Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Novela školského zákona
5. 10. 2021
Cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je chrániť práva detí a práva rodičov na ich výchovu.
V ostatnej dobe je sloboda myslenia, svedomia a najmä sloboda vyjadrovania výrazne okliešťovaná ľavicovo - liberálnymi ideológiami, ktoré majú základ najmä v LGBT+ agende či gender ideológii. Sme svedkami, že osoby, ktoré vyjadrujú hoc aj kvalifikovane, ale odlišný názor od uvedených ideológií, sú vystavené verejnému lynčovaniu a zosmiešňovaniu.
Je preto nutné v záujme ochrany základných práv a slobôd garantovaných najmä Ústavou SR zabezpečiť zvýšenú ochranu najmä detí pred neadekvátnou indoktrináciou ideológií prezentujúcich homosexualitu alebo zmenu pohlavia, ktorá sa v súčasnosti pretláča naprieč celou spoločnosťou, a to bez ohľadu na filozofické a náboženské presvedčenie jednotlivca.
V zmysle uvedeného je cieľom predkladaného zákona zvýšiť práva detí na ochranu rodovej identity určenej pri jeho narodení. Zavádza sa do školského zákona nový princíp, ktorý musí byť aplikovaný do vzdelávacieho systému vo všetkých stupňoch vzdelávania, t. j. v materských školách, základných školách stredných školách a školských zariadeniach. Uvedenou zmenou sa zabezpečí, aby vyučovacie predmety, učebnice, učebné texty a pracovné zošity nesprístupňovali deťom v príslušných stupňoch vzdelávania podľa školského zákona ideológie propagujúce zmenu pohlavia, homosexualitu, alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení. Riaditelia škôl a školských zariadení tak nemôžu prijať „školský vzdelávací systém“ alebo „výchovný program“ ktorý by bol v rozpore s uvedeným princípom. Taktiež je v školách a školských zariadeniach určených školským zákonom zakázaná činnosť združení a realizácia prednášok a školení zameraných na podporu homosexuality, zmenu pohlavia alebo odchýlku od rodovej identity určenej pri narodení. Rozširuje sa sociálnoprávna ochrana dieťaťa o oblasť ochrany práv detí pri ochrane zdravej sexuality rodovej identity určenej podľa narodenia. Štátu sa tak dávajú prostriedky, aby v rámci sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečil zdravý vývin
detí a ich ochranu pred škodlivými vplyvmi predmetných ideológií. Ochrana osôb mladších ako 18 rokov sa rozširuje aj na oblasť reklamy a vysielania, nakoľko sa zavádza zákaz vysielania obsahu alebo reklamy, ktorý by narúšal ich duševný a morálny vývoj prezentovaním alebo podporovaním odchýlky od rodovej identity určenej pri narodení, zmenu pohlavia alebo homosexualitu. Nakoniec predkladatelia návrhu zákona uvádzajú znaky bezúhonnosti, ktoré musia spĺňať osoby, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, činnosť sociálneho pracovníka alebo zamestnanca, ktorý vykonáva takú pracovnú činnosť, pri ktorej prichádza do priameho kontaktu s osobami mladšími ako 18 rokov.
K
Núdzové zásoby ropy
5. 10. 2021
Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 218/2013 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ešte v roku 2013 zaviedol úplne nový systém udržiavania núdzových zásob v Slovenskej republike.
Dovtedajší systém, v ktorom boli núdzové zásoby vo vlastníctve štátu a spravované Správou štátnych hmotných rezerv, bol nahradený agentúrnym modelom, ktorý v rôznych formách uplatňuje väčšina krajín Európskej únie.
Aplikačná prax ukázala v ojedinelých prípadoch potenciálne riziko nedostatočnej právnej úpravy pri vynucovaní zákonnej povinnosti vybraných podnikateľov zabezpečiť udržiavanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov prostredníctvom uzatvorenia zmluvy o zabezpečení udržiavania núdzových zásob s Agentúrou pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov. Doterajšia právna úprava umožňovala agentúre vypovedať zmluvu s tým vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy. Vybranému podnikateľovi, ktorý odmieta uzatvoriť zmluvu s agentúrou, je možné uložiť pokutu v prípade, ak napriek tomu pokračuje v predmetnej činnosti. Ak ani pokuta nepovedie k náprave, je takémuto podnikateľovi možné zrušiť živnostenské oprávnenie. Agentúra však zaznamenala prípad, kedy vypovedala zmluvu s vybraným podnikateľom, ktorý si neplnil povinnosti zo zmluvy, aby mu tak zabránila vo vykonávaní predmetnej podnikateľskej činnosti. Uvedený vybraný podnikateľ však ďalej pokračoval v podnikateľskej činnosti a obratom agentúru požiadal o uzatvorenie novej zmluvy. Podľa doterajšej právnej úpravy agentúra nemohla odoprieť vybranému podnikateľovi uzatvorenie novej zmluvy, pokiaľ o to požiadal, aj keď bolo zjavné, že nebude plniť povinnosti ani podľa tejto novej zmluvy. Takémuto podnikateľovi nebolo možné uložiť pokutu podľa zákona č. 218/2013 Z. z., pretože formálne neodmietal uzatvorenie zmluvy. V záujme zabráneniu takýchto špekulácií návrh zákona upravuje príslušné ustanovenia, aby agentúra bola povinná uzatvoriť zmluvu iba s tým vybraným podnikateľom, ktorý voči nej nemá nesplatené pohľadávky.
Návrh zákona tiež obsahuje niektoré technické úpravy súvisiace najmä s nahlasovaním údajov o vybraných podnikateľoch agentúre zo strany Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, aktualizáciou čísel kombinovanej nomenklatúry colného sadzobníka vybraných ropných výrobkov v prípade ich zmeny v príslušnom európskom nariadení a zosúladením jedného termínu na každoročné predloženie evidencie o núdzových zásobách Európskej komisii v súlade s platným znením smernice Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov (Ú. v. ES L 265, 9.10.2009).
V
Vláda chce dostať ceny energií na úroveň roku 2020
4. 10. 2021
Rádovo je v koalícii dohoda zhruba na 400 miliónoch eurách, ktoré budú použité na sploštenie nárastu cien energií. Povedal to predseda finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS) v relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy.
Výsledok vládnych snáh bude podľa jeho slov taký, že ceny energií sa len vrátia na úroveň 2020. Názory si v relácii Viskupič vymenil s bývalým ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer-SD), ktorý však ekonomickú situáciu vidí pesimistickejšie o to viac, že banky tento rok zrejme dosiahnu rekordné zisky. Tie by podľa neho tiež mali prispieť k ozdraveniu verejných financií.
V
Viac ako polovica gastropodnikov by nemusela prežiť ďalšiu vlnu pandémie
4. 10. 2021
Až 52 percent gastropodnikov ďalšiu vlnu koronakrízy neprežije, ak by pomoc od štátu bola rovnaká ako v prechádzajúcom krízovom období. Vyplýva to z prieskumu vykonaného na vzorke viac ako 500 reštaurácií, signatárov iniciatívy Pomoc pre gastro. Vyše 60 percent podnikateľov v slovenskom gastrosektore už v prvej vlne pandémie pristúpilo k prepúšťaniu zamestnancov.
Viac ako 80 percent podnikateľov sa zadlžilo a muselo siahnuť po pôžičkách. Pre vyše 40 percent podnikov tvorilo obedové menu základ tržieb. Až 90 percent podnikateľov deklaruje zlú finančnú situáciu.
Podľa prieskumu vyše 50 percentám gastropodnikom by pomohlo naštartovanie spotreby formou poukazov na stravu. Z prieskumu tiež vyplynulo, že takmer 60 percentám podnikom chýba kvalifikovaný personál a 45 percentám podnikov podľa zistení iniciatívy avizuje menej hostí ako pred pandémiou.
V