Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Poplatky za vklad nechá iba Primabanka
17. 10. 2012
Od začiatku roka sa za vklad peňazí v hotovosti nebude platiť v trinástich slovenských bankách
Znevýhodnení však zostanú klienti Primabanky, ktorá sa rozhodla spoločnú iniciatívu Slovenskej bankovej asociácie nepodporiť.
Zvyšné banky sa rozhodli poplatok zrušiť na pol roka po ultimáte ministra financií , že buď ho zrušia samy, alebo im to nariadi zákonom.
Vysokoškoláci nepôjdu do ulíc, zvýhodnili im dohody
17. 10. 2012
Študenti budú platiť vyššie odvody z dohôd až od zárobku 155 eur.
Študenti od 18 do 26 rokov budú mať výnimku pri platení odvodov na dohodu. Pri jednej dohode do 155 eur budú platiť nižšie odvody 1,05 percenta.
Študentská rada vysokých škôl je s návrhom rezortu práce spokojná a študenti nebudú 23. októbra protestovať v uliciach.
Zároveň sa dohodli, že pravidlá budú platiť pre všetkých študentov od 18 rokov, nebudú sa rozdeľovať na stredoškolákov a vysokoškolákov.
Vysokoškolákom sa nepáčilo hlavne zvýšenie odvodového zaťaženia študentov pri práci na dohodu. Novela zákona o sociálnom poistení od januára 2013 zvyšuje odvody pri práci na dohodu na 29,8 percenta, z toho sedem percent mali platiť študenti a 22,8 zamestnávateľ.
Rezort financií chce zaviesť elektronické kolky
16. 10. 2012
Ministerstvo financií navrhuje zaviesť takzvané elektronické kolky.
Tie by mali nahradiť dosiaľ zaužívané kolkové známky, ktoré sa budú predávať do konca roka 2013. Používať sa budú môcť do 30. septembra 2014. Nové elektronické kolky predstavujú podľa rezortu financií nový koncept platenia správnych a súdnych poplatkov, ktorý bude zohľadňovať všetky požiadavky modernej doby
Rezort práce siaha na podporu živnostníkov
15. 10. 2012
Rezort práce sociálnych vecí a rodiny navrhuje výrazne znížiť príspevok pre nezamestnaných.
Po zvyšovaní odvodov či škrtaní paušálnych výdavkov čaká začínajúcich živnostníkov ďalšia prekážka pri štarte podnikania. Rezort práce navrhuje výrazne znížiť príspevok pre nezamestnaných, ktorí si chcú začať na seba zarábať sami. Ide o jednu z najobľúbenejších dotácií od štátu, ročne ju čerpalo 12-tisíc nádejných podnikateľov. Najčastejšie sa púšťali do biznisu v službách.
Príspevok sa totiž podľa Richterovho návrhu na nový výpočet zníži približne o polovicu. Napríklad v krajoch s vysokou nezamestnanosťou klesne zo 7 500 eur na 3 800.