, Rozvoj cestovného ruchu a Operačný program Integrovaná infraštruktúra. Rozpočtovými opatreniami bol ministerstvom financií zvýšený rozpočet kapitálových výdavkov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby na rok 2019 celkom o 87,69 milióna eur. Týmito opatreniami došlo podľa rezortu dopravy len k uvoľneniu kapitálových výdavkov poskytnutých Ministerstvom dopravy a výstavby v minulých rokoch. Rezort dopravy v návrhu konštatuje, že materiál nezakladá zvýšené nároky na rozpočet verejnej správy. Ide totiž o výmenu zdrojov v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby, a to zmenu zdroja z predchádzajúcich rokov za prostriedky štátneho rozpočtu aktuálneho roka.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Hypotéky sa ešte viac sprísnia
21. 11. 2019
Národná banka Slovenska sa rozhodla opätovne sprísniť pravidlá pre udeľovanie hypoték. Zmeny sa dotknú rezervy, ktorá musí dlžníkom zostať po zaplatení splátok. Návrhy opatrení poslala banka už do medzirezortného pripomienkového konania.
Opatrenia sa dotknú hypoték aj spotrebných úverov. Situáciu to tak má skomplikovať najmä ľuďom, ktorí bývanie dofinancovávali spotrebnými úvermi, lebo hypotéka im nedokázala pokryť celú výšku nehnuteľnosti. Nové pravidlá sa dotknú klientov, ktorí majú vysoké splátky v pomere k mesačnému príjmu. Opatrenie by malo vstúpiť do platnosti už od 1. januára budúceho roka. V takom prípade splátka úveru nebude môcť byť vyššia ako 60 percent čistého príjmu po odpočítaní životného minima. Ide o takzvaný ukazovateľ DSTI. V súčasnosti platí, že splátka môže byť až 80 percent príjmu.