Výška platu sa podľa prieskumu nezmenila u takmer 28 percent opýtaných aj napriek inflácii
30. 1. 2024
Vyššie životné náklady sa zamestnávatelia snažili pokryť u 21,5 percenta respondentov.
Vyplýva to z prieskumu spoločnosti Endered, o ktorom informoval Trumpeter. Čiastočne prilepšené dostalo 50,8 percenta opýtaných. Napriek tomu však uviedli, že prilepšenie k platu nebolo dostačujúce. Je chvályhodné, že väčšina zamestnávateľov aspoň čiastočne zohľadnila zvýšené náklady na život, či už formou zvýšenia platu alebo formou iných zamestnaneckých benefitov. Nie každý zamestnávateľ si to mohol dovoliť.
Nasledovali pracovné prostredie a kultúra firmy (28,1 percenta), pracovná rovnováha a flexibilita (24,1 percenta), možnosti profesionálneho rozvoja (23,9 percenta), spätná väzba a hodnotenie práce (18,7 percenta) a stotožnenie sa s víziou, cieľmi a stratégiou spoločnosti (7,2 percenta). Najžiadanejším nefinančným benefitom, a to u 70 percent opýtaných, je príspevok na stravovanie aspoň v optimálnej výške 7,80 eura.
V prieskume sa zamestnanci vyjadrili aj k tomu, či sa cítia pre svojho zamestnávateľa dôležití. V tomto smere nemalo 43,1 percenta opýtaných žiaden pocit a nevedelo to vyhodnotiť. Ďalších 27 percent respondentov cíti, že je pre svojho zamestnávateľa dôležitých a 10,2 percenta veľmi dôležitých. Dojem, že nie sú dôležití, uviedlo 7,5 percenta respondentov a 2,2 percenta označilo, že nie sú vôbec dôležití.
Väčšina účastníkov prieskumu sa v roku 2024 neobáva zhoršenia svojej pracovnej situácie. Svoje pracovné očakávania hodnotilo 30,8 percenta respondentov pozitívne. Veľmi pozitívne očakávania má 15,1 percenta zamestnancov a neutrálne 43,7 percenta.
Najdôležitejším faktorom pri zmene práce by bol v roku 2024 plat. Túto možnosť vybralo v prieskume 84,3 percenta opýtaných. Nepeňažné benefity považuje za dôležité 54 percent respondentov a 37,5 percenta opýtaných oceňuje prístup nadriadeného...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
O mladých ľudí firmy nestoja
5. 11. 2012
Rezort práce odhaduje, že projekty na podporu zamestnanosti mladých vytvoria vyše 10-tisíc pracovných miest.
Finančné problémy, nedostatok zákaziek, Zákonník práce a odvody. To sú dôvody, pre ktoré firmy zatiaľ nejavia záujem o projekty na pomoc mladým na úradoch práce. Rezort na ne vyčlenil 70 miliónov eur. Medzi ne patrí napríklad aj preplácanie 95-percentnej časti minimálnej mzdy na nového zamestnanca.
Rezort práce chce vďaka projektu na podporu zamestnanosti pomôcť viac ako desaťtisícom mladých ľudí evidovaných na úrade práce viac ako tri mesiace.
Na úrade práce má zamestnanec na klienta mesačne 58 sekúnd
5. 11. 2012
Personálne zabezpečenie služieb zamestnanosti má Slovensko spomedzi členských krajín OECD najhoršie.
Úrady práce získajú rozšírené kompetencie, aby mohli flexibilnejšie pracovať s nezamestnanými.
S tým súvisí aj navrhovaná zmena príspevkov v novele zákona o službách zamestnanosti.
Riaditelia úradov tak dostanú väčšiu voľnosť pri využívaní jednotlivých príspevkov podľa miestnych potrieb.
Budú teda môcť uprednostňovať tie príspevky, ktoré prinášajú reálne výsledky pre podporu zamestnanosti v regióne.
Štátu na daniach najviac prispejú banky
30. 10. 2012
Štát prvýkrát ukázal, ktoré firmy na budúci rok najviac doplatia na zvýšenie daní z 19 na 23 percent.
Nové sadzby najviac ukroja zo ziskov bankového sektora. Na celkových výnosoch štátu z firemných daní sa podieľajú viac ako desatinou. Len na daniach si tak môžu pri nezmenených ziskoch priplatiť až 37 miliónov eur.
V „rebríčku“ najväčších platcov dane sú hneď za bankami energetici a veľkoobchod.
Ostatné firmy tiež majú niekoľko možností, ako znížiť negatívne dosahy vyšších daní. Jednou z nich je optimalizácia, časť firiem si môže preniesť sídlo spoločnosti do zahraničia. Okrem toho si však treba uvedomiť aj fakt, že veľkú časť slovenskej dane z príjmu platia firmy s medzinárodnými aktivitami či zahraničnými vlastníkmi.
Dohodári prídu o peniaze, niektorí o prácu
30. 10. 2012
Firmy avizujú, že vyššie náklady kvôli novému Zákonníku práce a odvodom budú v neprospech ľudí.
Menej peňazí a v najhoršom prípade aj strata práce. Aj na tieto na dva scenáre sa budú musieť pripraviť od nového roka státisíce dohodárov. Firmy totiž vyššie náklady, ktoré im spôsobili nielen zmeny v Zákonníku práce, ale aj zvýšenie odvodov, prejavia v neprospech nich.
Dohodári budú od januára platiť rovnaké odvody ako zamestnanci. Taktiež vládny Smer-SD v parlamente schválil novelu Zákonníka práce, ktorá zavádza pre dohodárov väčšiu ochranu.