Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prvý rok v eurozóne
8. 1. 2010
Slovensko oslávilo prvý rok v eurozóne. Vláda tvrdí, že členstvo v menovej únii uchránilo našu krajinu pred najhoršími vplyvmi minuloročnej ekonomickej krízy. Niet pochýb o tom, že prijatie spoločnej európskej meny tesne pred tým, ako globálna ekonomická kríza postihla región, ušetrilo Slovensko prudkých pohybov výmenných kurzov, ktoré pocítili jeho stredoeurópski susedia. Vo svojom článku zverejnenom na internetovej stránke to uvádza denník Financial Times.
Menej isté je podľa denníka to, či členstvo v eurozóne bolo v roku 2009 výraznou pomocou pre ekonomiku, konštatuje denník. Podľa odhadov slovenskej centrálnej banky sa hrubý domáci produkt (HDP) v roku 2009 zmenšil o zhruba 4,8 %, čo je trochu horšie v porovnaní s Českou republikou, kde sa zmenšenie ekonomiky odhaduje na úrovni 4,1 %. Počas krízy česká koruna oslabila a napomohla exportu.
Podľa slov hlavného ekonóma UniCredit Bank Slovakia, v prípade slovenskej ekonomiky orientovanej na export by počas ekonomickej krízy došlo k oslabeniu národnej meny, ak mala voľne plávajúci kurz. Podľa jeho názoru sa euro viac ukázalo ako nevýhoda.
Guvernér českej centrálnej banky zasa tvrdí, že členstvo v eurozóne pomohlo Slovensko ochrániť pred najhoršími ekonomickými turbulenciami, ktoré postihli zvyšok regiónu. Slovensko si napríklad na medzinárodných trhoch môže požičiavať lacnejšie ako Česká republika. Podľa jeho odhadov v roku 2010 slovenská ekonomika vzrastie o 3,1 %, čo je oveľa viac ako v prípade ekonomiky ČR, pre ktorú české ministerstvo financií odhaduje rast na úrovni 0,3 %.
Pri návrate hospodárskeho rastu sa vracajú aj niektorí investori, ktorých láka perspektíva vyhnutia sa menovým rizikám. Podľa hovorcu spoločnosti Volkswagen Slovakia, ktorá začína v Bratislave produkciu nových malých automobilov, euro umožňuje robiť dlhodobé plány a eliminuje riziká v oblasti výmenných kurzov. Potvrdzuje to tiež investície taiwanskej spoločnosti AU Optronics, ktorá sa definitívne rozhodla vybudovať na Slovensku novú fabriku na výrobu komponentov do LCD televízorov.
Dopyt v maloobchode je stále slabý
7. 1. 2010
Tržby vo vnútornom obchode SR v novembri 2009 poklesli v porovnaní s októbrom v predaji a oprave motorových vozidiel a motocyklov o 1,8 %, v ubytovaní o 4,6 %, v činnostiach reštaurácií o pohostinstiev o 2,7 % a v maloobchode o 0,7 %. Tržby vo veľkoobchode sa nezmenili. Dnes o tom informoval Štatistický úrad SR.
V novembri tržby v maloobchode klesli medziročne o 9,8 % na 1,5 miliardy eur. V maloobchode so zariadeniami pre informačné a komunikačné technológie však vzrástli o 7,8 %, v nešpecializovaných predajniach o 6,3 % a v predajniach s tovarom pre kultúru a rekreáciu o 4 %. V tomto odvetví klesli za prvých jedenásť mesiacov vlaňajška tržby o 10,4 % na 15,7 miliardy eur.
Tržby odzrkadľujú slabý spotrebiteľský dopyt ovplyvňovaný zlou situáciou na trhu práce, kde pokračuje rast nezamestnanosti a nezamestnaným prepusteným na začiatku predchádzajúceho roka končí zároveň polročné obdobie, počas ktorého dostávali dávku v nezamestnanosti.
SkyToll odporúča využiť aj iný hraničný prechod ako Svrčinovec
7. 1. 2010
Na vstup do SR môžu vodiči kamiónov využiť namiesto hraničného priechodu v Mostoch u Jablunkova a Svrčinovci využiť iné bezproblémové priechody na hraniciach s ČR. TASR o tom informovala hovorkyňa spoločnosti SkyToll, a. s. Spoločnosť je prevádzkovateľom systému elektronického výberu mýta na Slovensku.
Na česko-slovenskej hranici pri Svrčinovci aj dnes krátko predpoludním bola dlhá kolóna čakajúcich kamiónov. Personálne boli posilnené všetky registračné miesta na maximálne možnú kapacitu. Pracovníci rozdávajú vodičom všetky potrebné formuláre, ktoré budú do konca týždňa k dispozícii aj v turečtine a rumunčine.
Pre čakajúcich vodičov na uvedenom hraničnom vstupe do SR zabezpečila spoločnosť SkyToll bezplatne mobilné sociálne zariadenia, teplé nápoje, kávu, čaj a drobné občerstvenie. Oddnes by mali mať vodiči k dispozícii aj teplú stravu.
Dopravcovia by však mali zvážiť možnosť využiť aj možnosť, hromadne zaregistrovať všetky svoje vozidlá do systému a prevziať si palubné jednotky na ktoromkoľvek registračnom mieste vo vnútrozemí SR na základe priložených fotokópií dokladov od vozidiel. Vybavené kamióny bez čakania potom prejdú vo voľnom cestnom pruhu aj cez hranice pri Svrčinovci.
Bankrotov bude menej
5. 1. 2010
Lavína bankrotov by mala doznievať aj v prvých šiestich mesiacoch. V závere roka by trh mal od problémových firiem prečistiť. Existenčne zostávajú ohrozené firmy vo viacerých odvetviach. Najťažšie obdobie čaká najmä špeditérov a textilky.
Hlavná vlna insolventnosti sa prejavila na konci roka, kedy došlo k viac ako tridsaťpercentnému vyhlásených konkurzov. Najvyšší počet vyhlásených konkurzov bol opäť zaznamenaný vo veľkoobchode a maloobchode. Za obchodom nasledovali dopravné a špedičné firmy, ktoré neprežili prudký pokles dopytu. K najohrozenejším subjektom patrili aj subdodávatelia stavebného priemyslu, pohoršili si realitné kancelárie, prenajímatelia nehnuteľností a poradenské spoločnosti.
Na insolventnosť reagovali firmy rôzne. Veľké a známe spoločnosti išli cestou reštrukturalizácie, alebo na seba vyhlásili konkurz, stredné spoločnosti prepísali spoločnosti na nového nefunkčného majiteľa a malé spoločnosti, ktoré sa stali platobne neschopnými, väčšinou na seba vyhlásili konkurz. Boli zaevidované aj prípady, že majitelia nezaplatili ani poplatok 1 660 € za vyhlásenie konkurzu a nefunkčnú prázdnu firmu sa rozhodli ponechať naďalej zapísanú v obchodnom registri. Najčastejšími príčinami bankrotov boli najmä neschopnosť splácať včas a v plnej výške záväzky, nedostatočný prehľad o dlžníkoch a nedostupnosť úverových zdrojov.
V roku 2010 sa za rizikové odvetvia považujú:
Doprava a špedícia
Textilný priemysel
Potravinárstvo
Kovovýroba
Subdodávatelia automobilového priemyslu