Zmeny v sociálnom poistení
15. 8. 2023
Od 1. júla 2023 sa v zmysle zákona č. 71/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sumy minimálneho dôchodku opäť odvíjajú od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Základná suma, na ktorú sa od 1. júla 2023 zvýšil starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je opäť 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a zvýši sa, ak poberateľ dôchodku získal viac ako 30 (kvalifikovaných) rokov dôchodkového poistenia.
Vychádzajúc z doteraz dostupných údajov možno predpokladať, že suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu od 1. júla 2023 bude 264,20 eura a suma pomoci v hmotnej núdzi pre jednotlivca, ktorý má nárok na dávku v hmotnej núdzi, ochranný príspevok a príspevok na bývanie sa od 1. októbra 2023 zvýši na 262,30 eura. Z uvedeného dôvodu sa navrhlo zvýšiť aj základnú sumu minimálneho dôchodku z doterajších 136 % na 145 % sumy životného minima a stanoviť aj niektoré zvyšovacie percentá za ďalšie získané (kvalifikované) roky dôchodkového poistenia, ktoré slúžia na posilnenie zásady zásluhovosti. Zvýšenie je určené tak, aby poberateľ minimálneho dôchodku po zvýšení súm pomoci v hmotnej núdzi v zásade nebol odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi.
B
Ostatná novela ZDP
24. 1. 2020
Cieľom ostatnej novely zákona o dani z príjmov je podpora mobility pracovnej sily a stimulácia nového zdroja, z ktorého môže byť financovaná bytová výstavba, t.j. zo zdrojov podnikateľského prostredia.
Novela zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Novela zákona nemá žiadne, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Dôchodok v sociálnom poistení
22. 1. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa predkladá s cieľom spravodlivejšie vypočítavať dôchodky ľuďom, ktorí sú alebo boli sporiteľmi v II. pilieri.
Kvôli nesprávne nastavenému vzorcu sa im totiž priznávali nižšie dôchodky, ako by im mali patriť. Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je tak pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne.
Spôsobené je to tým, že pri výpočte dôchodku sa nezohľadňovali odvody do rezervného fondu solidarity (RFS), ktoré v praxi slúžili na vykrytie deficitu základného fondu starobného poistenia (teda predovšetkým na výplatu starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov). Vzhľadom na uvedené sa upravila výška tohto krátenia a zohľadňuje sa pri určení starobného dôchodku pre poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z., celé poistné zaplatené do RFS.
V záujme zabezpečenia jednotnej právnej úpravy sa zmeny týkajú v rovnakom rozsahu aj poistencov štátu a SZČO, a to bez ohľadu na odlišnú percentuálnu sadzbu poistného, ktoré do RFS platia (2 % štát za poistencov štátu), resp. platili (v prípade SZČO v období od 1. apríla 2009 do 31. decembra 2010 v záujme zmiernenia dopadov finančnej a hospodárskej krízy), a to predovšetkým s prihliadnutím na dôvody, ktoré výšku tejto sadzby ovplyvnili.
Náhradné výživné – novela zákona
20. 1. 2020
Cieľom novely zákona o náhradnom výživnom je podpora rodín s deťmi, kde si povinná osoba neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom.
Zvýšením príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima bude možné náhradné výživné poskytovať väčšiemu okruhu osôb. Zvýšením maximálnej poskytovanej sumy náhradného výživného na 3,7 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa sa pomôže najmä rodinám, kde bola vyživovacia povinnosť súdom určená vo vyššej sume ako je súčasný 1,2 násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Dosiahne sa tak zlepšenie finančnej situácie rodín, kde jeden z rodičov zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť.
Zmenou príjmovej hranice na 3,3 násobku súm životného minima sa táto príjmová hranica u jedného rodiča s jedným dieťaťom priblíži k priemernej mzde v národnom hospodárstve a náhradné výživné sa ako štátna sociálna dávka stane dostupnejšie.
Nemocenské poistenie po novom
16. 1. 2020
Cieľom úprav v nemocenskom poistení je zavedením novej kategórie dávky ošetrovné, tzv. dlhodobé ošetrovné, kompenzovať dočasnú stratu príjmu poistenca, ktorý osobne a celodenne ošetruje chorého príbuzného v prípade, kedy bol tento v dôsledku náhlej zmeny zdravotného stavu hospitalizovaný a prepustený zo zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, resp. príbuznú osobu, ktorá sa pre nevyliečiteľné ochorenie nachádza v terminálnom štádiu ochorenia alebo v štádiu na konci života.
Prínosom uvedenej právnej úpravy je, že nemocensky poistené osoby, ktoré vykonávajú osobnú starostlivosť v prirodzenom prostredí (a teda nemôžu vykonáva po uvedené obdobie ošetrovania zárobkovú činnosť), budú mať zabezpečený príjem dávkou zo sociálneho poistenia počas podstatne dlhšieho obdobia, ako tomu mohlo byť doteraz, pričom sa budú môcť pri výkone starostlivosti, vzhľadom na jej náročnosť, za zákonom stanovených podmienok striedať.
Vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe a predkladané požiadavky poistencov sa v súvislosti s dávkou ošetrovné predlžuje aj maximálne obdobie poskytovania tzv. krátkodobého ošetrovného z 10 na 14 dní a rozširuje okruh príbuzných osôb, ošetrovaním (resp. zabezpečovaním starostlivosti) ktorých môže nemocensky poisteným osobám vzniknúť nárok na ošetrovné, a to tak v prípade tzv. krátkodobého ošetrovného, ako aj vyššie uvedeného dlhodobého ošetrovného. Všetky uvádzané opatrenia prispievajú k efektívnejšiemu zabezpečeniu starostlivosti o chorého príbuzného v jeho prirodzenom prostredí.