Ako rozdeliť svoje financie medzi akcie a dlhopisy?
27. 3. 2024
Budujete si investičné portfólio? Jedným z prvých rozhodnutí, ktoré budete musieť urobiť je, vybrať si koľko zo svojich peňazí chcete investovať do akcií a dlhopisov. Správna odpoveď bude závisieť od mnohých faktorov, ako je napríklad úroveň vašich investičných skúseností, vek, či investičná filozofia, ktorej sa chcete držať.
Pri dlhodobom investovaní sa investori stretávajú s pojmom strategická alokácia aktív. Táto investičná stratégia určuje, aké percento vašich investícií by malo byť v akciách a aké v dlhopisoch. Pozrime sa na tieto obľúbené investičné nástroje bližšie.
Porovnanie akcií a dlhopisov
Obidva finančné nástroje môžu zvýšiť hodnotu vášho majetku, no spôsob, akým to robia a výnosy, ktoré ponúkajú, sú veľmi odlišné.
1) Vlastný kapitál vs. dlh
Vlastný kapitál je najobľúbenejším likvidným finančným aktívom (investícia, ktorú možno ľahko premeniť na hotovosť). Spoločnosti často vydávajú akcie, aby získali hotovosť na rozšírenie svojich operácií. Investori naopak získavajú príležitosť ťažiť z budúceho rastu a úspechu spoločnosti.
Nákup dlhopisov znamená vydanie dlhu, ktorý musí byť splatený spolu s úrokmi. Investovaním do dlhopisov nezískavate žiaden vlastnícky podiel v spoločnosti. V skutočnosti iba uzatvárate dohodu, že spoločnosť alebo vláda musí v priebehu vopred stanoveného času zaplatiť fixný úrok, ako aj sumu istiny.
2) Kapitálové zisky vs. fixný príjem
Akcie a dlhopisy generujú príjmy rozdielnym spôsobom. Ak chcete zarobiť peniaze z akcií, budete ich musieť predať za vyššiu cenu, ako ste zaň pôvodne zaplatili, čím dosiahnete zisk. Kapitálový zisk môžete využiť ako príjem alebo ho reinvestovať.
Dlhopisy zasa generujú hotovosť prostredníctvom pravidelného vyplácania úrokov. Frekvencia distribúcie úrokov sa môže líšiť, no najčastejšie sú úroky vyplácané kvartálne alebo raz za polroka. V niektorých prípadoch môžu byť úroky vyplatené na konci doby splatnosti dlhopisov.
Dlhopisy je možné predávať aj na trhu s kapitálovým ziskom, no pre mnohých konzervatívnych investorov je na týchto nástrojoch najatraktívnejší predvídateľný fixný príjem. Podobne, niektoré typy akcií ponúkajú fixný príjem, ktorý sa viac podobá dlhu ako majetku, no zvyčajne nejde o zdroj hodnoty akcií.
3) Inverzná výkonnosť
Ďalším dôležitým rozdielom medzi akciami a dlhopismi je to, že majú tendenciu mať inverzný vzťah z hľadiska ceny. Keď ceny akcií rastú, vo väčšine prípadov ceny dlhopisov klesajú, a naopak.
Z historických porovnaní, keď ceny akcií rastú a viac ľudí ich nakupuje (aby zarobili na tomto raste), ceny dlhopisov klesajú, nakoľko dochádza k poklesu dopytu. Naopak, keď ceny akcií klesajú, investori sa snažia uchýliť k tradičným investíciám s nižším rizikom a výnosom, za ktoré sú považované práve dlhopisy. Preto dopyt po nich rastie, čo následne zvyšuje aj ceny.
Výkonnosť dlhopisov je tiež úzko prepojená s výškou úrokových sadzieb. Ak si napríklad kúpite dlhopis s výnosom 2 % môže sa stať cennejším, keď úrokové sadzby klesnú, pretože novo emitované dlhopisy budú mať nižší výnos, ako váš dlhopis. Na druhej strane vyššie úrokové sadzby môžu znamenať, že novo vydané dlhopisy budú mať vyšší výnos ako tie vaše, čím sa zníži dopyt po vašom dlhopise a následne aj jeho hodnota...
B
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Oživenie po kríze
27. 1. 2010
Odhad tohtoročného rastu svetovej ekonomiky v najnovšej prognóze zvýšil Medzinárodný menový fond. Znamená to, že oživenie z globálnej finančnej krízy a svetovej recesie je rýchlejšie, ako sa čakalo. V tomto roku by mal globálny rast podľa fondu dosiahnuť 3,9 %, hoci ešte vlani bol 3,1 %.
V budúcom roku by sa mal rast svetovej ekonomiky ešte zrýchliť, na 4,3 percenta. Výrazne sa zlepšili výhľady pre vyspelé krajiny, kde sa doteraz počítalo s rastom hrubého domáceho produktu v rozsahu 1,3 %. Aktuálna prognóza predpokladá v tejto skupine štátov rast 2,1 %. Fond odhaduje zníženie rastu na budúci rok USA, Francúzsku a Japonsku.
MMF predpovedá výrazne rýchlejší rast aj Rusku. Platí to na tento aj budúci rok. V tomto roku fond očakáva o niečo lepšie čísla než doteraz v krajinách strednej a východnej Európy, naopak, budúcoročný vývoj v týchto krajinách vidí o niečo horšie.
Globálny rast potiahne naďalej Čína, ktorej ekonomika by v mala v tomto roku vzrásť o 10 %.
Slovensko čaká ďalších investorov
26. 1. 2010
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) eviduje v súčasnosti 85 aktuálnych investičných projektov v hodnote vyše 2 miliardy eur. Noví zahraniční investori by mohli na Slovensku vytvoriť viac ako 12 tisíc ďalších pracovných miest. Agentúra má celkovo rozpracovaných 139 investičných projektov.
Podľa ministra hospodárstva môže Slovensko v blízkej budúcnosti očakávať príchod desiatich investorov, ktorí by mali vytvoriť približne 4 300 nových pracovných miest.
Kia a Samsung rozširujú aktivity na Slovensku
26. 1. 2010
Juhokórejské spoločnosti Kia a Samsung v rozširovaní svojich aktivít na Slovensku majú pokračovať. Na stretnutí s ministrom hospodárstva SR to uviedol veľvyslanec Kórejskej republiky na Slovensku.
Veľvyslanec ministra informoval, že hlavní kórejskí investori Kia a Samsung budú pokračovať v rozširovaní svojich aktivít na Slovensku aj v ďalších rokoch. Slovensko sa tým stáva pre Kórejskú republiku stále dôležitejším partnerom.
Veľvyslanec ocenil trvalú podporu kórejským investorom na Slovensku a informoval, že kórejská strana chce existujúcu spoluprácu prehlbovať a vstúpiť do nových oblastí kooperácie, napríklad chemický priemysel, jadrová energetika, vývoj a výskum. Na Slovensku v súčasnosti kórejské firmy zamestnávajú asi 20 tisíc pracovníkov.
Tri nové banky na Slovensku
25. 1. 2010
O niekoľko mesiacov začnú na Slovensku pôsobiť tri nové banky: Raiffeisen Bank, Axa a Akcenta. Hospodárskym novinám to potvrdila aj Národná banka Slovenska. Potešiť by mali najmä tých klientov, ktorí obľubujú internetové bankovníctvo. Všetky tri nové finančné domy rátajú s internetom ako hlavným komunikačným kanálom.
Konkurovať môžu napríklad poľskej mBank, ktorá ponúka bez poplatkov základné služby a má výhodnejšie úroky. Konkrétne podmienky poskytovania služieb však všetky tri banky zatiaľ taja.
Na Slovensku po ich príchode bude už vyše 30 bankových inštitúcií. Podľa názorov profesionálov každý nový bankový subjekt môže byť prínosom pre trh aj klienta a môže sa zlepšiť konkurenčné prostredie. Zatiaľ však nemožno odhadnúť, či sa nové subjekty udržia na trhu.