Ceny elektriny a plynu vzrástli oproti minulému týždňu
11. 10. 2023
Koncom augusta minulého roka cena elektriny vyskočila na tisíc eur za MWh, no odvtedy postupne klesala až na 126,2 eura/MWh začiatkom júna. Veľkoobchodná cena elektriny na pražskej burze PXE v pondelok vzrástla na úroveň 131,36 eura za megawatthodinu (MWh), a to zo 126,73 eura/MWh zo začiatku minulého týždňa.
Cena zemného plynu pre európsky trh s dodávkou v nasledujúcom mesiaci vzrástla taktiež, a to o takmer 12 percent. Koncom augusta minulého roka cena elektriny vyskočila na tisíc eur za MWh, no odvtedy postupne klesala až na 126,2 eura/MWh začiatkom júna. Po skokovom náraste na viac ako 150 eur/MWh v polovici júna nastal opätovný pokles až na súčasnú úroveň, pričom v prvom októbrovom týždni bola jej cena najnižšia v tomto roku (123,40 eura/MWh). Cena zemného plynu s dodávkou v novembri vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility v Holandsku vzrástla na pondelkových 43,95 eura/MWh, a to zo 39,33 eura/MWh zo začiatku minulého týždňa.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Kažimír vidí hospodárenie na dobrej ceste. Pokračuje v dlhodobej udržateľnosti
4. 5. 2017
Hospodárenie Slovenska by malo pokračovať po ceste dlhodobej udržateľnosti. Uviedol to v stredu po rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva financií (MF) SR Peter Kažimír (Smer-SD) v reakcii na Správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za RRZ podľa Kažimíra prvýkrát v histórii označila výsledok hospodárenia Slovenska za dlhodobo udržateľný.
-Zdravotníctvu svitá na lepšie časy. Kažimír prisľúbil jeho dofinancovanie"Je dobré, že sa do istej miery politické strany predbiehajú s nápadmi, ktoré majú zlepšiť život pracujúcich ľudí na Slovensku. Niektoré návrhy strán idú síce s veľkou lyžicou, pretože atakujú financovanie ZMOS-u, samospráv, miest, či obcí. Musíme o návrhoch strán preto hovoriť, nemôžeme rozhodovať o nich, bez nich. Návrhy v tej podobe, ako boli prezentované v číslach a parametroch, to asi nebude úplne možné," dodal Kažimír. RRZ vo svojej najnovšej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2016 konštatuje, že verejné financie na Slovensku smerujú k dlhodobej udržateľnosti. Vlani totiž ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol prvýkrát zápornú úroveň 0,1 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
-Kažimír chváli Slovensko: Nezamestnanosť je rekordne nízka.Vlani sa dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku medziročne zlepšila. "V roku 2016 sa dosiahol po prvý raz stav dlhodobej udržateľnosti," skonštatoval na dnešnej tlačovej konferencii predseda RRZ Ivan Šramko. Ako ďalej uviedol Šramko, po zohľadnení makroekonomického scenára, demografického vývoja a súčasných politík by na horizonte roku 2066 nemala byť prekročená horná hranica ústavného limitu na dlh, teda 50 percent HDP.
-Dlh by mal poklesnúť."Dlh by mal pri súčasných politikách v najbližších dvadsiatich rokoch klesať pod úroveň 20 percent HDP. Tým by sa vytvoril dostatočný priestor na jeho prudký rast k hranici ústavného limitu na konci sledovaného obdobia, kedy začnú kulminovať vplyvy negatívneho demografického vývoja," doplnil Šramko.
zdroj: aktuálne.sk
Slováci sú v práci spokojní
2. 5. 2017
Viac ako polovica Slovákov je so svojím súčasným zamestnávateľom celkom spokojná, desatina ľudí zažíva v práci veľkú spokojnosť a len o mimoriadnej spokojnosti so zamestnávateľom môže hovoriť 5 percent opýtaných.
Každý siedmy Slovák je tak v práci nespokojný. Vo svojej najnovšej analýze to konštatujú analytici Poštovej banky na základe prieskumu spoločnosti 2muse, ktorý bol realizovaný koncom roka 2016 na vzorke 530 respondentov. Pocit uspokojenia v pracovnej oblasti sa však neodvíja len od platu. Vplýva na neho veľa faktorov a finančné ohodnotenie už dávno nie je jedinou, ani tou najväčšou motiváciou. "Ľudí viac motivujú osobné než pracovné dôvody. Šťastní sa cítia byť vtedy, keď zapadnú do kolektívu, zžijú sa s firemnou kultúrou, smerovaním spoločnosti, jednoducho, keď sa môžu tešiť do práce," konštatuje riaditeľka Oddelenia ľudských zdrojov Poštovej banky Júlia Jurčíková. Pracovná atmosféra je tak pre Slovákov veľmi dôležitá. Necelých 20 percent opýtaných ju považuje za veľmi dobrú, ako vynikajúcu ju vníma 6 percent opýtaných a viac ako polovica tvrdí, že pracuje iba v priemernej pracovnej klíme. Každý deviaty zamestnanec prežije minimálne osem hodín denne v prostredí, ktoré považuje vyslovene za zlé. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, 15 percent Slovákov by svojho terajšieho zamestnávateľa vrelo odporučilo aj svojim známym, štvrtina opýtaných by prípadné voľné miesto v súčasnej práci pravdepodobne dala do povedomia blízkemu človeku. Približne tretina ľudí by posunutie tejto pracovnej ponuky aspoň zvážila a rovnaké percento respondentov by svojho terajšieho chlebodarcu svojim známym pravdepodobne alebo určite neodporučila. Veľká väčšina, a to až 83 percent opýtaných, si myslí, že sa na úspechu firmy podieľa veľkou mierou. Väčšina ľudí trávi v práci veľa času. Viac ako pätina opýtaných pracuje minimálne 11 hodín denne, 8 až 9 hodín vo firme strávi tretina a menej ako 8 hodín sa v nej zdrží skoro štvrtina Slovákov.
zdroj: hnonline.sk
Na Slovensku vyrobili desaťmiliónty automobil
27. 4. 2017
V minulom roku sa na Slovensku vyrobilo 1.043.237 automobilov, čo je o necelých 5000 kusov viac ako v roku 2015. Informoval o tom dnes Zväz automobilového priemyslu (ZAP) SR. V apríli tohto roka zase vyšlo z výrobnej linky už desaťmiliónte slovenské auto.
Predstavitelia zväzu na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave poukázali na to, že automobilová výroba na Slovensku má stále rastúci trend. Aj vlani si udržala pozíciu z roka 2015, keď počet vyrobených automobilov prvýkrát prekročil hranicu 1 milión kusov. Jej presiahnutie sa pritom očakáva aj tento rok. Medzi strategické ciele ZAP patrí podpora rastu podielu aplikovaného výskumu a vývoja. Nevyhnutná je podľa Sinaya aj podpora rozvoja subdodávateľov a za akútnu označil tému prichádzajúcej digitalizácie výroby a logistiky. Zároveň upozornil na to, že automobilový priemysel dlhodobo bojuje s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Pozornosť treba podľa zväzu upriamiť na rozvoj technických zručností detí a mládeže a na dôsledné implementovanie zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Zástupcovia ZAP sú presvedčení, že tento proces nepodporuje ani materiál Učiace sa Slovensko, ktorý spracovalo ministerstvo školstva. Vzniká podľa nich izolovane od ostatných stratégií, nestanovuje priority ani časovú os, zvyšuje liberalizáciu a nerieši potreby praxe najmä v oblasti stredného odborného vzdelávania.
zdroj: hnonline.sk
Slovensko dosiahlo najnižší deficit v histórii
24. 4. 2017
Štátny dlh Slovenska po zohľadnení výkonu ekonomiky vlani tretí rok po sebe klesol, vláda sa ale zatiaľ nevymanila z takzvanej dlhovej brzdy, ktorá má pod hrozbou sankcií brániť vyššiemu zadlženiu krajiny. Vyplýva to z dnešných údajov Eurostatu a Štatistického úradu, podľa ktorých Slovensko vlani tiež hospodárilo s nižším ako plánovaným schodkom verejných financií.
Podiel štátneho dlhu na hrubom domácom produkte (HDP) Slovenska vlani klesol na 51,94 percenta z 52,48 percenta v roku 2015, hoci v absolútnom vyjadrení zadlženie krajiny stúplo. Ministerstvo financií ešte vlani na jeseň očakávalo, že vzrastie aj pomer dlhu k HDP. Dlhovú brzdu Slovensko aktivovalo v roku 2013 po tom, čo rok predtým dlh štátu prekročil hranicu 50 percent HDP. Existujúce prekročenie zadlženia štátu ale nebude predstavovať pre koaličnú vládu premiéra Roberta Fica výraznejšie sankcie, ministerstvo financií bude musieť predložiť správu so zdôvodnením hodnoty dlhu a s návrhmi na jeho zníženie. Štátny dlh Slovenska prudko stúpol po globálnej ekonomickej kríze, kedy došlo k poklesu ekonomiky a k nárastu deficitu verejných financií. Koalícia v minulosti usilovala o zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby dlhová brzda zohľadňovala hotovostné rezervu štátu a tiež strategické verejné investície. K spomaleniu podmienok dlhovej brzdy ale koalícia podľa dostupných informácií zatiaľ nezískala podporu opozície, pretože bez jej hlasov v snemovni nedokáže vláda zmenu ústavného zákona presadiť. Schodok verejných financií Slovenska za minulý rok klesol na 1,68 percenta percenta z predvlaňajších 2,74 percenta HDP. Bol tak nižší ako plánovala vláda, ktorá počítala s deficitom tesne pod hranicou dvoch percent výkonu ekonomiky. Dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu plánuje kabinet na rok 2019.
zdroj: hnonline.sk