Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel môže posudzovať dane, platy a dôchodky
5. 10. 2012
Ak bude návrh štátneho rozpočtu Slovenska postavený na nereálnych príjmoch či podhodnotených výdavkoch, Európska komisia ho neumožní schváliť.
Aby sa zabránilo vysokým deficitom a dlhom, Brusel môže od vlády požadovať vyššie dane, menšie platy pre štátnych zamestnancov či nižšie penzie. Takéto zásahy zatiaľ komisia uplatňuje len pre krajiny, ktoré čerpajú pomoc, ako Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko.
Po novom však chce Brusel hovoriť do rozpočtov všetkých 17 krajín eurozóny.
Každý dvadsiaty zamestnanec zaplatil vlani milionársku daň
5. 10. 2012
Milionárska daň obohatila vlani rozpočet štátu o takmer 26 miliónov eur.
Každý dvadsiaty človek, ktorý pracoval na plný úväzok, zaplatil vlani milionársku daň. Daň sa týka ľudí, ktorí mesačne v hrubom zarobia vyše 1773 eur.
Vtedy sa začne postupne znižovať nezdaniteľná časť základu dane.
Oprava zmien v sociálnom poistení
3. 10. 2012
Poslanci chcú presadiť, aby sa do obdobia 90 dní trvania nemocenského poistenia započítavali len obdobia, za ktoré sa skutočne platí poistné na nemocenské poistenie
Navrhujú nový spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na výpočet nemocenskej dávky z dôvodu, aby ľudia pracujúci na dohody nemali počas prvých 90 dní nemocenskú dávku vypočítanú zo základu, ktorý bude vyšší ako ich skutočný zárobok.
Skutočný príjem na určenie výšky nemocenských dávok zamestnancov, najmä dohodárov, môže byť podľa vládnej novely zákona nižší, ako pravdepodobný vymeriavací základ určený zákonom o sociálnom poistení.
Študentské pôžičky
2. 10. 2012
Štúdium na vysokej škole je z roka na rok drahšie a zadlžujú sa preň tak študenti, ako aj ich rodičia, no počet vysokoškolákov neklesá.
Naopak na drahých súkromných školách ich aj minulý rok pribudlo. Rovnaký je aj začiatok tohto akademického roka.
Študenti sa musia vyrovnať s čoraz vyššími nákladmi.
So zvyšujúcimi sa nákladmi je aj nárast poskytnutých študentských pôžičiek, ktoré však nepokryjú skutočné náklady.