Vláda zmení penzijný systém, mieri na všetky dôchodkové piliere
15. 11. 2023
Dôchodkový systém čakajú v najbližších rokoch ďalšie zmeny. Nasvedčuje tomu programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, ktoré jeho kabinet v pondelok schválil. V dokumente sa nachádza napríklad už avizovaný plán ministra práce Erika Tomáša zaviesť od budúceho roka 13. dôchodok vo výške priemernej penzie za tento rok, čo sa aktuálne odhaduje na 606 eur. Uvádza sa v ňom však aj zámer prehodnotiť efektívnosti všetkých troch pilierov dôchodkového systému s cieľom posilniť jeho dlhodobú udržateľnosť a maximalizovať úžitok pre poistencov. Bližšie informácie, akým smerom sa konkrétne toto prehodnocovanie bude uberať, však zatiaľ ešte nie sú známe.
V prípade druhého piliera Tomáš tvrdí, že v rámci jeho rezortu sa o tejto téme ešte nehovorilo. „Ako sa k tomu postavíme, poviem, až keď absolvujem nejakú odbornú diskusiu,“ povedal pred rokovaním vlády minister práce. Jeho ďalšie vyjadrenie tiež naznačuje, že vláda s druhým pilierom počíta aj do budúcnosti. „Druhý pilier je ukotvený v Ústave, keďže Ústava hovorí o trojpilierovosti nášho dôchodkového systému,“ podotkol.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dotácia na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa v materskej škole
25. 10. 2021
Dieťaťu ohrozenému sociálnym vylúčením sa poskytuje uvedená podpora, pričom ide o dieťa navštevujúce v predškolskom zariadení prípravnú triedu pred nástupom do ZŠ, a ktoré žije v rodine, ktorej sa poskytujú dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim alebo v rodine, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima.
Dotáciu možno poskytnúť najviac vo výške 33,20 eur ročne na dieťa. Poskytuje sa preddavkovo, a to do 25. septembra a do 25. februára. Za školské potreby sa na účely dotácie považujú najmä zošity, písacie potreby, učebnice, nevyhnutné individuálne pomôcky, ktoré priamo súvisia s vyučovacím procesom alebo s predškolskou výchovou a vzdelávaním dieťaťa v prípravnej triede predškolského zariadenia.
Podmienkou na poskytnutie oboch dotácií je, že rodič musí materskej škole predložiť potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, alebo žije v rodine, ktorej priemerný mesačný príjem za posledných šesť po sebe nasledujúcich mesiacov je najviac vo výške životného minima. Žiadosť o posúdenie príjmu podáva člen domácnosti (rodič dieťaťa), ktorej príjem má byť posúdený, na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde má domácnosť trvalý pobyt alebo kde sa zdržiava. Žiadosť je možné podať v priebehu celého roka.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi príjem (podľa § 4 zákona o životnom minime) domácnosti za 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich dňu podania žiadosti a vydá potvrdenie o príjme domácnosti, ktoré doručí do vlastných rúk rodičovi dieťaťa. Ak je príjem nižší ako suma životného minima, rodič dieťaťa oznámi túto skutočnosť zriaďovateľovi MŠ, ktoré navštevujú jeho deti. Zriaďovateľ dieťa v prípade nižšieho príjmu ako suma životného minima zaradí do zoznamu detí, na ktoré žiada poskytnutie dotácie alebo to úradu oznámi ako zmenu skutočností rozhodujúcich pre výpočet sumy dotácie, a to do konca kalendárneho mesiaca, kedy zmena nastala.
Zákonný zástupca dieťaťa materskej školy zriadenej obcou, štátnej materskej školy, cirkevnej školy alebo cirkevnej materskej školy, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, má možnosť získať príspevok na dopravu do školy mimo svojho trvalého bydliska v rámci určeného školského obvodu v zmysle § 4aa zákona č. 597/2003 Z. z. Na preplácanie cestovného nemá nárok dieťa, ktoré navštevuje školu v mieste svojho trvalého bydliska alebo navštevujúce školu mimo svojho školského obvodu. Škola, ktorú dieťa navštevuje, mesačne uhrádza jeho zákonnému zástupcovi cestovné náklady na dopravu takého dieťaťa z obce jeho trvalého pobytu do školy a späť vo výške najnižšieho žiackeho zľavneného cestovného v pravidelnej autobusovej doprave, ak zriaďovateľ nezabezpečí dopravu takého dieťaťa inak.
K
Hodinové minimálne mzdové nároky
20. 10. 2021
Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je 1/174 zo sumy mesačného minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň.
Pri ustanovení týždenného pracovného času na menej ako 40 hodín sa sumy minimálnych mzdových nárokov podľa § 120 ods. 5 ZP určia tak, že sumy minimálnych mzdových nárokov určené pre príslušný stupeň za každú hodinu odpracovanú zamestnancom pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín sa úmerne zvýšia. Sumy minimálnych mzdových nárokov sa zaokrúhľujú na tri desatinné miesta matematicky.
Minimálne mzdové nároky sa neuplatňujú u zamestnancov, ktorí pracujú u zamestnávateľa na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uvedené znamená, že tzv. „dohodári“ majú nárok na minimálnu mzdu, avšak nemajú nárok na minimálnu mzdu podľa príslušných stupňov náročnosti práce (platí pre nich teda len minimálna mzda prvého stupňa náročnosti práce).
K
Minimálne mzdové nároky podľa zákonníka práce
20. 10. 2021
Zákonník práce ustanovuje, že zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve (spravidla malý a stredne veľký podnikateľ), je povinný poskytnúť zamestnancovi mzdu najmenej v sume príslušného minimálneho mzdového nároku. Na tento účel sú v Zákonníku práce uvedené sumy minimálnych mzdových nárokov.
Suma minimálneho mzdového nároku predstavuje „najnižšiu možnú“ celkovú mzdu zamestnanca, ktorej výška je závislá od zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti vykonávanej práce, t. j. od stupňa náročnosti práce. V závislosti od toho, aký stupeň náročnosti má pracovné miesto zamestnanca, prináleží zamestnancovi mzda najmenej vo výške príslušnej sumy minimálneho mzdového nároku.
Pracovné miesta, a tým aj minimálne mzdové nároky sú v Zákonníku práce odstupňované podľa zložitosti, namáhavosti a zodpovednosti práce do 6. stupňov náročnosti práce a súčasne do 6. koeficientov minimálnej mzdy. To znamená, že čím je práca náročnejšia, tým má zamestnanec nárok na vyššiu „minimálnu“ mzdu.
Suma minimálneho mzdového nároku zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou pre príslušný stupeň na príslušný kalendárny rok sa určuje podľa § 120 ods. 4 ZP ako súčet rozdielu medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na príslušný kalendárny rok (v roku 2022 ide o sumu 646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a súčinu sumy mesačnej minimálnej mzdy určenej na rok 2020 (580 €) a koeficientu minimálnej mzdy.
Z uvedeného vyplýva, že nárast minimálnych mzdových nárokov je naviazaný na medziročnú zmenu mesačnej minimálnej mzdy; základňou je suma mesačnej minimálnej mzdy pre rok 2020, t. j. suma 580 € (ďalej len „základňa“). Podľa tohto mechanizmu sa minimálna mzda pre rok 2022 určí tak, že základňa sa vynásobí príslušným koeficientom (1,2 - 1,4 - 1,6 - 1,8 - 2,0) a k tejto sume pripočíta rozdiel medzi sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2022 (646 €) a sumou mesačnej minimálnej mzdy na rok 2020 (580 €), t. j. suma 66 €:
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 1. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1 = 646 €
Minimálny mesačný mzdový nárok pre 2. stupeň
= (646 - 580) + 580 × 1,2 = 762 €, atď.
U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval určený týždenný pracovný čas alebo má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, sa suma minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci. Takto určená suma minimálneho mzdového nároku v eurách za mesiac sa zaokrúhli na najbližších desať eurocentov.
K
Minimálna mzda v roku 2022
18. 10. 2021
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Právo na mzdu za vykonanú prácu je jednou zo základných vlastností pracovnoprávnych vzťahov, ktorou je odplatnosť.
Suma minimálnej mzdy sa podľa § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o minimálnej mzde“) určuje vždy na obdobie od 1. januára do 31. decembra. Stanovenie výšky minimálnej mzdy je primárne založené na dohode sociálnych partnerov, teda na zástupcoch zamestnancov a na zástupcoch zamestnávateľov. Ak sa však sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodnú, počnúc rokom 2021 sa minimálna mzda určí v súlade s ust. § 8 novely č. 294/2020 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde podľa zákonom predpísaného vzorca: mesačná minimálna mzda = 57 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy.
Keďže k spoločnej dohode na výške minimálnej mzdy na rok 2022 sociálni partneri nedospeli, uplatní sa pri jej určení mechanizmus vzorca stanovený v zákone o minimálnej mzde. Pre určenie výšky minimálnej mzdy pre rok 2022 sa použije priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR zverejnenej ŠÚ SR za kalendárny rok 2020, ktorá je vo výške 1 133 €. Mesačná minimálna mzda predstavuje pri 57 % podiele zo sumy priemernej mesačnej mzdy 646 €. Zamestnancovi, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín, patrí podľa 2 ods. 4 zákona o minimálnej mzde za každú odpracovanú hodinu suma hodinovej minimálnej mzdy, ktorá sa určí ako 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Takto určená hodinová minimálna mzda sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.
Od 1. 1. 2022 bude minimálna mzda v nasledovnej výške:
• suma mesačnej minimálnej mzdy sa zvýši z 623 € na 646 € [57 % z 1 133 €],
• suma hodinovej minimálnej mzdy, ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca 40 hodín, sa zvýši z 3,580 na 3,713 €.
Suma mesačnej minimálnej mzdy a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom na príslušný kalendárny rok sa oznámi v Zbierke zákonov SR najneskôr 1. novembra 2021.
K