Vo Vysokých Tatrách zvyšovali daň z ubytovania. Podnikatelia dali podnet prokuratúre
30. 1. 2024
Primátor Vysokých Tatier avizuje, že mesto si v spolupráci s budúcim ministerstvom cestovného ruchu posvieti na daňové úniky pri výbere poplatku.
VYSOKÉ TATRY: V meste Vysoké Tatry sa s platnosťou od 1. marca tohto roka zvýši miestna daň za ubytovanie. Tú platia hostia v ubytovacích zariadeniach za každé jedno prenocovanie počas svojho pobytu v horách. Poplatok porastie zo súčasných dvoch eur na 3,50 eura, čo je 75-percentný nárast.
Hlasovaním o novom všeobecne záväznom nariadení, ktoré túto daň upravuje, rozhodli ešte v polovici decembra minulého roku mestskí poslanci vo Vysokých Tatrách. Pôvodný návrh samosprávy pritom počítal so zvýšením až na štyri eurá. Nárok na 50-percentnú zľavu na dani z ubytovania budú mať kúpeľní hostia, ktorým liečebný pobyt vo Vysokých Tatrách odporúča ošetrujúci lekár.
Od dane za ubytovanie sú oslobodené osoby do 18 rokov veku, držitelia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, držitelia preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, vrátane sprievodcu a osoby v hmotnej núdzi.
Hotelierom sa zvyšovanie poplatku nepáči a kritizujú ho. Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, ktoré zastrešuje viac ako 200 tatranských podnikateľov, krátko po zvýšení dane z ubytovania avizovalo podanie podnetu na preskúmanie zákonnosti prijatého nariadenia. V polovici januára tohto roka sa Tatranci skutočne obrátili na Okresnú prokuratúru v Poprade...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Minimálne mzdové nároky
28. 11. 2022
Zákonník práce určuje pre 6 stupňov náročnosti koeficienty v rozmedzí jedno až dvojnásobku minimálnej mzdy pre príslušnú skupinu pracovných miest. Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú teda odstupňované v závislosti od zložitosti zamestnancom vykonávaných prác.
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín predstavuje 1/174 zo sumy minimálneho mzdového nároku podľa prvej vety ustanovenia § 120 ods. 4 zákonníka práce.
Pokiaľ by sa stalo, že mzda zamestnanca z ľubovoľných dôvodov nedosiahne výšku príslušného minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ mu musí rozdiel doplatiť za všetky zamestnancom odpracované hodiny. Na účely zistenia prípadného nároku na doplatok do výšky príslušného minimálneho mzdového nároku sa mzda zamestnanca očistí o vyplatenú mzdu za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, vyplatenú mzdu za prácu nadčas, ako aj o sumy ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, t.j. O sumy mzdových zvýhodnení za prácu vo sviatok, za prácu v sobotu, za prácu v nedeľu, za nočnú prácu ako aj za mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce. Pokiaľ bude zamestnávateľ poskytovať ďalšie zložky mzdy (odmeny, prémie, príplatky za prácu v sobotu a nedeľu, za prácu vo výškach a pod.), tieto sa z celkovej mzdy zamestnanca na účely zistenia nároku na doplatok neodpočítajú. Vzhľadom k tomu, že súčasťou odpočítavaných súm je aj mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mzda za prácu nadčas, zákonník práce jednoznačne ustanovuje, že aj z počtu odpracovaných hodín v mesiaci sa vylúčia hodiny práce nadčas a čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
K
Dopad zvýšenia minimálnej mzdy na minimálne mzdové nároky zamestnancov
28. 11. 2022
Zvýšenie minimálnej mzdy je krokom, ktorý má dosah na viaceré ďalšie nároky zamestnancov, ktoré sa odvádzajú priamo alebo nepriamo od aktuálnej výšky minimálnej mzdy. Od 1. Januára 2023 tak okrem iného dochádza aj k zvýšeniu sadzieb minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 zákonníka práce.
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume tohto minimálneho mzdového nároku určeného pre daný stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto pritom predstavuje súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný priradiť každému pracovnému miestu stupeň v súlade s charakteristikami stupňov náročnosti pracovných miest uvedenými v prílohe č. 1 zákonníka práce podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti, ktorej výkon od zamestnanca vyžaduje, v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Ak mzda zamestnanca nedosiahne sumu minimálneho mzdového nároku, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi doplatok v sume rozdielu medzi dosiahnutou mzdou a sumou minimálneho mzdového nároku ustanoveného pre stupeň patriaci príslušnému pracovnému miestu. Je tak zrejmé, že na účely porovnania s výškou príslušného minimálneho mzdového nároku sa musí mzda zamestnanca „očistiť“ o sumy všetkých zákonných mzdových zvýhodnení.
Keďže tento inštitút ochraňuje len zamestnancov, u ktorých nie sú mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve, partneri pri kolektívnom vyjednávaní o mzdách nemajú dôvod prihliadať na výšku minimálnych mzdových nárokov uvedených v zákonníku práce. Pre nich je záväzná výlučne výška minimálnej mzdy. Priamym dôsledkom zvýšenia minimálnej mzdy bude tak od 1. Januára 2023 zvýšenie minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok je súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 a koeficientu minimálnej mzdy.
Minimálnu mesačnú mzdu podľa stupňov náročnosti práce platnú od 1. Januára 2023 je teda potrebné vypočítať nasledovným spôsobom:
Mesačnú minimálnu mzdu od 1. Januára 2023 vypočítame pre štvrtý stupeň náročnosti práce nasledovným spôsobom: (700 eur – 580 eur) + (580 eur × 1,6) = 1 048 eur.
K
Prestup sporiteľov
18. 11. 2022
Zákon č. 677/2006 Z. z. zaviedol opatrenie, ktoré malo zabrániť neodôvodneným a nesprávne motivovaným prestupom sporiteľov z jednej dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti – tzv. akceptačný list, ktorý vydáva Sociálna poisťovňa a v určitých prípadoch je jeho vydanie aj spoplatnené.
Táto bariéra (administratívno-finančná) mala slúžiť na stabilizáciu systému starobného dôchodkového sporenia najmä v čase, kedy bola situácia v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva pomerne turbulentná. Spoločne s týmto opatrením sa zaviedlo aj obmedzenie celkových výdavkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a výdavkov fyzických osôb a právnických osôb vynaložených v prospech dôchodkovej správcovskej spoločnosti v súvislosti s uzatvorením zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. V roku 2006 dosiahol počet zrealizovaných prestupov v II. pilieri takmer 150 tis., po zavedení opatrenia klesol hneď nasledujúci rok na menej ako 2 tis. prestupov za rok. Následne sa počet prestupov kontinuálne zvyšoval, v posledných rokoch sa prestupy ustálili na počte okolo 40 tis. prestupov za rok. Dosiahnutý efekt tohto opatrenia je síce nespochybniteľný, keďže ale ide z podstaty o problematiku a potrebu regulácie v oblasti finančného sprostredkovania a poradenstva (v prostredí mimo Sociálnej poisťovne), zrušili sa úlohy a povinnosti Sociálnej poisťovne v súvislosti s vydávaním akceptačných listov. Súčasne sa však ustanovilo vytvorenie inej bariéry, a to úpravou existujúceho opatrenia limitujúceho výdavky dôchodkovej správcovskej spoločnosti na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení. Dôchodková správcovská spoločnosť, resp. fyzické a právnické osoby konajúce pri získavaní klientov v jej prospech, nebudú môcť vyplácať províziu (poskytnúť iný prospech) finančnému sprostredkovateľovi za získanie klienta od inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.
K
Dosiahnutie vyššieho zhodnotenia v starobnom dôchodkovom sporení
18. 11. 2022
V nadväznosti na vekový profil sporiteľov je zároveň možné konštatovať, že časť majetku existujúcich sporiteľov v dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch môže byť s pomerne nízkym rizikom straty pre sporiteľa presunutá do dôchodkových fondov s vhodnejším rizikovo-výnosovým profilom, pri ktorých je potenciál pre dosiahnutie vyššieho zhodnotenia v strednodobom a dlhodobom horizonte výrazne vyšší.
Novelou zákona o starobnom dôchodkovom sporení sa ustanovilo, aby majetok existujúcich sporiteľov, ktorí v roku 2023 dovŕšia vek maximálne 54 rokov (vrátane), dôchodková správcovská spoločnosť v horizonte dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti predmetných ustanovení novely zákona zosúladila s predvolenou investičnou stratégiou, tzn. majetok sporiteľa alebo jeho časť presunula do dôchodkového fondu, ktorého investičná stratégia kopíruje zloženie akciového indexu. Súčasne sa ustanovilo, aby sporitelia s vekom nad uvedenou hranicou, dostali od dôchodkovej správcovskej spoločnosti informáciu o tom, že nie sú sporiteľmi v predvolenej investičnej stratégii a majú možnosť sa s ňou zosúladiť.
Zavedením predvolenej investičnej stratégie pre nových a postupne aj pre existujúcich sporiteľov bude Slovenská republika plniť aj záväzok vyplývajúci z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
K