Deficit štátneho rozpočtu sa medziročne zvýšil o takmer 40 percent
9. 4. 2024
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Štátny rozpočet dosiahol ku koncu marca tohto roka deficit vo výške 2,181 miliardy eur. Znamenalo to medziročné zhoršenie hospodárenia štátu o 617,9 milióna eur alebo 39,5 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií.
Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy štátneho rozpočtu v marci znížili o 241 miliónov eur alebo 5,3 percenta na 4,336 miliardy eur. Výdavky pri medziročnom porovnaní rástli, a to o 377 miliónov eur alebo o 6,1 percenta na 6,517 miliardy eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval podľa rezortu financií 237 miliónov eur alebo 6,3 percenta. "Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 112,3 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 52,4 milióna eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 25,1 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 2,7 milióna eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 0,5 milióna eur," zhodnotil rezort financií.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol 101,1 milióna eur. Solidárny príspevok z činností v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií zaznamenal dva milióny eur. "Keďže územnej samospráve boli prevedené prostriedky dani z príjmov právnických osôb o tri milióny eur viac ako v minulom roku, zaznamenala daň z príjmov právnických osôb medziročný pokles na úrovni 2,9 milióna eur," uviedol rezort financií.
Negatívny vývoj zaznamenali aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to vo výške 53,4 milióna eur. Negatívne sa vyvíjali aj príjmy z rozpočtu Európskej únie, kde došlo k medziročnému poklesu o 326,8 milióna eur.
Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali v marci medziročný nárast o 66,3 milióna eur. "V kategóriách výdavkov štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním prostriedkov z rozpočtu EÚ došlo k medziročnému poklesu o 108,1 milióna eur, výdavky na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a EÚ zaznamenali medziročný nárast o 35,3 milióna eur," priblížil rezort financií.
Pri čerpaní prostriedkov z plánu obnovy došlo k medziročnému nárastu o 5,8 milióna eur. Platba do rozpočtu Európskej únie zaznamenala medziročný pokles o 64,3 milióna eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Ekologická poľnohospodárska výroba
6. 7. 2020
Národnej rade SR bol predložený návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, ktorý predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Základným cieľom navrhovaného zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je implementácia príslušných ustanovení nariadenia (EÚ) 2018/848. Ďalším cieľom je najmä zavedenie vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu u žiadateľa, ktorý chce začať vykonávať ekologickú poľnohospodársku výrobu, ešte pred jeho povinným zaregistrovaním na kontrolnom ústave.
Návrh zákona ustanovuje orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, určuje príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike. Návrh zákona súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií ako aj označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby logom Európskej únie a grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby uvedeným v prílohe návrhu zákona.
Návrh zákona bude mať negatívny a aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy a bude mať negatívny aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko jeho prijatím dôjde jednak k uloženiu nevyhnutných povinností, ale aj k zníženiu administratívnej náročnosti pri predkladaní žiadostí o zaregistrovanie žiadateľa do registra prevádzkovateľov, ktorý vedie kontrolný ústav. Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. 1. 2021.
Zverejňovanie zmlúv
3. 7. 2020
S cieľom zvýšiť transparentnosť pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve sa navrhuje zadefinovanie takýchto zmlúv ako zmlúv povinne zverejňovaných v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám (§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z.).
S ohľadom na výsledky zmienenej kontroly hospodárenia vodárenských spoločností sa navrhuje zaviesť aj povinnosť dodatočnej kontroly zmlúv už uzavretých (mimo procesu verejného obstarávania) a sankcie v podobe ich zániku zo zákona (ex lege), ak sa v konaní preukáže, že zmluva nezodpovedá podmienkam obvyklým v bežnom obchodnom styku.
Uvedené návrhy sa inšpirujú obdobným mechanizmom kontroly a schvaľovania zmlúv o poskytovaní služieb na účely regulovanej činnosti, ktorá sa uplatňuje už od roku 2012 v elektroenergetike a plynárenstve pri činnostiach majúcich prevažne infraštruktúrny charakter. Návrh zákona zodpovedá aj záväzku vlády SR vyjadrenom v programovom vyhlásení vlády SR na roky 2020 - 2024, podľa ktorého vláda zvýšením transparentnosti a zapojením verejnosti do tvorby trhových pravidiel a cenotvorby docieli vyššiu mieru spoločenskej zodpovednosti podnikov a zlepšenie konkurencie na trhoch s energiami.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnostiach regulovaných subjektov v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve. Povinnosti kontroly a schválenia zmlúv sa regulované subjekty budú môcť vždy vyhnúť tým, že na obstaranie služieb využijú štandardné procesy verejného obstarávania.
Hospodárenie vodárenských spoločností
3. 7. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, reaguje na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR zameranej na kontrolu hospodárenia vodárenských spoločností z novembra 2019, v rámci ktorej boli zistené závažné nedostatky pri zadávaní zákaziek na poskytovanie služieb súvisiacich s prevádzkou, údržbou a opravami verejnej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry v Slovenskej republike.
Regulovaná činnosť vo vodnom hospodárstve, ktorá zahŕňa výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a odvádzanie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou, je nepochybne činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme, o čom svedčí aj významný podiel verejného (komunálneho) vlastníctva v rámci vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry a existujúca pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na základe zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Z praxe sú známe prípady uzavretia zmlúv o poskytovaní služieb medzi prepojenými podnikmi v tepelnej energetike, ktoré obdobne ako v prípade regulovaných subjektov pôsobiacich vo vodnom hospodárstve vedie k neefektívnemu hospodáreniu regulovaných subjektov a v konečnom dôsledku zvyšuje náklady na dodávku regulovaných tovarov koncovým odberateľom.
Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie vyššej miery kontroly hospodárenia teplárenských spoločností a vodárenských spoločností pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní služieb na účely zabezpečovania regulovanej činnosti v tepelnej energetike a vo vodnom hospodárstve (tzv. SLA zmluvy), ktoré sú uzatvárané mimo proces verejného obstarávania zavedením povinnosti schválenia každej takejto zmluvy Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v riadnom správnom konaní (v rámci výkonu vecnej regulácie) ako podmienky platnosti zmluvy.
Pribúda inzerátov aj nezamestnaných
1. 7. 2020
Nájsť si novú prácu by malo byť každým dňom ľahšie. Počet nových inzerátov ponúkajúcich zamestnanie na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk totiž rastie z týždňa na týždeň.
Za predchádzajúcich sedem dní tam pribudlo 3 268 nových ponúk, čo je v porovnaní predchádzajúcim týždňom o takmer stovku viac. Pri pohľade na medziročné porovnanie je to však až o tretinu menej.
Najväčší pokles v porovnaní s rokom 2019 zaznamenali automobilový sektor a strojárstvo. „Ide o odvetvia, pri ktorých sú miestni zamestnávatelia závislí od zahraničných objednávok. Slovensko v týchto prípadoch nemá ďalší vývoj vo vlastných rukách,“ uviedla hovorkyňa portálu Nikola Richterová.