Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Virtuálna mena u FO z účtovného a daňového hľadiska

27. 8. 2021 Základný právny rámec pre zdanenie príjmov plynúcich z obchodovania s kryptomenou resp. z ťaženia kryptomeny je nastavený v § 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších, a to, že predmetom dane daňovníka (FO aj PO) je príjem (výnos) vznikajúci z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12 ZDP.
Zdanenie príjmu z predaja virtuálnej meny mimo podnikateľskej činnosti u daňovníka fyzickej osoby je zadefinované ako ostatný príjem v § 8 ods. 1 písm. t) ZDP. Samozrejme ide o príjmy z predaja virtuálnej meny zadefinovanej v § 2 písm. ai) ZDP, t. j. príjmy, ktoré vznikajú pri výmene virtuálnej meny za majetok, výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu, výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby alebo pri odplatnom prevode virtuálnej meny.
Zároveň v § 8 ods. 17 ZDP je zadefinované, že príjem z predaja virtuálnej meny uvedený v odseku 1 písm. t) tohto ustanovenia, ktorá bola nadobudnutá ťažbou, sa zahrnie do základu dane (čiastkového základu dane) v zdaňovacom období realizácie predaja tejto virtuálnej meny.
Uvedené znamená, že ak daňovník vyťažil virtuálnu menu v roku 2021, ale až roku 2022 sa táto vyťažená mena
• vymenila za inú virtuálnu menu alebo
• vymenila za majetok, alebo
• vymenila za službu, alebo
• predala
došlo k realizácii predaja vyťaženej virtuálnej meny a teda dôjde aj k zdaneniu takto dosiahnutého príjmu.
Rovnako ustanovenie § 8 ods. 17 ZDP upravuje aj skutočnosť, že súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene virtuálnej meny za inú virtuálnu menu alebo pri výmene virtuálnej meny za poskytnutie služby pri použití ocenenia spôsobom podľa § 17 ods. 43 ZDP, t. j. použije sa pre jeho ocenenie reálna hodnota upravená v § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve ku dňu tejto výmeny.
Ak bol majetok, z ktorého plynú príjmy podľa § 8 ods. 1 a 2 (napr. príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z predaja hnuteľnej veci, príjem z predaja cenných papierov), nadobudnutý výmenou za virtuálnu menu, pri ocenení výdavkov vynaložených na dosiahnutie týchto príjmov sa postupuje spôsobom uvedeným v § 25b a to
• obstarávacou cenou (§ 25 ods. 6 zákona o účtovníctve), ak bola virtuálna mena nadobudnutá kúpou,
• reálnou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. h) štvrtý bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve], ak bola virtuálna mena nadobudnutá výmenou za inú virtuálnu menu.
Podľa § 25b ods. 2, vstupnou cenou majetku a služby nadobudnutých výmenou za virtuálnu menu ku dňu výmeny je reálna hodnota virtuálnej meny [§ 25 ods. 1 písm. h) tretí bod a § 27 ods. 13 zákona o účtovníctve].
V

Zmeny v dani z pridanej hodnoty

18. 1. 2010 Podnikateľom pribudli od nového roku povinnosti v súvislosti so zmenou zákona o dani z pridanej hodnoty. Registrovať sa k dani z pridanej hodnoty v niektorých prípadoch už musia aj podnikatelia, ktorí to doteraz robiť nemuseli. Zmena sa týka tých podnikateľov, ktorým zahraničné firmy z iných členských štátov EÚ poskytujú rôzne služby, napríklad právnické, z ktorých sa platí DPH.
Zmenu schválil vlani parlament z dôvodu, aby sa SR priblížila k pravidlám pre DPH v únii. Táto registrácia však neznamená, že podnikateľ sa zároveň stane platiteľom DPH, teda takým, ktorý si môže nárokovať odpočet tejto dane. Zmena vyplýva z pravidiel únie, ktoré nariaďujú, aby sa cezhraničné služby nezdaňovali v sídle dodávateľa, ale v sídle odberateľa. Registračný formulár podnikatelia nájdu na internetovej stránke Daňového riaditeľstva. V zákone pre tento typ registrácie nie sú stanovené časové lehoty. Napríklad ak slovenský podnikateľ začne spolupracovať s právnickou kanceláriou z Česka, mal by sa registrovať na daňovom úrade, hoci nebude štandardným platiteľom DPH. Zaregistrovať by sa mal skôr, ako začne využívať služby tejto právnickej kancelárie. Slovenský odberateľ okrem registrácie musí zaplatiť DPH, ak miestom dodania služby je Slovensko. Zahraničná firma mu preto pravdepodobne fakturovala službu bez zahraničnej dane. V prípade, že sa odberateľská firma zo Slovenska na daňovom úrade nezaregistruje, český partner by jej mohol za služby fakturovať cenu s českou DPH, ktorá je na služby o percento vyššia ako u nás. Pre slovenského podnikateľa sa tým navyše celá vec neskončila. Ak si svoju registračnú povinnosť a povinnosť odviesť daň na výstupe slovenský podnikateľ nesplnil, môže byť penalizovaný. Situáciu by mal riešiť tak, že sa čo najskôr zaregistruje a českého partnera požiada, aby mu vystavil novú faktúru. Faktúra bude tentoraz už bez českej DPH. K takejto cene si slovenský podnikateľ priráta 19-percentnú sadzbu DPH a odvedie ju do nášho štátneho rozpočtu. V prípade, že slovenská firma by poskytovala služby pre zahraničnú firmu z iného členského štátu únie, aj tu platí, že firma sa musí registrovať pre DPH na daňovom úrade. Obdobne by sa mala registrovať na daňovom úrade v svojom štáte aj zahraničná odberateľská firma, aby slovenskému dodávateľovi poskytla identifikačné DPH číslo, ktoré bude musieť uviesť vo faktúre. Pri platení DPH z cezhraničných služieb existujú aj výnimky. Nie všetky služby sa totiž zdaňujú v sídle firmy, ktorá je odberateľom služby zo zahraničia. Kultúrne a športové podujatia sa zdaňujú tam, kde sa uskutočňujú. V prípade, že napríklad slovenská firma dodá službu z oblasti kultúry českej, ale zrealizuje sa v Nemecku, DPH zostáva tam, a nie v sídle odberateľa, ktorým je v tomto prípade česká firma. Výnimkou je aj krátkodobý prenájom, ktorý sa tiež zdaňuje v mieste prenájmu, ktoré sa nemusí zhodovať so sídlom odberateľa.
(Zdroj: SME)

Dlžníkom zdravotných poisťovní hrozí exekútor

15. 1. 2010 Zdravotným poisťovniam na poistnom dlhujú státisíce neplatičov. Ak sa poisťovne s nimi nedohodnú na splátkovom kalendári, príde na rad exekútor. Po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru.
Zdravotná poisťovňa Union eviduje v súčasnosti 24 300 neplatičov. Výška ich pohľadávky na poistnom predstavuje približne 12 miliónov eur. V súčasnosti poisťovňa vedie voči neplatičom asi 1 800 exekúcií. Ide o najmenšiu poisťovňu na trhu s približne 360-tisíc poistencami. Najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa a Dôvera nestihli včera pre krátkosť času zaslať aktuálne počty svojich dlžníkov. Hovorkyňa Dôvery vysvetlila, že po zistení dlžoby poisťovňa vystaví výkaz nedoplatkov alebo dá návrh na vydanie platobného výmeru na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Poistenca potom vyzvú na dobrovoľnú úhradu, dohodu o splatení dlhu alebo dajú návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor posúva prípad na súd, ktorý rozhodne o spustení exekúcie. Odpustiť možno iba poplatok z omeškania. Zdravotná poisťovňa posudzuje jednotlivé žiadosti podľa vypracovaných kritérií. Zmienený úrok z omeškania môže poisťovňa odpustiť celý alebo iba jeho časť. Z exekúcií navrhnutých v roku 2009 je aktuálne neukončených približne desaťtisíc konaní. Toto číslo je za dve bývalé poisťovne - Apollo aj Dôveru. Uvedené poisťovne sa od januára spojili do jednej pod názvom Dôvera. Dôvera má dovedna približne 1,4 milióna poistencov.
(Zdroj: PRAVDA)

Daň z motorových vozidiel

14. 1. 2010 Daňovníkom, ktorí sú podľa zákona povinní podať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, zostávajú posledné dva týždne. Od minulého roku sa daň z motorových vozidiel neplatí vopred, ale vysporadúva sa dodatočne. Tento rok teda podnikatelia podávajú daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2009.
Daň z motorových vozidiel musia platiť všetci tí podnikatelia, ktorí pri výkone svojej činnosti používali v roku 2009 osobné alebo nákladné motorové vozidlá a chcú, aby sa náklady súvisiace s týmito vozidlami zahŕňali do účtovníctva medzi výdavky, ktoré znižujú ich daňový základ. Podnikatelia tak musia urobiť každoročne až po uplynutí kalendárneho roka v ktorom vozidlo využívali na podnikanie (podaním daňového priznania a zaplatením dane do konca januára nasledujúceho roka). Keďže 31. január tohto roku pripadá na nedeľu, ktorá je dňom pracovného pokoja , daňové priznanie možno podať ešte najbližší pracovný deň, teda v pondelok. Od minulého roku je povinnosťou podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel každý rok. Opakovane ho musia podávať všetci daňovníci, ktorí používali predchádzajúci rok vo firme osobné či nákladné vozidlo na podnikanie. Bez rozdielu, či u nich nastali alebo nenastali zmeny, ktoré by ovplyvnili výšku dane. Daň z motorových vozidiel sa zúčtováva dodatočne, podobne ako je to pri zúčtovaní odvodov do zdravotnej poisťovne. Daňovníci, ktorých daňová povinnosť je vyššia ako 660 € a zároveň nepresiahne 8 292 €, sú povinní platiť štvrťročné preddavky na daň za rok 2010. Preddavky sú splatné vždy do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Daň a preddavky na ňu sa platia podľa miesta evidencie vozidla a nie podľa sídla daňovníka. Zmeny priniesla novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku s účinnosťou od 1. decembra 2007.
(Zdroj: ETREND)

Cestná daň sa rušiť nebude

14. 1. 2010 Jednou z požiadaviek dopravcov protestujúcich proti novému mýtnemu systému je aj zrušenie cestnej dane. Podľa ministra dopravy SR cestná daň s mýtom nesúvisí, peniaze vybrané jej prostredníctvom slúžia na opravu ciest II. A III. triedy a daň je záležitosť samosprávnych krajov. Mýto je určené na výstavbu a opravu ciest I. triedy a diaľnic.
Premiér Robert Fico v pondelok 11. januára po rokovaní s predstaviteľmi zamestnávateľov, odborov, dopravcov, rafinérie Slovnaft, rezortov financií a dopravy protestujúcim čiastočne vyhovel. Ako kompenzáciu zavedenia mýta prisľúbil zníženie spotrebnej dane na naftu o 9 centov na liter. Ďalšou zmenou má byť rozdelenie viacerých mýtnych úsekov na kratšie, ako aj označenie spoplatnených úsekov ciest I. triedy na ich začiatku a konci.
(Zdroj: PLUSKA)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Blažena
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner