Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Finančná správa bude vymáhať dlhy aj zadržaním vodičských preukazov
13. 1. 2020
Umožňuje to novela daňového poriadku účinná od začiatku roka. Finančná správa (FS) SR sa chystá vymáhať daňové a colné dlhy fyzických osôb aj zadržaním vodičského preukazu.Umožňuje jej to novela daňového poriadku účinná od začiatku roka. Ide však o krajné riešenie a finančná správa ho bude uplatňovať iba v prípadoch, ak iné formy exekúcie nebudú úspešné, informovala v stredu hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.
"Tento spôsob daňovej exekúcie bude finančná správa vykonávať podľa zásady primeranosti a so zohľadnením skutočnosti, či dlžník so správcom dane komunikuje, alebo nie a má iný exekúciou postihnuteľný majetok," uviedla Skokanová. Možnosť zadržania vodičského preukazu sa však nevzťahuje na vodičov z povolania."To, že príjem dlžníka je priamo podmienený držbou vodičského preukazu, je povinný preukázať dlžník sám, a to napríklad v odvolacom konaní," dodala Skokanová. Naopak, u dlžníkov, ktorí auto využívajú iba na prepravu či na cestu do práce, sa tento spôsob daňovej exekúcie uplatniť môže. Exekútor pred začatím daňovej exekúcie preverí, či je dlžník držiteľom vodičského preukazu. Následne vydá rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a dlžníka upozorní na možnosť zadržania vodičského preukazu. Ak dlžník nedoplatok nezaplatí v stanovenej lehote, exekútor daňový exekučný príkaz doručí polícii, ktorá zablokuje vodičský preukaz v informačnom systéme. Vďaka tomu bude príslušník polície vykonávajúci kontrolu vodiča vedieť, že vodičský preukaz je zadržaný. Po vyrovnaní vymáhaného nedoplatku exekútor vydá rozhodnutie o zastavení daňového exekučného konania a toto doručí polícii, ktorá blokáciu vodičského preukazu zruší. Nový spôsob exekúcie môže finančná správa uplatniť na všetky nedoplatky evidované daňovými a colnými úradmi vrátane colného dlhu, pokút a iných platieb, vymeraných podľa colných predpisov.Finančná správa upozornila, že daňoví dlžníci by mali okamžite aktívne komunikovať s colným alebo daňovým úradom a hľadať alternatívy riešenia už v momente, keď vedia, že ich finančná situácia sa zhoršila a nebudú schopní zaplatiť daň v lehote splatnosti.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zmeny v zákone o potravinách
10. 1. 2020
Cieľom novely zákona o potravinách je zmierniť dopady globálneho problému plytvania potravinami.
Novela zákona má ambíciu značne znížiť tvorbu potravinového odpadu najmä v maloobchode s potravinami. Obdobné riešenie môžeme vidieť aj v susednej Českej republike, kde boli ustanovenia aj podrobené prieskumu Ústavným súdom Českej republiky, ktorý konštatuje súlad predmetných ustanovení s ústavou, napriek tomu, že sa zavádza nová povinnosť.
Novela zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Novela zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie, verejné financie a rodinu.
2020, rok top diaľničných tendrov
7. 1. 2020
Súťaž na úsek pri Rožňave s tunelom Soroška mala byť vyhlásená v tomto roku, diaľničiari to však stihli ešte na konci decembra 2019. Rýchlostná cesta s dĺžkou 14 kilometrov by mala byť postavená v polovičnom profile a predpokladá sa, že bude stáť 243 miliónov eur.
Voči cenovému odhadu diaľničiarov sa však vyhranilo ministerstvo financií a jeho Útvar hodnoty za peniaze. Ten kritizuje hospodársku návratnosť stavby. Poukazuje aj na množstvo nášľapných mín súvisiacich s terénom – štvorkilometrový tunel má totiž prechádzať chránenými územiami.
Potraviny zdraželi. Pre šok a mzdy
2. 1. 2020
Ponukové faktory, teda nedostatok bravčového a prudký rast mzdových nákladov priniesli aj tento rok výrazné zdraženie potravín na Slovensku.
Takmer každé piate euro, ktoré slovenský spotrebiteľ minie, putuje do jeho žalúdka. Potraviny a nealko totiž tvoria 17 percent spotrebného koša. Ide tak o druhú najväčšiu položku po bývaní. V uplynulom roku cenu potravín ovplyvňovali nielen ekonomická situácia, ale aj ponukové šoky.