Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový stavebný zákon
18. 3. 2009
Nový zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý pripravilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja (MVRR) SR dnes s pripomienkami schválila vláda. Zákon by mal začať platiť 1. júla 2010.
Cieľom novej
právnej normy je vytvárať predpoklady na rozvoj územia tak, aby sa
dosiahol súlad prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt. Splnenie zákona
si vyžaduje zodpovednú prípravu územnoplánovacej dokumentácie a jednotný postup
obcí, krajov a ministerstva.
V obstáraní územných plánov sa obce a kraje
musia riadiť metodickými usmerneniami ministerstva. Do územnoplánovacej praxe
sa tak prenášajú závery stretnutí ministrov EÚ k otázkam územnej súdržnosti a
mestským politikám.
Návrh zákona zachováva štruktúru
územnoplánovacej dokumentácie, rozširuje však povinnosť mať územný plán pre
obce s počtom obyvateľov vyšším ako
tisíc. To si bude vyžadovať novú štruktúru územnoplánovacích podkladov a ich
aktualizáciu. Novinkou v zákone je povinnosť poskytovať podklady spracované
orgánmi verejnej správy a vlastníkmi infraštruktúry pre územnotechnické
podklady.
Nový zákon v časti stavebného poriadku kladie
dôraz na zefektívnenie preventívnej kontroly štátu pri výstavbe objektu a
redukciu administratívnej náročnosti povoľovacích konaní podľa novej
diferenciácie stavieb. Návrh zákona obsahuje aj ďalšie významné zmeny. Bude
fungovať inštitút auditora stavby a posilnia sa nástroje kontroly na sledovanie
realizácie projektu stavby a odstraňovanie nedostatkov, vrátane udeľovania
pokút.
Súčasťou návrhu je rozhodnutie o zachovaní
živnostenských oprávnení na živnosti v oblasti stavebného zákona získané do 1.
júla 2010.
Osobný bankrot
17. 3. 2009
Ak prídete o prácu, minú sa vám úspory a zrazu nevládzate splácať úver a visia nad vami exekúcie, môžete vyhlásiť osobný bankrot.
Vyhlásiť konkurz sám na seba trvá asi tri
roky a niečo to stojí. Zrelým na konkurz sa stanete, ak sa stanete platobne neschopným. To znamená, že máte minimálne dvoch veriteľov, ktorým nestíhate platiť pohľadávky
ani 30 dní po lehote splatnosti. S návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo počas
konkurzu je na príslušnom súde potrebné podať aj návrh na oddlženie. Konanie o
oddlžení prichádza do úvahy len vtedy, ak aj po predaji všetkého majetku
dlžníka zostanú nevyrovnané pohľadávky.
Ako sa zbaviť dlhov?
- osobný bankrot musí povoliť súd
- trojročné skúšobné obdobie sa začína nadobudnutím
právoplatnosti uznesenia o povolení
oddlženia
- dlžník musí na konci každého skúšobného roka
poskytnúť súdu stanovený objem peňazí
- táto suma predstavuje najviac 70 % celkového
čistého príjmu dlžníka za uplynulý rok
- tieto peniaze po odpočítaní odmeny správca
pomerne rozdelí medzi veriteľov
- počas skúšobného obdobia musí dlžník
vynaložiť úsilie na získanie zamestnania alebo začať podnikať
- počas skúšobného obdobia nemôže byť na
majetok dlžníka vyhlásená exekúcia
- skúšobné obdobie súd zruší, ak dlžník
porušuje pravidlá alebo ak jeho príjem nepokrýva ani odmenu správcu
- súd po uplynutí skúšobného obdobia rozhodne
o oddlžení
- neuspokojené pohľadávky zanikajú a stávajú sa nevymahateľnými
- súd uznesenie o oddlžení zverejní v
obchodnom vestníku.
V osobnom bankrote príde dlžník o všetok
majetok okrem toho, ktorý nepodlieha exekúcii. Exekúcii nepodlieha napríklad
bežné oblečenie, nevyhnutné vybavenie domácností, niektoré pracovné pomôcky,
zdravotnícke pomôcky, peniaze na
bankovom účete a hotovosť do 100 €.
Inštitút osobného bankrotu u nás funguje od
roku 2006 a požiadalo oň zatiaľ 107 osôb. Súd vyhovel šiestim. Trojročné
skúšobné obdobie zatiaľ neuplynulo nikomu.
Kde môžu podnikatelia získať úvery
17. 3. 2009
Podnikatelia, ktorí sa dostali do problémov v dôsledku hospodárskej krízy môžu na financovanie svojich aktivít okrem úverov od klasických komerčných bánk využiť aj úvery od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky či mikropôžičkový program Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania.
Úver od Slovenskej záročnej a rozvojovej banky sa dá
pritom získať za výhodnejších podmienok ako v komerčných bankách.
Banka poskytuje mikropôžičky do výšky maximálne
50-tisíc €, pričom ručenie rieši so žiadateľom individuálne a nevyžaduje
históriu subjektu. V prípade agentúry môžu podnikatelia získať úver od 1700 do
50 000 €.
Normy, ktoré komplikujú podnikanie
16. 3. 2009
Podľa podnikateľov by mala vláda začať odstraňovať ďalšie prekážky v podnikaní. Niektoré obmedzenia sú podľa podnikateľov často nevykonateľné, prípadne priveľmi nákladné a ohrozujú veľkých i malých podnikateľov.
Patrí
k nim napríklad povinnosť každého podnikateľa jedenkrát ročne zmerať únosnosť
miery hluku, infrazvuku a vibrácií. Zdrojom hluku a rizikového vlnenia môže byť
aj mobilný telefón, ktorý vlastní asi každý podnikateľ a väčšina jeho
zamestnancov.
Podľa odborníkov je takáto povinnosť priveľmi nákladná. Najjednoduchšie
zmeranie stojí podnikateľa minimálne 165 €, vo väčších podnikoch sa suma za
takúto službu vyšplhá na desiatky tisíc eur.
Poslanci preto chcú nepriamou novelou zákona o hluku túto povinnosť zmierniť.
Zmena by mala platiť od augusta. Doklad o dodržiavaní únosnej miery hluku či
infrazvuku by podľa návrhu novely mali mať iba podnikatelia, ktorí naozaj môžu
takýmto spôsobom ohrozovať okolie.
O peniaze oberajú podnikateľov aj ďalšie zákony. Firmy, ktoré zamestnávajú
viac ako 19 pracovníkov musia napríklad už tri roky uzatvárať zmluvu s
pracovnou zdravotnou službou, ktoráposkytuje zamestnávateľom, ale aj
zamestnancom poradenské služby. Samozrejme za adekvátnu odplatu.
Z rovnakého zákona, teda zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
vyplýva aj povinnosť zabezpečovať zamestnancovi preventívnu prehliadku. Zmluvný
lekár za jedného zamestnanca môže zinkasovať aj sto eur ročne.
Pritom je každý povinný raz za dva roky absolvovať preventívnu prehliadku,
ktorú mu plne platí zdravotná poisťovňa.
Ministerstvo zdravotníctva však zatiaľ nepripravuje zmenu uvedenej
legislatívy.