Výpoveď zamestnancovi so zdravotným postihnutím
23. 5. 2022
Od 1. 4. 2022 je účinná novela č. 82/2022 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorou sa zjednodušuje proces skončenia pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď podanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje alebo jeho časť) a podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce (ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny; pre sústavné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede).
Z uvedeného vyplýva, že podľa Zákonníka práce ak chce zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, má:
• povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, ak títo na pracovisku zamestnávateľa pôsobia [§ 74 Zákonníka práce],
• žiadať o súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou príslušný úrad práce, pričom úrad práce má na vyjadrenie všeobecnú lehotu podľa správneho poriadku; úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť [§ 66 Zákonníka práce]. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v druhostupňovom správnom (odvolacom) konaní Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
K
Podaných už viac ako milión daňových priznaní
22. 7. 2009
K polovici júla tohto roka podali daňové subjekty celkovo 1 084 407 daňových priznaní k dani z príjmov za minulý rok.
Najviac daňových priznaní podľa Daňového riaditeľstva SR
podali samostatne zárobkovo činné osoby, a to 540 154. Fyzické osoby v
pracovnoprávnom vzťahu podali vyše 397 000
priznaní a počet právnických osôb, ktoré podali daňové
priznanie za minulý rok, dosiahol 146 501.
V tomto roku daňové úrady vyhoveli aj 87 % žiadateľov, ktorí požadovali
predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Tento podiel je porovnateľný s
minulým rokom, kedy úrady kladne vyhoveli 88 % žiadateľov. Počet podaných žiadostí o
predĺženie lehoty celkovo dosiahol 23
293. Kladne vybavených bolo 20 248 žiadostí, z ktorých 17 729 podali fyzické
osoby a 2 519 právnické osoby. Daňový úrad na žiadosť daňovníka alebo z
vlastného podnetu môže štandardnú lehotu na podanie daňového priznania, ktorá
je do konca marca, predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak daňový subjekt v
predchádzajúcom roku poberal aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže
správca dane na základe žiadosti predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania
najviac o šesť mesiacov.
Od januára bude podpora v nezamestnanosti dlhšia
22. 7. 2009
Od januára sa štát lepšie postará o ľudí, ktorí v budúcom roku stratia prácu. Poberanie podpory v nezamestnanosti sa uľahčí a predĺži.
Na tom o
koľko, sa ešte musia odbory dohodnúť s ministerstvom práce.
Odbory
navrhujú zmierniť podmienky vzniku
nároku na dávku tak, aby si žiadateľ platil poistenie v nezamestnanosti v
posledných troch rokoch aspoň jeden rok. Ministerstvo navrhuje platenie
poistenia v nezamestnanosti dva
roky. V súčasnosti je potrebné byť poistený v posledných štyroch rokoch
najmenej tri roky.
Zmeniť sa má
aj doba vyplácania podpory. Zo súčasného pol roka na deväť mesiacov. Podľa
návrhu by dĺžka podpory mala byť odstupňovaná podľa doby poistenia. Podľa
odborov by dlhšie mal poberať dávku ten, čo si platil dlhšie poistenie.
Rokovania odborárov
s ministerstvom sa začnú vo štvrtok.
Minimálna hodnota stravného lístka pre zamestnanca
21. 7. 2009
Minimálnu hranicu, ktorú zamestnanec musí dostať a pod ktorú firma nesmie ísť stanovil zákon. Firma teda nemôže znížiť hodnotu stravných lístkov a zdôvodniť to krízou.
Zamestnanec
sa môže brániť aj vtedy, ak firma nechce poskytnúť gastrolístky vôbec.
Firmy
zvyčajne poskytujú zamestnancom tieto benefity:
Druh
benefitu: Percento
zamestnávateľov:
-
Rôzne formy príspevkov na stravovanie 98,5 %
-
Služobný telefón 84,3 %
-
Pitný režim 79,5 %
-
Príspevky pri príležitosti životného jubilea 71,8
%
-
Príspevky na doplnkové dôchodkové pripoistenie 62,3
%
-
Príspevky na kultúru 54,3 %
-
Príspevky na vzdelávanie 50,3 %
-
Príspevky na šport 41,5 %
Základným
pravidlom je, že stravný lístok má mať takú hodnotu, aby si zaň zamestnanec
mohol zabezpečiť hlavné jedlo a nápoj k nemu. Pri výške príspevku na stravu sa vychádza zo sumy určenej na
stravné pri pracovnej ceste. Naposledy sa táto suma upravovala v apríli
a aktuálne je 3,60 € pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Hodnota
stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 %.
Minimálna
hodnota poukážky na zakúpenie
jedného hlavného jedla tak v súčasnosti predstavuje 2,70 €. Niektoré
spoločnosti svojim zamestnancom
vyplácajú aj poukážky v hodnote pohybujúcej sa v hodnote 3
až 3,30 €. Príspevok zamestnávateľa je tiež ohraničený zákonom a môže predstavovať
akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného
hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní
5 až 12 hodín.
V prípade,
že zamestnávateľ nedáva zamestnancom stravné poukážky, hodnotí sa to ako
nevyplatenie mzdy a to sa chápe ako trestný čin. Poškodení zamestnanci
môžu postupovať rovnako, ako keby im zamestnávateľ nevyplatil mzdu.
Poskytovanie
stravného upravuje aj Zákonník práce.
Zamestnávateľ versus zamestnanci
20. 7. 2009
Zamestnávateľ, ktorý nemá na výplaty, lebo je platobne neschopný, musí o tom zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov písomne informovať do desiatich dní.
Za platobne
neschopného je považovaný zamestnávateľ vtedy, ak bol na neho podaný návrh na
vyhlásenie konkurzu. V prípade, ak zamestnávateľ nie je v konkurze, no
nevypláca zamestnancom mzdu, zákon mu neprikazuje, aby o tom zamestnancov
vopred informoval. Pokiaľ mal zamestnávateľom k zamestnancom korektný
vzťah, urobí tak.
Ak však zamestnávateľ
nevypláca zamestnancom mzdu napriek tomu, že k výplatnému termínu peniaze na
výplaty mal, spáchal trestný čin.
V takom prípade
sa zaměstnanci môžu obrátiť na políciu, no záruka, že peniaze potom získajú, to
nie je.
Zamestnanci však
môžu využiť Zákonník práce. Ten dáva
zamestnancom, ktorí nedostali výplatu, možnosť okamžite skončiť pracovný pomer.
Zamestnanec má možnosť okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak mu
zamestnávateľ nevyplatil mzdu alebo jej časť do 15 dní po uplynutí riadneho
výplatného termínu.
Peniaze však ani
okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanec automaticky nedostane, akurát
mu vznikne nárok na náhradu mzdy za dva mesiace. Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume priemerného
mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Táto náhrada je
satisfakciou za to, že zamestnanec skončil pracovný pomer bez výpovednej lehoty.
Možnosť okamžite
skončiť pracovný pomer má zamestnanec v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa
o dôvode na okamžité skončenie pomeru dozvedel, čiže keď uplynie 15 dňová
lehota od nevyplatenia mzdy.
Ak zamestnávateľ
mzdu zamestnancom nevyplatil, právnici odporúčajú: obráťte sa na súd. Ide o
peňažnú pohľadávku zamestnanca voči zamestnávateľovi. Na súd sa zamestnanec musí
obrátiť do troch rokov.
Ak zamestnanec
okrem toho využil možnosť Zákonníka práce a pracovný pomer okamžite skončil,
môže si uplatňovať voči zamestnávateľovi aj pohľadávku vo výške dvojmesačného
priemerného zárobku. Zamestnanec sa okrem súdu môže obrátiť aj na inšpektorát práce.
Predovšetkým by
však mal zamestnávateľa vyzvať, najlepšie písomnou formou, aby mu vyplatil
mzdu. Tak bude mať doklad, že sa snažil situáciu riešiť. Po neúspešnej výzve je
možné obrátiť sa na Národný inspektorát práce, ktorý spravidla do 30 alebo 60
dní urobí vo firme inšpekciu. Za porušenie Zákonníka práce zamestnávateľovi
hrozia sankcie. Ak majú inspektoři
„Predovšetkým by
mal vyzvať zamestnávateľa, aby mu vyplatil mzdu, najlepšie písomnou formou. Tak
bude doklad, že sa snažil situáciu riešiť," povedala hovorkyňa Národného
inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Po neúspešnej výzve sa môže obrátiť na Národný inšpektorát práce, ktorý
spravidla do 30 alebo 60 dní urobí vo firme inšpekciu.
Za porušenie
Zákonníka práce môže zamestnávateľovi dať pokutu do 33 193, 92 eura (milión
korún).
Ak majú inšpektori podozrenie, že došlo k trestnému činu nevyplatenia mzdy,
postúpia inšpektoráty práce informácie orgánom činným v trestnom konaní.
Aj keď
inšpektoráty práce nariadia zamestnávateľovi odstrániť zistené nedostatky,
prípadne mu uložia finančný postih, zamestnancovi to nezaručí vyplatenie jeho
finančných mzdových nárokov. Právnici preto odporúčajú obrátiť sa na súd.