Vplyv životného minima na podanie DP
30. 8. 2024
V daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti za zamestnancov za rok 2025, ktoré sa bude vykonávať od januára 2026, sa bude postupovať aj pod vplyvom zmeny životného minima.
Postupovať sa bude nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 25 426,27 € (92,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude 5 753,79 € (21-násobok životného minima).
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 25 426,27 €, tak nezdaniteľná časť na daňovníka sa vypočíta podľa vzorca: 12 110,36 € – (základ dane: 4), kde suma 12 110,36 € zodpovedá 44,2-násobku životného minima. Vypočítaný výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 48 441,43 € a viac, tak nezdaniteľná časť na daňovníka bude nula.
Ak si bude daňovník v daňovom priznaní fyzických osôb alebo v ročnom zúčtovaní dane za rok 2025 uplatňovať nezdaniteľnú časť na manželku (manžela), bude sa pri výpočte postupovať nasledovne:
– ak daňovník dosiahne základ dane do 48 441,43 € (176,8-násobok životného minima), tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 5 260,61 € – vlastný príjem manželky, kde suma 5 260,61 € je 19,2-násobok životného minima.
– ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 48 441,43 €, tak nezdaniteľná časť na manželku sa vypočíta podľa vzorca: 17 370,97 € – (základ dane: 4) – vlastný príjem manželky, kde suma 17 370,97 € je 63,4-násobok životného minima. Výsledok sa zaokrúhli na eurocenty matematicky.
– ak daňovník dosiahne základ dane 69 483,86 € a viac, tak nezdaniteľná časť na manželku je nula, a to bez ohľadu na výšku jej vlastných príjmov.
K
Opravné a dodatočné daňové priznanie
24. 8. 2020
Ak fyzická osoba po vysporiadaní daňovej povinnosti k dani z príjmov ročným zúčtovaním alebo v podanom daňovom priznaní zistí, že ročná povinnosť k dani z príjmov nebola vyčíslená správne, treba ju opraviť.
V prípade, že daňová povinnosť mala byť vyššia, bez uplatnenia sankcií zo strany daňového úradu je to možné, ak sa chyby odstránia do lehoty na podanie daňového priznania. Dodatočne možno opraviť aj chyby, ktoré majú za následok zníženie daňovej povinnosti alebo dodatočné uplatnenie nárokov.
Problematiku opravných a dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).
Oprava chyby po vykonanom ročnom zúčtovaní preddavkov
24. 8. 2020
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti zamestnávateľom a následne zistí, že si neuplatnil niektorú z výhod, ktoré mu dáva zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p, môže podať priznanie.
To znamená, že ak
- ho podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa za opravné daňové priznanie
- ho nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto priznanie považované za dodatočné daňové priznanie.
Vykonané ročné zúčtovanie sa v oboch prípadoch považuje za podané daňové priznanie. Tento postup vyplýva z § 32 ods. 9 zákona o dani z príjmov a vzťahuje sa len na prípady, ak daňovník nemal povinnosť podania daňového priznania vyplývajúcu z § 32 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, alebo mu nevznikla povinnosť podať daňové priznanie podľa odseku 3.
Ak bolo zamestnancovi na jeho žiadosť vykonané ročné zúčtovanie zamestnávateľom a následne zistí, že mal povinnosť podať daňové priznanie, pričom ak:
- toto priznanie podá do lehoty na podanie daňového priznania, považuje sa daňové priznanie za včas podané;
- toto priznanie nestihne podať do zákonnej lehoty, je toto daňové priznanie považované za oneskorene podané s príslušnom sankciou.
Prílohou priznania je vo všetkých uvádzaných prípadoch ročné zúčtovanie vykonané zamestnávateľom s doplnenou II. časťou tlačiva ročného zúčtovania (doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní a vysporiadaní daňového nedoplatku alebo preplatku, zamestnaneckej prémie, daňového bonusu alebo daňového bonusu na zaplatené úroky). Zamestnávateľ je povinný podľa § 39 ods. 6 zákona o dani z príjmov vydať takto doplnený doklad do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnancom.
Priemerná čistá mzda na Slovensku
21. 8. 2020
Najlepšie priemerné platy sú vo vrcholovom manažmente. Najvyššia priemerná mzda je v Bratislavskom kraji. Analýza portálu Platy.sk ukazuje, že ide o jediný región na Slovensku, kde je priemerný čistý plat vyšší ako tisíc eur. Pracovníci v hlavnom meste na Slovensku zarobia v priemere 1614 eur v hrubom.
Mzdová kalkulačka na Platy.sk potvrdzuje, že pri uplatnení nezdaniteľnej časti ide o 1202 eur v čistom. Všetky ostatné regióny majú čistú priemernú mzdu pod tisíc eur. K tejto hranici sa najviac približujú pracovníci v Košickom kraji a Trnavskom kraji. Naopak, najnižší čistý priemerný príjem majú zamestnanci z prešovského regiónu. Ich mzda očistená od daní a odvodov predstavuje 770 eur.
Prepitné bez dane narazilo. Koalícia ho odmietla
20. 8. 2020
Minulý týždeň to už bolo predo dvermi. Poslanecké duo Martin Borguľa a Ľuboš Krajčír zo Sme rodina ohlásili, že ich návrh na oslobodenie prepitného od daní a odvodov podporili ministri práce aj dopravy a podnikatelia z odvetvia služieb nešetrili chválou, že im vláda vyšla v ústrety.
Dnes je však už všetko inak. „Návrh nebol teraz prijatý na koaličnej rade,“ reagoval na zmenu plánu Borguľa. „Dúfam, že v budúcnosti v nejakej forme prejde, pretože ide o naozajstnú pomoc ľuďom pracujúcim v cestovnom ruchu, ktorý bol koronakrízou postihnutý najviac,“ dodal.