Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Štátna podpora inovácií a nových technológií je riešením nesprávneho problému
11. 7. 2023
Produktivita sa stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja. Najnovšie poznatky ukazujú, že takéto vnímanie je chybné.
Dani Rodrik je profesor medzinárodnej politickej ekonómie na Harvardovej univerzite.
Ekonómovia už dlho tvrdia, že produktivita je základom prosperity. Jediný spôsob, ako môže krajina trvalo zvýšiť svoju životnú úroveň, je produkovať viac tovaru a služieb z menšieho množstva zdrojov. Od priemyselnej revolúcie sa to dosahuje prostredníctvom inovácií, a preto sa produktivita v povedomí verejnosti stala synonymom technologického pokroku, výskumu a vývoja...
B
Štátny fond rozvoja bývania sa mení
10. 7. 2023
Bytová politika Slovenskej republiky do roku 2030, ako strednodobý rámcový dokument štátu, definuje víziu a ciele v oblasti bývania. Na ich dosiahnutie sa novelou zákona zavádzajú nástroje a súčasne sa formuluje zodpovednosť jednotlivcov, štátu, obcí, vyšších územných celkov a súkromného sektora pri zabezpečovaní bývania.
Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory rozvoja bývania je Štátny fond rozvoja bývania. Prostredníctvom tohto nástroja štát dlhodobo podporuje financovanie priorít, ktoré sú premietnuté v štátnej bytovej politike pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
V súčasnosti jeho podpora smeruje predovšetkým do oblasti podpory obstarávania nájomných bytov a do obnovy bytových budov. Na základe pretrvávajúceho záujmu o tento nástroj možno konštatovať, že Štátny fond rozvoja bývania patrí k významným prvkom zvyšovania kvality a dostupnosti bývania pre široký okruh žiadateľov.
Cieľom novely zákona je upraviť podmienky pre podporu obnovy bytovej budovy, aby bolo možné na tento účel čerpať finančné prostriedky z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci programovacieho obdobia 2021 – 2027. Súčasne sa zavádzajú motivačné prvky, aby žiadatelia investovali finančné prostriedky na vybudovanie technických zariadení využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.
Dochádza k úprave maximálnej výšky podpory takmer pre všetky účely podpory v nadväznosti na rastúce ceny stavebných materiálov a stavebných prác a vytvorenie priestoru pre pružnejšie reagovanie na ich vývoj v rámci vykonávacieho predpisu.
K
Šokujúco vysoká inflácia na Slovensku má svojho vinníka
7. 7. 2023
Koncom júna Eurostat zverejnil dáta spotrebiteľskej inflácie v eurozóne. Jej hodnota klesla na 5,6 percenta, čo je najnižšia úroveň od začiatku vojny na Ukrajine. Avšak nie všetky krajiny sa môžu tešiť z jej razantného poklesu. Určite nie Slovensko.
S Infláciou na úrovni 11,3 percenta ide o dvojnásobne vyššie tempo rastu spotrebiteľských cien ako v eurozóne. Zároveň, je jedinou krajinou s pretrvávajúcim dvojciferným rastom. Slovensko je inflačným rekordérom zo všetkých 20 krajín eurozóny, keď predbehlo aj všetky baltské krajiny.
Práve tie boli dlho lídrom v raste cien, no posledný mesiac ich inflácia prudko poklesla. Slovensko tento pokles nekopíruje, čo naznačuje, že s domácou infláciou niečo nie je v poriadku.
Kde leží problém, potvrdili až stredajšie dáta cien výrobcov. Kým index spotrebiteľských cien (CPI) meria ceny, za ktoré nakupujú spotrebitelia, index cien výrobcov (PPI) ukazuje ceny, za ktoré nakupujú výrobcovia. Pre pochopenie inflácie to má zásadný význam.
Firmy v eurozóne v auguste a septembri minulého roka nakupovali drahšie až o takmer 50 percent. Tie časy sú však už dávno preč. Momentálne pod vplyvom slabej domácej ekonomiky a globálneho prepadu cien komodít ceny vstupov medziročne poklesli – prvý krát od konca roka 2020.
Kým však v niektorých krajinách už firmy nakupujú lacnejšie až o desatinu, v iných krajinách ceny stagnujú, v niektorých ešte rastú, no v jednej rastú stále vysokým tempom. Slovensko je v raste cien výrobcov extrémom, keď firmy platia na vstupoch o 20 percent viac ako pred rokom.
B
Až 6,6 percenta dospelej populácie SR nezvláda splácať svoje dlhy
29. 6. 2023
V úplnom protiklade s mladými sú v postoji k zadlžovaniu sa seniori, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Načas splácajú svoje záväzky častejšie obyvatelia Bratislavského kraja, naopak, najväčší počet zadlžených ľudí žije v Trnavskom a Trenčianskom kraji. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu spoločnosti EOS KSI Slovensko vykonaného v spolupráci s agentúrou AKO. Je to alarmujúce číslo," uviedol riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích, pretože v daných prípadoch ide o ľudí, ktorí nesplácajú nielen úvery, ale napríklad aj účty za bývanie, energie, vodu, telekomunikačné služby, a požičiavajú si už aj na nákupy základných potrieb pre rodinu.
Problematike rozumejú len traja z desiatich. Riaditeľ EOS KSI Slovensko Peter Dvornák dodal, že nadpriemerne nezvláda svoje záväzky platiť skupina vo veku 34 až 49 rokov, ktorá má malé deti. To podľa neho logicky súvisí s vplyvom inflácie a s tým, že ide o najvýraznejšie zadlženú vekovú skupinu.
Zhruba sedem percent obyvateľov SR nad 18 rokov priznalo, že oblasti financií a dlhov vôbec nerozumejú. Problematike rozumejú len traja z desiatich a dve tretiny opýtaných jej rozumejú čiastočne. Pod pojmom dlh bol v prieskume zadefinovaný akýkoľvek záväzok po splatnosti voči banke, leasingovej spoločnosti, splátkovému predaju alebo dodávateľovi služieb, napríklad elektriny, plynu, vody, alebo telekomunikačných či poistných.
Mladí pristupujú k úverovaniu ako k múdremu rozhodnutiu. Problémy so splácaním majú vo vyššej miere rodiny s deťmi a občania s najnižšími príjmami. Podľa typu domácnosti najpoctivejšie spláca pár bez detí, ktorý nemá výdavky na rodinu. Rovnako tak majú silnejšiu platobnú disciplínu aj samostatne žijúci ľudia. "Mnoho mladších ľudí so slušným príjmom a vyšším vzdelaním si nabralo vyššie pôžičky.
K životnému štandardu tejto skupiny patrilo mať v rodine dve autá na lízing, vysokú hypotéku, prípadne investíciu na úver do investičnej nehnuteľnosti," ponúka vysvetlenie k dátam Dvornák.
S týmto predpokladom korešponduje aj zistenie, že mladí ľudia pristupujú k nutnosti úverovania ako k múdremu rozhodnutiu, ktoré im pomôže nadobudnúť majetok a dobre investovať. V úplnom protiklade s mladými je v postoji k zadlžovaniu sa skupina seniorov nad 66 rokov, pre ktorých by bola skutočnosť, že majú dlh, pravdepodobne pocitom hanby.
S