Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Matador sa zapája do nového biznisu
16. 9. 2019
Sto miliónov eur a stovky pracovných miest. To má priniesť prvá výroba batérií na našom trhu. Realizovať ju majú americká spoločnosť Wildcat, ktorá spolupracuje aj s gigantmi ako Apple, Samsung či BMW, a slovenská spoločnosť InoBat. Z dvojice investorov sa však stane trojica. Do projektu totiž vstupuje slovenský automotive dodávateľ Matador Group.
Výšku jeho investície do batériového projektu odmietli spoločnosti špecifikovať. Matador sa však má podieľať na vybudovaní výskumného a vývojového centra vrátane prvej slovenskej batériovej výrobnej linky s výkonom sto megawatthodín. Má poskytovať svoje produkty pre automobilových výrobcov situovaných v strednej a vo východnej Európe. „Matador sa dlhodobo profiluje a rozvíja najmä ako vývojová skupina, a to v oblasti vývoja časti automobilov, technológií pre automobilový priemysel a komplexných riešení v oblasti Industry 4.0,“ hovorí Martin Kele, generálny riaditeľ Matador Group.
Ceny liekov sa na Slovensku majú určovať po novom
13. 9. 2019
Zákon by mohol začať platiť od roku 2020. Ceny liekov sa na Slovensku majú určovať po novom. Novelou zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov sa má dosiahnuť lepšie dodržiavanie pravidiel pri prepočtoch cien.
Úprava legislatívy by mala priniesť ročnú úsporu vo výške najmenej troch miliónov eur.
Navrhovanú zmenu posunuli vo štvrtok poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.
Ceny liekov na Slovensku sa už dlhodobo určujú ako podiel troch najlacnejších variantov spomedzi európskych krajín. Pravidlo sa však podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR niektoré farmaceutické spoločnosti snažili obchádzať tým, že do krajiny dodávali jedinečné veľkosti balení liekov a nebolo možné k nim dohľadať ceny v zahraničí.
Príkladom má byť liek, ktorý sa predáva v slovenských lekárňach len ako 100-tabletové balenie. Nové referencovanie sa očakáva len pre niektoré lieky. Jeho cieľom je podľa MZ SR zlepšenie pravidiel pri porovnávaní cien rovnakého lieku v iných európskych krajinách. Doteraz sa pri takzvanom referencovaní porovnávali iba ceny identických veľkostí balenia lieku.
Zákon by mohol byť účinný od 1. januára 2020.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Reštaurácie na Slovensku budú povinne informovať o pôvode mäsa
13. 9. 2019
Parlament schválil novelu zákona o potravinách.Stravovacie a reštauračné zariadenia budú musieť od 14. decembra 2019 uvádzať pôvod mäsa, z ktorého pripravili pokrm pre spotrebiteľa. Vyplýva to z novely zákona o potravinách, ktorú vo štvrtok schválil parlament. Túto povinnosť v NR SR presadila Eva Antošová svojím pozmeňujúcim návrhom. Pôvod mäsa v reštauráciách. „Keď idete do obchodu, máte akú-takú šancu dozvedieť sa, odkiaľ pochádza mäso, ktoré kupujete.
No v reštauráciách a jedálňach sa môžete spoľahnúť iba na ústnu informáciu čašníka, ktorá nemusí byť pravdivá. Práve preto bolo tento zákon dôležité prijať čím skôr,“ povedala Antošová. Zariadenie spoločného stravovania bude povinné pri hotovom pokrme alebo jedle z mäsa zabezpečiť pre spotrebiteľa v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste údaj o krajine pôvodu mäsa. "Údaj o krajine pôvodu mäsa je zariadenie spoločného stravovania povinné získať od subjektu, od ktorého mäso kúpi, a v rovnakom rozsahu tento údaj poskytnúť spotrebiteľovi. Povinnosť sa vzťahuje na bravčové, hovädzie, ovčie, kozie a hydinové mäso. Povinnosť nevzniká pri polotovaroch," doplnila Antošová. „Motivovali nás spotrebitelia. Čoraz viac vnímajú pôvod potravín, najmä po škandáloch, ktoré sme zažili,“ povedala na tlačovej besede po schválení spomínanej novely ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Povinnosť informovať o mäse. Novela zákona o potravinách má podľa nej aj zvýšiť podiel slovenského mäsa v reštauráciách. Porušenie povinnosti označiť hotové pokrmy a jedlá obsahujúce mäso údajom o krajine pôvodu mäsa sa bude považovať za správny delikt a možno mu zaň uložiť pokutu. "Pokuta bude vo výške od 100 do 100 000 eur s prihliadnutím na závažnosť, spôsob spáchania správneho deliktu, na jeho následky a okolnosti," uvádza sa v schválenej novele. Schválená novela zákona okrem toho odstraňuje aj niektoré z doterajších nedostatkov v zákone, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe orgánov úradnej kontroly potravín. Nedostatky sa týkali najmä oznamovania príchodu zásielok dovážaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov z tretích krajín a spôsobu poverovania akreditovaných úradných laboratórií na výkon analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín. Zároveň odstraňuje aj nedostatky vydávania úradných certifikátov orgánmi úradnej kontroly potravín prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, ktorí vyrábajú potraviny v Slovenskej republike a ktorí umiestňujú potraviny na trh tretej krajiny.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Ministerstvo chce krajinu pripraviť na krízu, zriadilo pracovnú skupinu
13. 9. 2019
Ministerstvo hospodárstva už dlhší čas registruje vážne signály postupného ochladzovania ekonomiky. Aby bolo podľa neho Slovensko pripravené na prípadné krízové scenáre, zriadil rezort pracovnú skupinu, ktorá diskutuje o rôznych riešeniach vo viacerých oblastiach. „Rokovania tejto skupiny, ktorej členmi sú aj predstavitelia priemyslu a sociálni partneri, bude pokračovať v septembri,“ informoval hovorca ministerstva Maroš Stano.
Zároveň pripomenul, že pokovanie s predstaviteľmi najdôležitejších podnikov slovenského priemyslu za účasti príslušných ministrov avizoval na september aj premiér Peter Pellegrini. „Prvoradým cieľom vlády a rezortu hospodárstva je, aby bol priemysel, podnikateľský sektor a štát pripravený reagovať na aktuálny vývoj ekonomiky,“ skonštatoval Stano.
Viaceré slovenské spoločnosti pritom upozorňujú na problémy vo svojom podnikaní. Duslo Šaľa v tejto súvislosti informovalo o zastavení všetkých rozvojových investícií, Železiarne Podbrezová vyzvali vládu, aby vytvorila podmienky na podporu investícií, inak o ne Slovensko môže prísť. Či sa v tejto oblasti nejaké opatrenia plánujú, ministerstvo hospodárstva neprezradilo. Podniky sa zároveň sťažujú aj na zvyšujúce sa náklady na pracovnú silu či vysoké ceny elektrickej energie.
Kritike sa nevyhli ani plánované legislatívne zmeny. Tie môžu podľa niektorých firiem ohroziť slovenskú ekonomiku ešte pred vypuknutím ekonomickej krízy. Zväz automobilového priemyslu napríklad poukázal na dva poslanecké návrhy, ktorými sa má zaviesť automatické zvyšovanie minimálnej mzdy podľa rastu priemernej mzdy a zvýšiť rozsah dovolenky pre mladých rodičov do 33 rokov zo štyroch na päť týždňov.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)